Písal sa mrazivý december roku 1966, keď do malého mestečka Point Pleasant dorazil novinár z New Yorku – John A.Kell. V tej dobe ešte ani on sám nemohol tušiť, že čoskoro sa stane svedkom týchto udalostí, z ktorých mu poriadne stuhne krv v žilách, a zároveň sa preslávi ako najznámejší bádateľ v tejto oblasti. Všetky svoje poznatky neskôr zdokumentoval a dnes si výsledok jeho dlhoročnej práce môžete dokonca aj prečítať – kniha dostala názov „The Mothman Prophecies.“
Kell sa aktívne začal venovať zbieraniu svedectiev ľudí opisujúcich svoje zvláštne zážitky. Spočiatku nevinné vyšetrovanie záhad sa ale čoskoro zvrtlo v niečo omnoho väčšie, a samotný Kell sa stal obeťou prazvláštneho mestečka – bol prenasledovaný divnými telefonátmi, prostredníctvom ktorých sa dozvedal správy priam na prorockej úrovni. A čo desí najviac, takmer všetko sa do bodky aj vyplnilo.
Čo ale John A.Kell hľadal na brehoch rieky Ohio?
Najväčšou záhadou ktorá opriadala mestečko Point Pleasant, vrátane blízkeho okolia a niektorých ďalších zapadnutých miest v Západnej Virginii, sa stala legenda o monštre – Mothmanovi.
Mothman – teda motýlí muž, bolo podľa opisov očitých svedkov takmer dvojmetrové, okrídlené monštrum, sivej až temne čiernej farby. Samotné krídla mali rozpätie od troch do piatich metrov. Najzaujímavejším faktom je ale bližšie nedefinovateľná tvár, ktorej trónia dve obrovské červené oči.
Práve pár týchto diabolských očí pôsobil na ľudí hypnotizujúcim dojmom – jediné, na čo mohli myslieť, boli práve tie oči. Pohľad do nich ale sprevádzali vedľajšie účinky – okrem tých psychických – vrátane ťažkých depresií – to boli aj fyzické, ako nevoľnosť a dlhodobé poškodenie zraku.
Socha Mothmana v Point Pleasant.
Mothman bol prvýkrát spozorovaný 12.novembra 1966. Vtedy pätica hrobárov hĺbila hrob pre nasledujúci pohrebný obrad v meste Clendenin (rovnako Západná Virginia).
Monštrum vyletelo z lesa, a po tom, ako ich na smrť vydesilo, preletelo im priamo ponad hlavy a znovu zmizlo.
Od tejto udalosti sa správy o tajomnom monštre začali len tak kopiť. Prichádzali snáď zo všetkých kútov Západnej Virgínie, najmä z tých najviac zapadnutých. Monštrum sa vždy zjavilo nečakane a rovnako tak rýchlo aj zmizlo.
Tu sú tie najdesivejšie z nich -
14.november 1966. Salem
Farmár Newell Partridge sa pozeral na televíziu, keď odrazu vypadol signál a cez reproduktor na prijímači sa začalo ozývať neznesiteľné, neopísateľné kvílenie. Jeho pes, starý a poriadne zavalitý nemecký ovčiak menom Bandit, začal bláznivo štekať. Partridge to nevydržal a vybehol von, aby skontroloval, čo sa to vlastne deje. To čo zbadal ho však poriadne vydesilo.
Niekoľko metrov od neho, na lúke, postávala obrovská postava s červenými očami. Šok ho síce na niekoľko sekúnd doslova priklincoval k zemi, potom ho však znovu prebral štekot Bandita, ktorý sa za tajomným prízrakom bezhlavo rozbehol. Rovnako tak konal aj farmár, bežal domov po brokovnicu, no von sa už nevrátil. Namiesto toho prečkal celú tú desivú noc s brokovnicou v ruke doma.
Nasledujúci deň sa Partridge odhodlal zistiť, čo sa to vlastne v noci mohlo stať a tak prehľadával okolie. Našiel psie stopy vedúce k miestu, kde postával Mothman. Práve tam sa však skončili a stále sa len krútili dookola. Monštrum sa už potom nezjavilo. Rovnako tak ale ani Bandit.
15.november 1966 Opustený komplex tovární, v blízkosti mestečka Point Pleasant.
Ďalšia známa udalosť sa stala presne nasledujúci večer od udalosti na farme blízko Salemu. Štvorica mladých ľudí – Roger a Linda Scarberryovci a Steve a Marry Malletoví, išli autom domov okolo opusteného továrenského komplexu, keď zazreli záhadne vysokého muža s „krídlami ako Batman.“ V pamäti im ale utkveli hrozné, červené oči. Postava prvýkrát postávala blízko vchodu do továrne, no o pár minút ju znova zazreli (alebo snáď ďalšiu!) pár kilometrov dole po ceste.
