“V detstve som často mával aj takzvané mimotelové zážitky”
Tento krát vám prinášame exkluzívny rozhovor s jedným z najaktívnejších bádateľov na Slovensku, Kybernautom. Má mnohé skúsenosti s ufo a daľšími záhadami ktoré aj podrobne skúma.
Ahoj Kybernaut!
Čau, Milan. Srdečne pozdravujem aj čitateľov tohto nášho rozhovoru. Som pripravený odpovedať na tvoje otázky, takže poďme na to.
Odvážne sa pokúsim tvrdiť, že si jeden z najznámejších slovenských ufológov. Pre bežných ľudí za všetko hovorí tvoja enormá aktivita na weboch Trnavského Ufo Klubu či tvoj známy videoblog. Prezraď nám preto o sebe niečo viac. Kedy si sa prvýkrát začal vážnejšie zaujímať o fenomén UFO ?
Moja prezývka “Kybernaut” je na internete naozaj dosť známa. Nikdy mi ale nešlo o popularitu a poukazovanie na moju osobu, ale iba o informovanie širokej verejnosti a hlavne takzvaných “vážnych hľadačov pravdy” o istých veciach medzi nebom a zemou. Veď práve preto sa snažím maskovať pod týmto kybernetickým pseudonymom. Snažím sa popularizovať ufológiu a výskum paranormálnych javov, bez toho, aby som popularizoval seba. Mimochodom, viete o tom, že pojem “Kybernaut” (Cybernaut) je podobným pojmom ako astronaut, či chrononaut ?
Je to cestovateľ v kybernetickom svete, vo virtuálnej realite. Jedná sa o odborný pojem z vedeckej oblasti zvanej kybernetika. Neviem prečo ale moju aktivitu na webovej stránke Trnavského UFO klubu a inde na internete ja osobne nevnímam ako “enormnú”. Žiaľ, video portál Čeknito je už minulosťou, bol definitívne zrušený. Účet som tam mal od roku 2007 a za tri roky som tam stihol pridať vyše dvesto videí na ufologickú tému. Práve na Čeknito sa meno Kybernaut dostalo do povedomia verejnosti. Keďže sa snažím pred verejnosťou z istých dôvodov, koré by som tu nechcel komentovať, maskovať pod pseudonymom Kybernaut, tak o sebe prezradím len málo informácii. Pochádzam z najjužnejšieho Slovenského mesta Komárno, ktorého druhá časť pod názvom Komárom sa už nachádza v Maďarsku.
Tu som sa narodil pred 37 rokmi. Som slobodný, ale už osem rokov mám priateľku. Pracujem v oblasti kultúry ako IT expert. Život som si zariadil tak, aby som mal dostatok času aj na tento náš koníček a taký je aj môj osud, že mám viac voľného času, ktorý míňam na výskum paranormálnych javov a rôznych záhad. Vďaka tomuto času sa možno niekomu zdá, že moja aktivita je na internete nejako prehnane veľká. Peňazí mám už ale žiaľ menej, lebo tá moja práca nie je moc dobre finančne ohodnotená. Samozrejme, že sa tento problém snažím odstrániť. Fenoménu UFO som sa tak vážnejšie začal zaoberať asi od roku 1984, keď som mal desať rokov. Doteraz mám v skrini schované zožltnuté výstrižky zo starých socialistických novín a časopisov, všelijaké fotokópie článkov a obrázkov kde sa píše o lietajúcich tanieroch.
Ako je to s tvojimi osobnými zážitkami? Bol si svedkom UFO alebo nejakých iných paranormálnych javov? Ak áno, trochu nám ich opíš.
