Zázraky nie sú iba výsadou stredoveku

27.03.2021 18:54

    Nebolo by skvelé, keby nám niekto predložil dôkazy o existencii Boha? Začneme však niekde inde. Každý dôkaz sa dá prekrútiť alebo racionálne vysvetliť. Ak sa daný človek vopred rozhodne neveriť mu, tak neuverí. Svätá Mária je malá dedinka na konci východného Slovenska, ktorá sa nachádza v blízkosti maďarských hraníc. A práve tu v roku 1261 zaspával pastier pod stromom, keď ho vyrušila holubica. Pleskol po nej bičom a holubica odletela. Sadla si o pár kilometrov ďalej na dnešnej strane Maďarska v dedinke Mária Pócsi. Tam sa podľa povesti premenila na krásnu nepoškvrnenú bytosť. Na druhý deň sa pastierovi na tom istom mieste zjavila Panna Mária s jazvou na tvári. Odvtedy je toto miesto pútnickou lokalitou.

    Na tom mieste bol vystavaný kostolík. Toto tiché a pokojné miesto, ktoré vyhľadávajú dnes už nielen pútnici, sa stalo miestom zázrakov. Láska, úcta, tolerancia, pokora či pomoc človeka – človeku by mala byť samozrejmosťou pre každého jedného z nás. V tomto duchu sa v roku 1998 niesla jedna z omší, slúžená na mieste zjavenia.

    Miesto zázrakov

    Počas svätej omše 20. marca 1998 miestny kňaz ilustroval svoju kázeň tak, ako to videl pred pár mesiacmi v Medjugorí. Počas kázne trhal lupienky karafiátu až po posledný. Potom ukázal na lupene popadané na oltári a povedal: „Neviem ich znova prilepiť tam, odkiaľ som ich vytrhol, pretože kvet sa nedá znova utvoriť a vrátiť mu život. Tento kvet nadarmo volá o pomoc, ja mu neviem navrátiť život, to dokáže len Boh.“

    Kým v ruke držal holú stopku, lupienky boli roztrúsené po oltári. Pozornosť zameral na prítomných ľudí. A vtedy veriaci začali vykrikovať: „Otče, kvet ti v rukách znova začína rozkvitať!“ Viete si asi predstaviť, ako to prekvapilo aj samotného kňaza, keďže vedel, že v ruke drží holú stopku. Medzitým pred očami všetkých jeden púčik začal vyrastať na mieste pôvodného lôžka. Lupienky nového kvetu narástli do dĺžky poldruha centimetra. Všetko toto, od narastania púčika až do rozkvitnutia trvalo asi tri minúty. Kňaz v rukách držal nový karafiát.

    Kvet mal teraz dve lôžka. Prvý prázdny a v ňom vyrástlo nové lôžko s novými lupienkami. V tej chvíli ostal kňaz zmätený, nevedel čo povedať, a tak kázeň prerušil. Aj keď to videl na vlastné oči, natoľko ho to uchvátilo, že nebol schopný uveriť tomu, čo sa stalo. Kvet vyrástol takmer behom okamihu. Sám kňaz nevedel pochopiť, čo sa vtedy udialo.

    Kňaz zo Svätej Márie sa 25. marca 1998 opäť vybral do Medjugoria a vzal si so sebou aj kvet. Počas jeho pobytu tam karafiát úplne rozkvitol.

    Vymenili sme zázrak za zrak?

    Ak ide o zázraky, je problém v stave spoločnosti - vnútornom nastavení ľudí. Dnes sme vymenili zázrak - za zrak. Či zrakom myslíme vnútorný pocit, alebo to, čo by sme mali vidieť a nevidíme, je v podstate jedno. Vidíme iba to, čo sami chceme vidieť, pred ostatným iba zatvoríme oči. V minulosti sme boli bytosti spojené s prírodou, ale generáciu od generácie sme, bohužiaľ, menej vnímavejší k duchovnej zložke tunajšej existencie.

V.K.