Monštrum teraz lietalo a prenasledovalo auto, no pri lete nikto z nich nevidel, že by tajomné stvorenie čo i len mávlo krídlami. Striasť sa jej dokázali až pri vstupe do mesta, kde celí strachom bez seba okamžite vyhľadali miestneho šerifa Millara Hallsteada. Hoci šerif okamžite vyhlásil pátranie a spoločne s policajnou hliadkou a štvoricou mladých ľudí sa na miesto vrátili, nič nenašli v továrni a ani v jej blízkom okolí.
16.november 1966. Point Pleasant.
Marcela Bennetová zahliadla pri prechádzke okolo tej istej továrne šedivé okrídlené monštrum. Vystrašená pani doslova schmatla svoju iba dvojročnú dcérku a utekala sa skryť do najbližšieho rodinného domu. Napriek tomu, že boli v relatívnom bezpečí, cez steny domu bolo počuť hlasité neľudské škriekanie. Cez okno v spálni zazrela pani Bennetová pár jasnočervených očí. Hoci monštrum potom náhle zmizlo, Marcela trpela ešte dlhé mesiace nočnými morami a depresiami. Jej koniec bol smutný – skončila s ťažkou depresiou na psychiatrickej klinike.
27.november 1966. Point Pleasant.
V tento deň sa vracala mladučká Connie Carpenterová domov z kostola, keď zrazu zbadala prilietajúceho Mothmana. Na druhý deň ju navštívila veľmi zvláštna návšteva. Opísala ho, ako poriadne opáleného muža, ktorému zjavne nebola veľká zima – nemal ani čiapku, ani rukavice. Muž ju iba chytil za rameno a na ďalší deň zanechal správu na lavičke – dávaj si veľký pozor, čoskoro ťa dostaneme!
Okrem výskytu tajomného, okrídleného monštra, sužovali obyvateľov Point Pleasant aj časté návštevy tajomne, cudzinecky vyzerajúcich mužov, najčastejšie oddených v čiernej farbe. Oblečenie však bolo buď priveľmi zastaralé, nevhodné k počasiu alebo naopak príliš moderné. Podobne to bolo aj s ich automobilmi alebo zvláštnou výslovnosťou slov, či staromódnym prízvukom.
Pani Mary Hyreová, miestna spravodajkyňa, ktorá aktívne spolupracovala práve s Johnom A.Kellom, sa takisto stala svedkom zvláštnych udalostí. Nielenže pozorovala spoločne s Johnom tajomné svetlá nad riekou Ohio, opísané ako UFO – ktoré sa v tejto oblasti do dnešných čias vyskytujú v hojnom počte – ale sama bola navštívená jedným z podivínskych mužov v čiernom.
Častý výskyt tajomných svetiel označovaných ako UFO vyústil aj k príbehu o pánovi Coldovi – akomsi mimozemskom veľvyslancovi, ktorý priletel na našu planétu, aby podrobnejšie prebádal tajomné udalosti v Point Pleasant. Jeho tlmočníkom bol miestny farmár, ktorý sa vďaka tomuto príbehu stal slávnym. Pán Cold bol vlastne presným opakom Johna Kella. On stopy zväčša zamlžoval, až kým jedného dňa neodletel preč. Rovnako patrí k najväčším záhadám tohto malého amerického mestečka.
Všetky tieto záhadné udalosti vyústili až k tajomným telefonátom, ktoré novinára Johna A.Kella vystríhali k najväčšej udalosti ktorá sa tu mala stať. A on neveril kým sa skutočne nestalo.
15.december 1967
Sa do histórie Západnej Virgínie zapísal ako Čierny deň. Obrovský most spájajúci obidva brehy rieky Ohio, deň čo deň využívaný množstvom ľudí, sa náhle zrútil. Pri tejto veľkej tragédii prišlo o život 46 opísaných ľudí. Aspoň toľko tiel sa našlo.
Žena, ktorá bývala v blízkosti mostu, opísala, že videla v predvečer tejto nehody liezť na most dvojicu tajomných ľudí – videla aj ako tam čosi inštalujú.
Napriek tomu všetkému čo sa v tomto malom, zabudnutom americkom mestečku stalo, stále visí nad všetkým jeden obrovský otáznik.
Častý výskyt UFO, tajomné monštrum Mothman, prazvláštne telefonáty od neznámych bytostí s elektrickým hlasom, záhadný Pán Cold, muži v čiernom a návštevy osôb, ktoré sa len veľmi ťažko dajú opísať.