Áno, mal som dosť veľa ťažko vysvetliteľných a záhadných zážitkov. V tom čase, keď som začal tak vážnejšie pátrať po záhadách okolo UFO a paranormálnych javoch, niekedy okolo roku 1984, sa mi diali veľmi čudné a záhadné veci, ktoré by sme mohli nazvať ako únosy do UFO. Niečo podobné sa dialo aj mojej mame a isté paranormálne zážitky mi prezradil aj otec. V detstve som kvôli tým únosom často mával aj takzvané “mimotelové zážitky” (OOBE), výstupy zo svojho tela počas spánku. Zvykol som sa tak prebudiť zo spánku, že som sa vznášal nad svojím telom alebo som sedel alebo stál vedľa svojho spiaceho tela a zľakol som sa, že či som náhodou nezomrel. To zľaknutie ma zvyčajne nečakane vhuplo do spiaceho tela a mimotelový zážitok sa tým okamžite skončil a ja som potom na seba aj veľa krát hromžil a nadával, že prečo som sa zase zľakol, lebo tie stavy boli aj lákavé a zaujímavé.
Zvykol som tak astrálne silou myšlienok a vôle lietať aj na dvore za domom a už vtedy som tam skúmal astrálny svet v ktorom som sa tak zrazu a nečakane ocitol. Povedal som si, že “keď som už tu, tak sa tu poohliadnem a preskúmam to tu, že kde to vlastne som”. Celkom zaujímavé poznatky a informácie som si odtiaľ odniesol. Niekoľko krát som v tej inej realite, či dimenzii, ktorý sa nazýva aj tak, že astrálny svet (alebo jemnohmotný svet), pozoroval lietajúci disk a raz som tam bol dokonca aj svedkom, ako to pristálo za naším domom, vyšli z toho dve bytosti, tie typické, malé šedivé EBE s veľkými tekvicovitými hlavami a dlhými rukami a uniesli jednu ženu z vedľajšieho domu. Tak spontánne, že nechcene sa mi to stávalo ale pár krát sa mi to už podarilo aj tak, že cielene, že naschvál a podarilo sa mi tak astrálne dostať do kozmického priestoru.
Tento môj silný zážitok vám teraz podrobnejšie popíšem.
Na toto nikdy nezabudnem. Bol to silný zážitok. Pred spaním som si vtedy na uši nasadil slúchadlá napojené na Cd prhrávač a pustil som si v nich svoju oblúbenú kozmickú hudbu od Jeana Michela Jarreho s názvom Oxygene, čo od neho patrí medzi najznámejšiu. Pomaly som zaspával a silno (ako každú noc) som túžil po niečom nadpozemskom. Ocitol som sa vo vesmíre. Videl som krásne hmloviny, galaxie, hviezdy a tak reálne som to všetko prežíval, že som sa čudoval, že som tam bez skafandra a viem aj dýchať. Ten vesmír bol podobný tomu nášmu ale bol taký krajší, úchvatnejší. Ja sám som bol priesvitný ako nejaký duch. Bolo to v inej dimenzii, nie v našej realite. Nevidel som ani našu planétu alebo niečo známe. Ani naše známe súhvezdia som tam nespoznal, došiel som už tam k záveru, že som bol v inom vesmíre ako je ten náš.
A aj som sa trochu zľakol, že kde a ako ďaleko to som a že či sa vôbec budem vedieť vrátiť domov do svojho tela, že či som náhodou nezablúdil a také podobné obavy som mal. Trochu som sa bál, ale tá ťažko popísateľná krása a atmosféra vesmíru ma ukľudnila. Tak príjemne som sa cítil, že mi nobola ani zima, ani teplo a dokázal by som tam možno aj navždy zostať. Iba tak ako v bezváhovom stave som sa vznášal akoby uprostred obrovského a pre mňa neznámeho a tajomného vesmíru a cítil som sa podobne ako stroskotanec uprostred oceánu, len som bol taký pokojnejší a ničoho som sa nebál. Vesmír bol všade okolo mňa, podomnou, nadomnou, zamnou, na ľavo, na pravo, proste ten vesmír bol všade. Bol tak neuveriteľne obrovský, že som žasol. Bolo tam úžasné, také akoby posvätné ticho, pokoj, kľud, dobro, harmónia, láska, a nič zlé, všetko bolo dobré, pozitívne, krásne a cítil som sa tam veľmi príjemne. Ako som tak tú nádheru obdivoval a rozplýval som sa nad tým všetkým, tak som začal túžiť vidieť toho, kto sa o túto kozmickú krásu stará a začal som sa za toto prosebne modliť k Bohu, Otcu, Stvoriteľovi, že by som rád videl toho, kto sa o tento vesmír stará.
