zdravim, prosim vas neviete mi poradit kde sa docitam viacej o lilith? a vseobecne o Mahábhárate.. pozeravam dokument na history votrelci davnovekov a venuju sa tam indickej mytology neskutocne ma to zaujalo... a este k tej lilith nebola ona nahodov nejakym priekupinkom smrti co pustala mrtvim duse do inich dimenzi alebo ich poslala spet ako zombi ???.. ak by mal niekdo info prosim poslite mi to na mail luptak.vladimir@centrum.sk dakujem
Nagovia, hadie paralelné a mimozemské civilizácie, hadi, draci, Satan, čerti, diabli, démoni, dinosauri, dinosauroidi, reptiliáni, dragoniánci a tak podobne.
Kybernautov predslov a zároveň aj objektívna reklama na článok.
"Tento článok som dlho písal, niekoľko mesiacov, lebo som mal isté problémy o ktorých sa tuto v tomto predslove ku článku s čitateľmi teraz podelím. Tie problémy boli paranormálneho charakteru, lebo zlá duchovná bytosť menom Satan si veľmi neželal aby som tento článok zverejnil. Možno nie všetky informácie v tomto článku sú totiž veľmi cenné a podľa Satanovho vyčínania sú aj pravdivé, ktoré on nechce aby ľudia o ňom vedeli. Nemá totiž rád, ak sa o ňom prehnane veľa vie. Je to samozrejmé, veď ukážte mi napríklad nejakého zločinca, ktorý by túžil po tom, aby sa o ňom vedelo niečo viac. Čím menej sa o ňom vie, tým lepšie, no nie ? Myslím, že táto strategická neinformovanosť a nevedomosť o zlu má svoju logiku a účelovosť, lebo jedine vtedy sa dá páchať zlo najlepšie, keď je to zlo nepoznané, tajné, schované a nikto ani netuší, že čo sa deje. Z týchto istých dôvodov sa utajujú aj informácie o UFO. Nikto predsa nehasí čo ho nepáli, však ? Ak niekto chce bojovať proti zlu, tak krokom číslo jedna je dobrá informovanosť o nepriateľovi. Taká je aj vojenská stratégia a preto existujú aj tajné služby, tajné zbrane a tak podobne. Z týchto dôvodov je logické, že podľa Satana a jeho druhov je najlepšie o zle nič nevedieť. Ja si ale myslím pravý opak a preto som o ňom a jeho haďo dračej čvarge rozhodol napísal tento článok. Sú to naši duchovný nepriatelia a snažia sa, aby sa o nich čo najmenej vedelo a preto bojujú proti verejným informátorom, ako som aj ja a mne podobný rozširovatelia informácii o nich. Ako som už spomenul, kvôli tomuto článku som so Satanom a jeho kumpánmi viedol duchovnú vojnu a robil mi také problémy, že to v mojom živote nemá obdobu. Diali sa veľmi čudné a extrémne veci s ktorými som sa ešte nestretol, lebo niektoré paranormálne útoky sa aj zhmotnili a uskutočnili v našej realite. Taká samozrejmá klasika, že ma paranormálnou cestou na diaľku unavoval, robil mi zlú náladu, depresie, nechuť, zlobu, hnev, agresivitu, lenivosť, ... a tak podobne, bolo samozrejmosťou. Na to som zvyknutý, toto sa deje bežne a takýmto jeho "cirkusovým predstaveniam" sa tomu zasranovi len symbolicky tiež na diaľku smejem do ksichtu. No ale duchovné sily temna mi-či skôr nám-kvôli nižšie uvedeným informáciám v článku vyparatili aj také veci, že som sa toho zľakol, že aké extrémne veci sa im niekedy daria robiť. To sa mi teda ešte nikdy nestalo. Tie veci sa diali aj fyzicky, naozaj. Napríklad nejaký diabol ovládol, či posadol jedného opilca, psichycky narušeného kolegu mojej priateľky a nie že ju len sexuálne obťažoval ale ju dokonca aj fyzicky surovo napadol a takmer že ju nehodil do nebezpečnej jamy. Keby do nej spadla, tak by mohlo dôjsť k vážnemu úrazu. Tento nebezpečný zákrok som svojim vlastným neprávnickým úsudkom ohodnotil ako fyzický útok a pokus o ublíženie na zdraví a možno aj pokus o vraždu. Stalo sa to v nedeľu, dňa 22. augusta 2010. Bolo to vážne a veľmi som sa zľakol. Kvôli tomuto incidentu som zavolal aj Bratislavskú políciu z obce Rovinka. No takéto a iné extrémne veci sa diali kvôli tomuto článku, ktorý zachvíľu budete čítať. A na paranormálnej úrovni sa v iných dimenziách vesmíru diali aj také šokujúce veci, ktoré radšej ani komentovať nebudem, lebo by tento môj predslov bol podstatne dlhší... Takže dosť bolo zbytočných "kecov" a poďme na to."