Jedno je však isté – stalo sa to a existujú na to dôkazy aj výpovede na smrť vystrašených ľudí. Svedectvá sa dajú spochybniť ťažko, vypovedali snáď všetci od školákov až po vážených úradníkov či kňazov.
A ešte stále je tu dochovaná práca zapáleného novinára Johna A. Kella. Ten sám je presvedčený, že udalosti v Point Pleasant a v celej západnej Virgínii sú prepojené a existuje na ne jedna, jediná odpoveď.
Ak sa tieto veci dejú v Západnej Virgínii, prečo sa nedejú aj niekde inde?
Množstvo terajších obyvateľov ale aj pamätníkov, je presvedčené o tom, že celé územie sprevádza dávna indiánska kliatba. Tá mala byť údajne uvalená priamo v Point Pleasant ešte v roku 1770.
Veľmi zaujímavým faktom je, že Západná Virgínia vôbec nepatrila k vyhľadávaním územiam indiánskych kmeňov. Naopak, tí sa tomuto kraju skôr vyhýbali oblúkom. Nenájdete tu žiadne pamiatky po indiánskom osídlení, ba ani jedinú mohylku. A to pritom ide o jedno z najúrodnejších území Severnej Ameriky, kde nie je núdza o pitnú vodu, zeleň a zverstvo!
John A. Kell je presvedčený, že Západnú Virgíniu opriada niečo viac, než len nejaká legenda o kliatbe. Verí, že toto miesto a všetko s ním spojené, má svoj počiatok už v pradávnej minulosti, v období, keď sa začala vyvíjať ľudská myseľ. Jednou z jeho teórií je, že všetko čo vidíme, je len súčasťou niečoho omnoho väčšieho – že svet aj vesmír ako ho poznáme, je len jedna úroveň z mnohých.
Západná Virgínia by tak mohla byť jedno z tých miest na svete (a že ich môže byť veľa), kde za určitých okolností je možné pozorovať to, čomu my hovoríme nevysvetliteľné. Že je to miesto, kde sa prekrývajú svety (iné dimenzie, úrovne vesmíru presahujúce ľudské chápanie).
Rovnako verí, že existujú ľudia, ktorí majú silnejšie vyvinuté zmysly a sú obdarení akýmsi „darom“, vďaka ktorému prichádzajú do styku s paranormálnymi javmi častejšie, než ostatní.
Pán Kell si to mohol vyskúšať na vlastnej koži, jeho zážitky a svedectvá zhrnuté v dlhoročnej práci sú priam neuveriteľné.
Má ale pravdu? Alebo sa k nej aspoň čiastočne blíži? Alebo na obyvateľov okolo brehov rieky Ohio stále niečo temné čaká v lesoch, čo nikto nedokáže nikdy dostatočne pochopiť?
Západnú Virgíniu okrem množstva záhadných okolností a obrovskej tragédie na konci 60.rokov minulého storočia, sužovali aj mnohé ďalšie tragédie, pri ktorých prišlo o život množstvo ľudí.
Stavebné nehody, požiare, pád lietadla či havária vlaku s toxickým odpadom patria k tým najstrašnejším – dovedna prišlo o život cez 140 ľudí.
Najväčšia tragédia – pád Silver Bridge.
Môžu mať všetky tie záhadné udalosti s nasledujúcimi tragédiami akúsi súvislosť? Čo ak bol tajomný Pán Cold posol z hviezd ktorý ich prišiel varovať. Čo ak to bolo stelesnenie anjela, ktorý prišiel na to miesto, keď sa tam objavil Mothman – okrídlená temná postava, akýsi diabol.
Otázok je veľa, odpovedí minimum. Isté je len to, že niečo sa stalo a vonkoncom to nie je v poriadku. John A. Kell túžil nájsť jasnú odpoveď. Snáď sa to raz dozvieme aj my.
Odporúčam:
Prečítať si knihu od amerického novinára a bádateľa Johna A. Kella – Mothman Prophecies. V knihe nás pútavým spôsobom prevedie všetkými záhadnými udalosťami, ktoré sa vtedy stali. Knihu je zbytočné viac opisovať, každému ju vrelo odporúčam, zvlášť tým z vás, ktorých priťahujú záhady a tajomstvá a radi občas majú poriadneho chrobáka v hlave. V slovenskom preklade vyšla pod názvom Ufo a iné tajomstvá, v roku 2005.
Rovnako tak by som chcel dať do pozornosti film pod názvom The Mothman Prophecies, v hlavnej úlohe s Richardom Gereom. Producent snímku bol natoľko očarený výskumom a prácou pána Kella, že sa rozhodol podľa jeho knihy natočiť film. Ten sa síce nedrží úplne presne podľa skutočnej predlohy, ale čerpá z nej a je skutočne príjemným mysterióznom thrillerom.