Po krátkej chvíli sa ku mne priblížil obraz priesvitnej žiarivej bytosti mužského pohlavia. Tak postupne začala byť tá bytosť menej priesvitnejšia akoby sa predomnou postupne zhmotňovala a priblížila sa ku mne tak, ako by sa vznášala. Tá jej priesvitnosť zostala po celý čas a bola podobne priesvitná ako ja. Neznámy dlhovlasý muž bol mladý, pekný, celý svietil, bol žiarivý hlavne hlava mu svietila najviac a na sebe mal oblečené biele tiež svietivé jednodielne šaty, ktoré sa podobali na historické pyžamo. Sedel na akomsi kresle, podobalo sa na královský trón, celé sa to lesklo a trblietalo ako keby to bolo zo zlata, diamantov a takých podobných vzácnych materiálov. Ruky mal opreté o operadlo toho kresla. Muž vyžaroval také čudné svetlo, ktoré neoslepovalo oči a bolo to veľmi príjemné svetlo, ktoré ma akoby priťahovalo a všetko dobré z toho svetla vychádzalo. Z neznámeho muža vyžarovala majestátnosť, dôstojnosť, dobro, veselosť, láska, … akoby všetko pozitívne v jednom a mal som taký pocit, ako keby to bol nejaký kráľ, či taká nejaká vysoko postavená a významná bytosť a nohy sa mi pred ním podľamovali a rozmýšlal som, že či by nebolo vhodné padnúť pred ním na kolená alebo nejako sa mu pokloniť. Mal som ten pocit ale neurobil som tak, nekľakol som si pred ním, iba som s otvorenými ústami na neho pozeral a žasol som.
Možno aj preto som si nekľakol, lebo sa ani kľaknúť nikde nedalo, lebo som sa iba tak vznášal v tom vesmíre ako v bezváhovom stave a nebola tam nijaká pevná zem, na ktorú by som si vedel pokľaknúť. Nič mi nepovedal, alebo sa na to aspoň nepamätám, že by mi tá sediaca bytosť niečo hovorila. Usmial sa na mňa, mrkol očami a hlavou mi zakýval akoby na pozdrav a cítil som od neho aj to, že ma tým pozdravením zároveň aj požehnal, lebo tým gestom to svetlo, ktoré z neho vyžarovalo, vtedy tak viac na mňa zasvietilo a urobilo mi to ešte príjemnejšie pocity. Rukami ani nepohol. Chvíľu sme sa na seba iba tak pozerali. Potom sa začal akoby pomaly vzďaľovať a postupne sa počas toho vžďaľovania zase viac spriesvitňovával, až sa úplne vytratil ako keby sa vyparil.
Tak ako prišiel, tak aj odyšiel. Stalo sa presne to, o čo som v modlitbách poprosil Boha, za čo som sa mu samozrejme hneď aj poďakoval a velebil som ho a doteraz som mu vďačný za to, že som tú bytosť mohol aspoň vidieť. Musím ale priznať, že tak trochu si sám sebe aj nadávam, že prečo som sa vtedy nemodlil ináč, že by som si s ním rád aj tak trochu pokecal a zoznámil sa s ním a nie že ho iba vidieť a nič iné. Snažil som sa byť len skromný a pokorný, že by som veľmi rád aspoň videl takú bytosť, ktorá sa stará o ten krásny vesmír, nad ktorým som sa tak rozplýval a je zaňho aj zodpovedná tá jemu slúžiaca bytosť a presne tak sa aj stalo, moja modlitba bola vypočutá a to tak, že okamžite. A za tento úžasný zážitok som Bohu doteraz veľmi vďačný. Po rozplynutí tej bytosti, nazval som ju ako “pán vesmíru”, som akoby stratil vedomie a mimotelový zážitok a návšteva toho vesmíru sa skončila. Doteraz presne neviem, že kto to bol. Nepredstavil sa mi. Viem ale kto to nebol. Bola to síce nejaká vysoká bytosť ale nie najvyššia, vyspelá ale nie najvyspelejšia. Nebol to Stvoriteľ alebo Boh, bol to jeho služobník. Nebol to ani Ježiš, nemal ani bradu a nepodobal sa na neho a nebol to ani niekto zo svätých, ktorých poznáme. Bola to ale vyspelá, vysoko postavená a vznešená duchovná bytosť z inej dimenzie. Nepochádzala z toho vesmíru, kde som sa vtedy ocitol. Preto sa mi tam zhmotnila, lebo prišla z ešte vyššieho a dokonalejšieho, duchovnejšieho sveta. Som presvedčený, že to on bol pánom toho prekrásneho možno astrálneho vesmíru, ktorý som tam obdivoval. Bol to niečo ako správca toho vesmíru. V staro indických rigvédach som čítal o bytostiach menom Brahma a tieto bytosti sú vraj pánmi vesmírov. Možno to bol práve jeden z tých indických Brahmov, pánov vesmírov. Nech ho Boh žehná. Na toto paranormálne stretnutie s pánom toho iného a dokonalejšieho vesmíru nezabudnem.
