Ufologický prípad môjho bratranca

09.09.2013 09:24

Pred pár dňami som navštívil svojho bratranca v Maďarsku. Už dobrých pár rokov sme sa nevideli, takže o aktuálnosti návštevy nebolo pochýb.

Ako sme sa medzi sebou rozprávali, napadlo ma, že ešte v mojom detstve mi niečo rozprával o svojom ufologickom zážitku, ktorý sa odohral v prvej polovici minulého storočia. Tak som využil príležitosť a poprosil som ho, aby mi to znova vyrozprával, ale tentoraz so všetkými podrobnosťami. Našťastie nebolo ho treba ani nejak moc presvedčovať, hneď sa do toho aj pustil:

Mohlo to byť v roku 1947 alebo 1948, v máji, či júni, už si to nepamätám.

Býval som vtedy v dedinke Fügöd. Na Kossuthovej ulici medzi domami pána Vadasa Lajosa a Mikola Jánosa sa rozprestieral prázdny pozemok po likvidovanej stavbe, kde sme pestovali papriku, paradajky a iné zeleniny.

Päť mladých futbalistov, aby sme stihli na večerný futbalový tréning, ktorý sa začínal o siedmej mi pomáhalo pri polievaní rastlín. Vodu sme brali v kanvách z neďalekého potoka „Bársonyos“. Mohlo to byť okolo šiestej hodiny, keď jeden z nás sa práve vybral pre vodu a pritom si všimol, že nejaký tanierovitý objekt letí smerom od východu na západ (potok sa rozprestieral na východ od políčka, ktorý sme polievali) vo veľkej výške. Výšku letu sme nevedeli odhadnúť, ale mohlo to byť aj viac ako dva kilometre. Že ten objekt konkrétne akú farbu má som nevedel rozoznať, lebo po obvode blikali svetlá, ale zdalo sa mi, že je nejakej tmavej farby. Dookola na „tanieri“ po obvode som napočítal osem zdrojov svetla, ktoré vyžarovali žltkasté svetlo (približne mali takú farbu aká je farba zapadajúceho sa Slnka). Vzadu na „tanieri“ tri svetlá, tieto blikali súčasne. Po bokoch boli ďalšie dve a dve svetlá, tieto štyri blikali tiež súčasne. Vpredu blikal jeden zdroj svetla. Celé mi to pripadalo tak, že pohon zabezpečujú tie tri zadné svetlá. To predné možno slúžilo k tomu, aby osvetlilo „cestu“. Vyžarované svetlá nemali rovnakú intenzitu, najsilnejšie boli tie tri zadné, a boli rovnakej intenzity. Bočné svetlá už boli podstatne slabšie, ich intenzita povedzme tak asi štvrtina zadných, ale tiež intenzita týchto štyroch bola rovnaká. Intenzitu predného svetla by som odhadoval na polovicu intenzity zadného. Zadné svetlá sa nerozsvecovali spolu s bočnými, ani s predným, a ani predné s bočnými. Lúče svetla mali tvar lievika (ako lúč svetla reflektora), dĺžka tých zadných skoro dosahovala polomer „taniera“. Bočné lúče boli najkratšie, ale aj predné bolo kratšie, asi polovica tých zadných. Intenzita vydávaného svetla bola väčšia ako reflektora auta (v noci), ale nie natoľko, ako slnečných lúčov.

Nepočuli sme žiaden zvuk, už aj kvôli tomu sme mysleli, že môže letieť vo veľkej výške, veď lietadlá v tom čase už zďaleka boli počuť. Priemer objektu  na pohľad mohol zodpovedať priemeru Slnka, či Mesiaca. Celý jav trval asi 0,5 až 1 minút (obloha bola úplne jasná, nikde ani najmenší obláčik nebolo vidieť), potom zmizol za západným horizontom. Celý čas letel priamočiaro a rovnomerne. Keď sa dostal až k nám, preletel nad našimi hlavami. Veľmi sme sa zľakli, lebo sme videli, že letí neuveriteľne rýchlo, takéto niečo sme ešte nezažili. Celí vystrašení sme sa rýchlo ukryli medzi vŕbových kríkov, ktoré rástli pri brehu potoka (ešte sme si dobre pamätali na letecké nálety z nedávnej II. svetovej vojny).

Z dediny viacerí boli svedkami tejto udalosti. Farár reformovanej cirkvi a aj miestny učiteľ tiež. Na moju otázku, že čo to mohlo byť, len toľko vedeli povedať, že to mohol byť nejaký objekt neznámeho pôvodu.

Na záver nášho rozhovoru ešte dodal:

Je možné, že v tej obci ešte aj dnes žijú niektorí svedkovia tejto udalosti.

Toľko mi vedel o tom povedať môj bratranec, bývalý učiteľ telocviku a biológie na ZŠ. On v tom čase mohol mať takých 14-15 rokov, teraz už má 81, ale na tento svoj zážitok nikdy nezabudne.

–––––––––––––
Autor: Rudolf Th