Slovákov či rodákov zo Slovenska zväčša nespájame s pobytom vo vesmíre. No mnohí sa na výskume kozmu podieľali. Niektorých z nich predstavíme.
Pred 50 rokmi vypustil človek do vesmíru svoj prvý objekt. Toto prvenstvo si pripísal vtedajší Sovietsky zväz.
Odvtedy sa toho veľa zmenilo. Američania pristáli na Mesiaci, Sovietske impérium sa rozpadlo, polovica sveta začala stavať Medzinárodnú vesmírnu stanicu a Číňania poslali do vesmíru svojho človeka na vlastnej rakete.
Ako sa však na výskumu kozmu podieľali Slováci?
Slováci sa nikdy nezúčastnili vo vyššej miere na projektoch či už NASA, JPL (Laboratórium pre prúdové pohony, Pasadena, California) alebo kanadskej vesmírnej agentúry CSA, za čo mohla hlavne politická a ideologická orientácia na východ.
V neskoršej dobe, po páde komunizmu, zas Slovensko predsa len viac pokukávalo po spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou.
No predsa bolo zopár jednotlivcov, slovenských rodákov, ktorí sa za oceánom stali súčasťou veľkých vesmírnych projektov a tí si určite zaslúžia spomenúť.
Americký vesmírny program
Eugena Cernana asi netreba predstavovať. Na Slovensku známy a nesmierne populárny rodák, ktorý sa poprechádzal po Mesiaci, si krajinu pod Tatrami obľúbil najmä vďaka rozprávaniu svojho deda Štefana, rodeného Kysučana.
Vo svojej knihe „The Last Man on the Moon” („Posledný človek na Mesiaci”) opisuje, ako ho jeho starý otec požiadal aby navštívil Slovenskú krajinu lebo on to už nestihne, ako jedol klasické slovenské šišky od svojej babky Anny a ako sa so starými rodičmi rozprával anglicko-slovenským dialektom.
Sľub ktorý dal starému otcovi, že navštívi Slovensko, splnil hneď niekoľkokrát. Prvý raz sa tak udialo dva roky po jeho slávnom lete na Mesiac, keď mu bolo umožnené navštíviť rodnú obec jeho starých rodičov Čierňavovcov – Vysokú nad Kysucou. V roku 1994 sa stal čestným občanom mesta Čadca.
Druhý Američan na prechádzke
Prvýkrát sa Eugene Andrew Cernan pozrel do vesmíru v roku 1966 na palube lode Geminy 9A. Počas letu vykonal len ako druhý Američan výstup do voľného priestoru, no spolu so svojím kolegom astronautom Thomasom Staffordom sa im nepodarilo splniť hlavnú úlohu – spojenie s nepilotovaným objektom Atlas Agena.
Na Agene sa totiž neoddelil ochranný kryt spojovacieho uzla. Ďalší let bol až tesne nad mesačný povrch.
Spolu s Johnom Youngom zostúpil len tesne nad najväčšie pohoria, no moc nechýbalo a let sa mohol skončiť katastrofou.
Navigačné zariadenie dostalo chybný povel a loď sa začala neovládateľne otáčať a padať. Situáciu ale, našťastie, astronauti zvládli.
No najväčší úspech kariéry zaznamenal Eugene v roku 1972, keď sa spolu s geológom Robertom Schmidtom poprechádzal po Mesiaci. Misia Apollo 17, ktorej bol veliteľom, sa stala vedecky najúspešnejšou misiou celého lunárneho programu.
Po tomto úspechu Eugene odišiel od astronautov a stal sa vyslancom NASA v Sovietskom zväze pred spoločným rusko-americkým projektom Soyuz-Apollo.
Rok 2011 je oficiálne vyhlásený rokom Eugena Cernana na Kysuciach, pri príležitosti 77. výročia jeho narodenia.
Aj preto sa budú v Kysuckej knižnici v Čadci, Kysuckej hvezdárni v Kysuckom Novom Meste a mnohých ďalších inštitúciach na severe Slovenska konať rôzne zaujímavé podujatia späté s touto osobnosťou, vesmírom, kozmickými letmi atď.
Kozmické radary
V roku 1936 sa v Košiciach narodil Emanuel Roth, Slovák, ktorý sa o niekoľko desiatok rokov stal dôležitou súčasťou americkej JPL, ktorá je hlavným výrobcom a dodávateľom vesmírnych sond pre NASA.