Stručne ešte popíšem zopár mojich iných zážitkov. V tých mojich astrálnych mimotelových výstupoch som sa stretával aj s mimozemšťanmi, navštevoval som tam iné, vyššie svety, stretol som sa tam s Ježišom, bol som na jeho prednáške, Pannu Máriu som nevidel ale iba som ju tam počul, videl som tam ako keby aj budúce udalosti, raz sa to aj skutočne stalo, čo som už dopredu videl v mimotelovom stave, videl som tam aj niečo ako atómové vojny na našej planéte a rôzne katastrofy, ktoré sa môžu ale nemusia stať. Prechádzal som tam akýmsi školením, nejaká vyššia kozmická moc mi to tam všetko ukazovala a do všeličoho ma zasväcovala.
Mal som tam dokonca aj skúšky. A všeličo iné som zažíval v tých astrálnych svetoch mimo svojho hmotného tela. Nie som v kontakte so žiadnou mimozemskou civilizácioiu, aspoň o tom vedome neviem.
Asi päť krát som videl UFO. Myslím tak normálne, nie v tom astráli. Už to ani nepočítam, tak ten počet možno nie je presný. Najlepšie pozorovanie som mal prvého mája v roku 2000. Ono to v malej výške preletelo priamo nad mojou hlavou. Bolo to diskovité teleso a podobalo sa to na morskú raju Manta čierna. Vydávalo to aj zvuky ako kozmická loď z nejakého sci-fi filmu.
Také hlboké basové zvyky to malo, že okná a poháre rinčali a akoby sa triasol celý dom. Na to som tiež čumel s otvorenými ústami a tú noc som už takmer nespal, tak ma to vzalo. Tak hádam asi toľko. Mal som ešte veľa paranormálnych zážitkov o ktorých by som možno aj román mohol napísať a na to tu nie je dostatok miesta.
Nech sa páči, Milan, máš slovo, môžeš mi dať ďalšiu otázku, na ktorú veľmi rád srdečne odpoviem.
Aj napriek tomu že si jeden z najaktívnejších bádateľov figurujúci pod krídlami nášho najväčšieho UFO Klubu, nie si jeho stálym členom. Ako vlastne vyzerá tvoj všedný deň v koži bádateľa po záhadách?
Áno, nie som už členom nijakého ufologického spolku. Takto mi je lepšie. Keďže som sa neoženil a Boh mi dal do života aj úžasnú priateľku, ktorá sa pred druhým príchodom Krista (pred koncom tohto fungovania sveta) tiež nechce vydávať, mať deti a zakladať si rodinu v tomto končiacom sa skazenom svete, tak aj vďaka tomu mám viac času a aj preto možno patrím medzi “najaktívnejších” ako ty sám tvrdíš. Kvôli výskumu paranormálnych javov som prestal aj športovať, trénoval som ázijské bojové umenia. To preto, aby som mal viac času a aj peňazí. Zriekol som sa aj iných vedľajších záľub a koníčkov. Takže si tento náš paranormálny koníček vyžaduje aj isté obety. Zariadil som si to tak, aby som sa vo voľnom čase venoval prevažne iba výskumom záhad. Snažím sa maximálne využiť voľný čas, zbytočnosťami a kadejakými zábavkami sa nezaoberám. Podobne aj politike sa vyhýbam. Nie ale tak, prehnane, že ani neviem, že čo sa deje.
A z toho dôvodu, aby som mal viac času, sa na internete tak viac vyhýbam sociálnym sieťam a zbytočnými komunikáciami o “blbostiach”, ktoré berú čas a aj preto nie som ani na facebooku. Zabávam sa len málokedy. Aj kvôli mojim bohatým paranormálnym zážitkom, ktoré ma silno ovplyvnili, sa pozemskými a materiálnymi vecami snažím zaoberať len minimálne. Nie ale tak, že som v tom fanatik. Z toho fanatizmu som sa už dostal. Musím sa priznať, že na konci 90. rokoch minulého storočia som bol náboženským fanatikom ale už som sa schladil. Zistil som, že všetkého veľa škodí. Aj tie materiálne záležitosti majú istú prioritu. Tvrdo na sebe pracujem a snažím sa aj tak duchovne napredovať, duchovne sa vzdelávať. Som veriaci v Boha a som tak duchovne založený, ale nepatrím do žiadnej náboženskej spoločnosti. Nepovažujem sa za takého bežného, klasického kresťana.
Z bojových umení, ktoré som v minulosti intenzívne trénoval, som si nechal trénovanie psychickej sily vôle a aj podľa rád pána Břetislava Kafku, jedného zo zakladateľov parapsychológie, si ju posilňujem, aby som mal silnejšiu silu vôle, ktorá dokáže robiť úžasné veci. Sila myšlienok a vôle je pre duchovný vývoj dôležitá vec. A nie len pre duchovný vývoj, ale tak všeobecne pre pozemský život sa silná vôľa na všeličo zíde. Človek sa potom vie aj lepšie sebaovládať. Stále niečo čítam a vzdelávam sa v tejto ufologickej, paranormálnej alebo ezoterickej, alebo duchovnej oblasti. Každý deň, ak sa dá. Keď nečítam časopis, papierovú knihu, tak digitálnu, a keď nemám čo čítať, čo u mňa neexistuje, tak si kadečo čítam na internete. Nečítam a bezmyšlienkovito nehltám všetko aj s navijakom, snažím sa vyhýbať škodlivej duchovnej new age literatúre a nepravdivým dezinformáciám a kadejakým klamstvám a zlým veciam. Nie je pre mňa problém rozlíšiť dobro od zla.
Teraz momentálne čítam veľmi dobrú knihu od Klemensa Brentana, ktorý zapísal paranormálne vízie Nemeckej stigmatičky Anny Kataríny Emmerichovej. Kniha sa volá “Život Panny Márie vo videniach blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej”. Prvú časť “Umučenie pána Ježiša vo videniach bahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej” som už prečítal. Sestra Emmerichová videla úžasné veci a po prečítaní knihy napíšem o tom článok, lebo jej boli ukázané také veci, ktoré stoja za pozornosť. Každý deň, hlavne večer pracujem aj s počítačom a som aj dlho do noci na internete.
Takže asi tak vyzerá môj taký všedný deň v koži výskumníka paranormálnych javov. To ale neznamená, že si sem tam nevyhodím z kopýtka. Keď som spomenul, že sa málokedy zabávam, tak tým som vôbec nemyslel to, že sa nezabávam vôbec. Aspoň raz ročne, najčastejšie v lete v auguste po skončení kruhovej sezóny, si dávam napríklad aj takzvanú “ufologickú dovolenku”, že aspoň na týždeň vypnem a ničím paranormálnym a nadpozemským sa nezaoberám. Aj od toho si treba niekedy oddýchnuť, lebo skutočne všetkého veľa škodí.
Čo hovoríš na súčasný stav Slovenskej záhadológie? Čo by si ty osobne na nej vylepšil?