Vyštudovaný elektrotechnický inžinier emigroval počas Dubčekovskej „socializácie s ľudskou tvárou”, kedy sa na krátku chvíľu otvorili hranice, do USA.
Po príchode do Ameriky začal pracovať na Kalifornskej univerzite, odkiaľ si ho čoskoro stiahla JPL. Počas svojej bohatej kariéry pracoval na vyhodnotení údajov z Cernanovho Apolla 17 a postupne sa začal špecializovať na radary kozmických sond.
Išlo hlavne o sondy Mariner, Viking, Magellan a Cassini. Mariner navštívil Merkúr, Viking pristál na Marse. Magellan bola vyslaná k Venuši a jej radar odkryl povrch tejto planéty.
Dovtedy ho nebolo možné skúmať, kvôli veľmi hustým mrakom, ktoré táto planéta má. Cassini zas letela ku šiestej planéte Slnečnej sústavy – Saturne. Radar na jej palube pomohol zásadnou mierou pri odkrývaní záhad Saturnovho mesiaca Titan.
Skúsený veterán
Inou zaujímavou postavou amerického vesmírneho programu, spätou nejakým spôsobom so Slovenskom, je astronaut Thomas Jones.
Jeho praprarodičia pochádzali z dedinky Jakubany, ktorá sa nachádza neďaleko Starej Ľubovne. Prapradedo Ján Matlák sa vydal na cestu do krajiny neobmedzených možností v roku 1901 a jeho žena Katarína ho nasledovala o dva roky neskôr.
Ich potomok Thomas David Jones sa narodil v roku 1955 v štáte Maryland. Vo vesmíre bol celkom štyri krát. Všetko to boli lety raketoplánom.
Prvý jeho let sa uskutočnil v roku 1994 a išlo o misiu raketoplánu Endeavour s označením STS-59. Stroj vyniesol do vesmíru laboratórium Spacelab, kde sa po dobu pobytu vo vesmíre robili rôzne pokusy. <
Druhý let, opäť na palube Endeavour, mal označenie STS-68. Raketoplán mal na svojej palube radar SRL-1 primárne určený na mapovanie povrchu Zeme. STS-80, ktorej sa zúčastnil, bol najdlhší let raketoplánu vôbec. Trval 17 dní 15 hodín.
Z Columbie sa vypustili a znovu zachytili tri voľne lietajúce plošiny. Posledná misia veterána Jonesa už smerovala k Medzinárodnej vesmírnej stanici. Ako člen STS-98 doviezol na palube Atlantisu modul pre ISS – Destiny.
Počas tejto misie vystúpil do otvoreného vesmíru. Kniha ktorú napísal s názvom „Sky Walking: An astronaut’s Memoir” („Práca v otvorenom vesmíre: spomienky jedného astronauta”) sa dostala do rebríčka top 5 najlepších kníh o vesmíre, ktorý vyhlasujú prestížne noviny Wall Street Journal.
Kanadský vesmírny program
Aj na listine zamestnancov Kanadskej vesmírnej agentúry CSA možno nájsť slovenské mená. Ide konkrétne o manželov pána a pani Chrastinových, rodákov z kysuckej obce Oščadnica.
Stanislav Chrastina odišiel do Kanady ešte za minulého režimu, jeho žena Anna ho nasledovala po páde železnej opony. Rodina sa usadila vo frankofónnej provincii Quebec.
Rovnako tak aj na zariadení zvanom APXS, ktoré by sa malo dosť na povrch Marsu na jednej zo sond vypustenej v nasledujúcej dekáde. APXS bude vyhľadávať biologické stopové prvky v marťanskej pôde.
Let na Mesiac?
Ako vidno, Slováci sa dokázali v obore vesmírnych vied presadiť aj za oceánom. Je veľká škoda, že spolupráca medzi americkými vedcami z NASA (resp. kanadskými z CSA) a ich slovenskými kolegami nedosiahla väčšej úrovne.
Ale kto vie, možno jedného dňa, až budeme členom Európskej vesmírnej agentúry aj my, poletí nejaký Slovák na Mesiac v americkom stroji. Na také niečo však čaká ešte administratívu maličkého Slovenska, ako aj vesmírny program veľkej Ameriky, dlhá cesta. Ale aspoň sa máme na čo tešiť!
publikoval web veda.sme.sk