Terajší stav našej záhadológie nie je zlý, ale mohol by byť samozrejme aj lepší. Najviac mi chýbajú ochotnejších a aktívnejší amatérsky výskumníci záhad. Niekedy bolo na Slovensku omnoho viac UFO klubov a iných ufologických a paranormálnych spoločností a hlavne bolo viac amatérskych výskumníkov, ktorých sme mohli definovať ako našich kolegov. Takmer všetci sa nejako vytratili. Dokonca už aj Mirovia z Bratislavy nejako odišli a už jedine iba cez telefón viem byť s nimi v kontakte. A aj UFO klub Trnava má teraz krízu, lebo nikto nechce byť vedúcim tohto UFO klubu. Bolo by už fakt na čase, aby to niekto prebral, lebo začína prihárať.
No a čo by som vylepšil ?
V prvom rade potrebujeme mať viacej aktívnejších a ochotnejších kolegov, ktorý paranormálne fenomény skúmajú tak intenzívnejšie, vážnejšie že podobne ako aj my, že napríklad aj cestujú za tými vecami a tak podobne. Taký zapálenejší kolegovia nám chýbajú, ktorý ten amatérsko vedecký výskum záhad neberú len ako iba nejakú chvíľkovú zábavu na rozptýlenie a odreagovanie sa od bežného života, ale takých kolegov potrebujeme, ktorý sú pre to niečo ochotný aj obetovať. Hlavne financie a čas. Je nás totiž málo a dokonca je nás postupom času stále menej a menej. Mám na vylepšenie aj iné návrhy ale tie by som tu nerád dával zverejňovať, lebo sú aj dosť háklivé a pre verejnosť nevhodné a týkajú sa iba našich vnútorných záležitostí.
Nie je tomu tak dlho, čo prostredníctvom internetu začali vychádzať dva e-zinove časopisy venujúce sa UFO. Aký je tvoj názor na UFO Noviny a skeptickejšie ponatý Azimut záhad?
Ufologický mesačník Azimut záhad je podľa môjho názoru obyčajný brak, ktorý sa ani čítať nedá a aj samotné KPUFO-SK mi (nám) je tŕňom v oku. Škoda, že aj ostatný kolegovia nevedia byť úprimnejší a nedokážu istému človeku tvrdo a rázne odmietavo oznámiť, že “tak už dosť a stačilo !”. Toto je presne tá háklivá “vnútorná” téma o ktorej som v predchádzajúcej odpovedi na otázku odmietol prezrádzať bližšie informácie. Viem, že tento rozhovor bude zverejnený, tak to nechcem viac rozvádzať. Prepáč Milan, ale túto tému si radšej osobne medzi sebou prediskutujeme, dobre ? O takýchto nepríjemných záležitostiach ľudia nemusia vedieť. Aspoň budú inšpirovaný dostať sa medzi nás ako kolegovia, aby mohli byť lepšie zasvätený a informovaný.
Elektronický časopis UFO noviny hodnotím ako podstatne lepší ako Azimut záhad ale aj ten má isté nedostatky. To je už taký opačný extrém. To je ako keby z kaluže do blata. Niektoré články v ňom sú až moc prehnane odvážne alebo aj doslova nevhodné a škodlivé. Som sklamaný aj zo samotného šéfredaktora Yezida, ktorý ťa spolu aj s Tomášom iba tak surovo a bezdôvodne vyhodil z redakcie iba kvôli nejakým opodstatneným kritikám. Je len otázkou času, keď dá Yezid z redakcie UFO novín výpoveď aj mne, raz k tomu už nechýbalo veľa a toto, keď bude zverejnené (kľudne tak urob), tak k tomu možno aj dôjde, ale nedalo by sa povedať, že by ma to nejako desilo. A to som sem napísal iba špičku ľadovca. Nebudem ale viac prezrádzať naše vnútorné informácie, lebo niekto si už aj toto málo, čo som sem napísal, môže vysvetľovať tak, že som prezradil veľa. Ale kašlem na to, nech za to prídu následky aké chcú, nejako moc ma to nevzrušuje.
Pred nedávnom odtajnili svoje dokumenty aj Američania. Čo hovoríš na tento prekvapujúci ťah FBI?
Americké špionážne agentúry NSA a CIA už niekoľko rokov pred tým zverejnili bývalé tajné dokumenty o UFO. Nemecký ufológ Michael Hesemann ich na začiatku 90. rokov minulého storočia zverejnil vo svojich vynikajúcich knihách ako sú UFO: Dôkazy, UFO: Nové dôkazy, UFO: tajná vec a iné. Potom neskôr aj Americký fyzik, pán Stanton Friedman získal odtajnené dokumenty, ktorý boli ale z väčšej časti začiernené. Niektoré aj tie, ktoré nedávno zverejnili na webovej stránke Federálneho úradu pre vyšetrovanie, boli už dávno známe, len ich prvý krát dali zverejniť na svojej oficiálnej domovskej webovej stránke. A to nezasväteným laikom a širokej verejnosti, ktorý o týchto skutočnostiach nevedia, vytvára dojem, že tie dokumenty boli odtajnené prvý krát iba teraz nedávno. Zo strany FBI to pre mňa nebol žiadny prekvapivý ťah, veď aj iné spravodajské agentúry majú už dávnejšie na svojich webových stránkach zverejnené deklasifikované dokumenty o UFO.
Podľa môjho názoru sú to pravdivé a autentické dokumenty aj napriek všetkým tým snahám o spochybnenie. Možno ide aj o to, že sa to verejnosti snažia ponúkať ako nie sto percentnú pravdu, aby to nevyvolalo paniku. Možno považovali za potrebné tie dokumenty okoreniť pochybnosťami, aby to bolo také diskutabilné, aby to nebolo brané až prehnane pravdivo, čo by mohlo byť aj nebezpečné pre národnú bezpečnosť. Už hodne dlhú dobu totiž oficiálne kruhy svetovej verejnosti podávajú takéto podobné háklivé pravdy po kvapkách a tak opatrne, hlavne prostredníctvom vedecko fantastických filmov, aby to nevyvolalo zbytočne veľký rozruch. Naši dvaja Mirovia z Bratislavy by ti vedeli napríklad ukázať rôzne pikošky z vedecko fantastických filmov a dokonca aj z detských kreslených filmov o UFO a mimozemšťanoch.
Niekedy som sa im aj posmieval, že tak infantílne pozerajú rozprávky pre deti, ale ukázali mi v nich také veci, že mi zamrzol úsmej na tvári. A nie len informácie o UFO v nich našli ale u nás v Komárne nám napríklad druhého júla 2010 ukazovali aj jeden animovaný film, kde boli šokujúce informácie o ropnej katastrofe v Mexickom zálive z roku 2010. V tých aj kreslených filmoch, reklamách, plagátoch, … je aj plno takzvaných subliminátov, to sú také podprahové hypnotizačné ohavnosti, že až, lebo tie veci pozerajú aj malé deti. /pozn. veci od “mirovcov” sú fakt parádne – tomáš/
Je v súčasnej dobe prípad, či už u nás alebo vo svete, ktorý ta naozaj zaujal?
Áno, takých zaujímavých prípadov je viac. V krátkosti popíšem dve z nich.
Záhadné veci sa doteraz dejú “lubo66″ a o jeho prvom pozorovaní UFO si v jeho príspevku na fóre môže záujemca prečítať na tejto webovej stránke:https://www.ufoklub-trnava.sk/index.php?strana=diskusia-forum&idpr=72&stranka=1. Som s ním v písomnom kontakte a tak sme dohodnutý, že keď sa mu stane zase niečo záhadné, tak ma o tom bude informovať a sem tam mi zvykne popisovať skutočne pozoruhodné a dôveryhodne vyzerajúce nezvyčajné udalosti. Mám podozrenie, že on a pravdepodobne aj jeho manželka a deti sú pod kontrolou nejakých mimozemských entít a prežívajú aj únosy do UFO. Nedávno, pred Vianocami 2010 sa im narodila dcérka a v deň pôrodu zase videl UFO. V marci mu zase záhadne zastavil čas na mobilnom telefóne. Mám v pláne sa s ním osobne stretnúť, lebo jeden kolega, bývalý “kamarát”, ktorý to má bližšie zlyhal a ten sa s ním už asi nevie stretnúť.
Ďalším pre mňa zaujímavým prípadom je strašidený dom, ktorý bol postavený na starom cintoríne pri dedinách Psiare a Hronský Beňadik, neďaleko od Kozároviec a v ktorom údajne strašia duchovia. Viac informácii o tomto dome sú nahttps://www.ufoklub-trnava.sk/index.php?strana=diskusia-forum&idpr=85&stranka=1. Doteraz sa zasvätený kolega, ktorý dom objavil, snaží nájsť majiteľa domu, aby sme si uňho mohli vybavťi povolenie k preskúmaniu toho domu. Chceli by sme tam aj pár dní prespať a poriadne to tam preskúmať. Máme v pláne tam zavolať aj nejakého senzibilného média, dôveryhodného kontaktéra s duchmi, psychotronikov a iných šikovných výskumníkov duchov. Máme na to samozrejme pripravené aj rôzne prístroje a detektory, digitálne teplomery, magnetofóny (kvôli fenoménu EVP), termokamery s infračerveným videním a tak podobne. Takže aj takéto a aj iné parapsychologické záhadné a strašidelné udalosti skúmame, netočí sa to všetko len okolo UFO a mimozemských civilizácii.
Nejaké slová záverom? Ďakujem krásne za rozhovor.
Na záver nášho rozhovoru dodávam, že sa skutočne dejú ťažko vysvetliteľné javy a je potrebné ich skúmať. Fenomén UFO sa už skúma 64 rokov a za ten čas sa náš ufologický výskum dostal už tak ďaleko, že otázka existencie mimozemských civilizácii, je už v takom aspoň pre nás štádiu, že je zbytočné sa pýtať, že či existujú alebo nie, ale skôr je potrebné sa pýtať, že kto je a kto nie je ochotný akceptovať ich existenciu a reálne návštevy na našej planéte. Dôkazov je viac než dosť a neustále sa hromadia a len slepí ich nevidia. Niečo podobné sa týka aj parapsychologického výskumu. Mnohé paranormálne javy už boli neraz aj vedecky a neodškriepiteľne dokázané, že sa skutočne a objektívne dejú, že reálne existujú a nejedná sa o žiadne halucinácie, výmysli alebo tak nejak. Takže aj z tohto dôvodu tieto záhadné a mysteriózne fenomény skúmame. Je nás ale čoraz menej a preto vyzývam širokú verejnosť a ľudí, ktorý čítajú tieto moje slová záverom, aby sa k nám pridali ako kolegovia, ako amatérsky výskumníci nevysvetliteľných javov.
Nehľadáme ale takých, ktorý iba konzumne a hedonicky prijímajú informácie, ku ktorým sme sa my krvopotne dostali a nie sú ochotný pridať ruku k dielu. Vážený občania a vážny hľadači pravdy a Božích tajomstviev, prosíme vás, pridajte sa k nám a spoločnými silami budeme skúmať záhadné udalosti, ktoré sa nedejú len niekde v Amerike ale aj u nás na Slovensku a spoločne s nami budete mať aj vy možnosť osobne tieto paranormálne javy skúmať. Ďalšou výhodou stať sa našimi kolegami je aj to, že budete mať prístup k našim vnútorným informáciám, ktoré laickej verejnosti a nezaväteným ľuďom neposkytujeme. Aj sa minimálne raz ročne osobne stretávame, buď individuálne alebo aj v kruhoch v obilí a na iných záhadných a romantických miestach.
Plánujeme sa staretnúť aj v tom strašidelnom dome, ktorý som už spomenul. V sobotu, štvrtého júla, na deň výročia ufológie (64. narodeniny), sa plánujeme slávnostne stretnúť na jednom mieste na Slovensku, neprezradím, že kde a pozvaný budú len naši skutočný kolegovia. A každý náš kolega vám môže potvrdiť, že skutočne lákavé a pikoškové informácie medzi nami kolujú. Také veci sa nedozviete len tak hocikde. Ani na internete ich tak ľahko nenájdete. Jedine iba medzi nami. Aj my máme svoje “tajomstvá”. Takže sa už dopredu tešíme na nových ufologických kolegov.
Ďakujem ti, Milan, za tento náš rozhovor. Ďakujem aj vám, milý čitatelia, za pozornosť.
Milan Banáš -