Úvod: prvé zoznámenie sa s Nagmi.
V nedeľu ráno, dňa 25. júla 2010, keď sme sa s priateľkou zobudili, sme si trochu pokecali a potom som pekne z pohodlia postele zapol televízor a prepínal som na niečo zaujímavé a na STV 1 išla stará pôvodná indická rozprávka (také mám najradšej, lebo často sú tam nepozemské a paranormálne veci) s názvom "Hadí princ" (https://www.stv.sk/relacieaz/jednotka/hadi-princ/) a spozornel som, lebo herec Michal Dočolomanský v nej hral akéhosi Nagraja, princa hadieho národa Nagov a bola to nejaká neľudská a možno aj nepozemská civilizácia žijúca pod zemou. Boli to akýsi hadí ľudia. Niečo ako paralelná civilizácia. Dosť ma to vzalo, lebo dovtedy som o existencii tejto na Zemi žijúcej a možno aj mimozemskej civilizácie ani netušil a túžil som o nich zistiť niečo viac. A veru, že som aj zistil niečo viac a preto som sa rozhodol o tom napísať aj tento článok. Pôvodne bol tento článok podstatne kratší, lebo iba o Nagoch a ničom inom som písal ale potom neskôr som sa rozhodol, že o inteligentných humanoidných plazoch napíšem všetko, čo o nich viem a všetko, čo som o nich zistil už predtým, lebo som prišiel k takému záveru, že tie informácie o Nagoch iba dopĺňajú to ostatné, čo som na túto tému už dávno vedel. Takže, nech sa páči, čerpajte mnou zistené fakty, indície a teórie a prosím vás, diskutujte a komentujte. Spoločnými silami sa možno o našich nepriateľoch dozvieme ešte viac. A ten Satan nech si trhne nohou, môže sa aj na hlavu postaviť a s Božou pomocou vám ponúkam tieto nasledovné informácie. Želám vám príjemné čítanie tohto dlhého ale zato poučného článku.
Nagovia v starovekej Indii.
V prvom rade som zistil to, že tá televízna rozprávka neklamala, Nagovia neboli vymyslený a skutočne existovali a možno dokonca aj doteraz niekde existujú. Nagovia neboli ľudia, ale zato mali takmer humanoidnú podobu. Mali hadie chvosty, niekedy od pól pása boli ako had a na krku mali kápiu, taký akoby vejár, čo majú aj kobry pod hlavou. Väčšinou boli jednohlavý ale niekedy mali aj viac hláv. Ako aj na tejto ukážke vidno, tak na hlave mali akoby hadie hlavy a celkom sa podobali na Grécku hadiu obludu s názvom Medúza.
O Nagoch sa píše v starých Indických náboženských svätých písmach. Niektoré sú staré aj vyše 7000 rokov. Napríklad v epose Mahábhárata alebo aj v Bhagavata puráne sa o nich píše. Aj v Bhagavad Gíte je o nich zmienka, napríklad v speve 10, v 29 verši sa píše nasledovné: "Mezdi Nagmi-mnohohlavými hadmi som tisíchlavý Ananta...".
A takto bol ten Ananta zobrazovaný.
Žena z tejto tajomnej hadej civilizácie sa volala "nagini". To nie je meno nejakej konkrétnej ženy ale tak je to myslené, že je to "naginka", tak všeobecne žena tej ich civilizácie. My ženám hovoríme "žena" ale v ich jazyku sa bytostiam ženského pohlavia vravelo "nagini" a vyzerali asi takto.
Adivasis-ovia.
V južnej Indii žijú čudný domorodci Adivasis-ovia, ktorý žijú úplne ináč ako bežný Indovia, sú proste iný.
Majú inú kultúru, zvyky, filozofiu a tak podobne. Je ich málo a považujú sa za najstarších a pôvodných obyvateľov Indie. Aj oni vedia o tajomnej civilizácii Nagov, hadích, človeku podobných bytostí a dlho by vám o nich vedeli rozprávať. Podľa ich legiend sú služobníkmi boha Varunu, ktorý je bohom oceánov a morí. Takže Nagovia nežili len pod zemou ale aj v oceánoch a ako som sa neskôr dozvedel, tak aj normálne na povrchu zeme a dokonca aj vo vesmíre na iných extrasolárnych planétach ako sa to neskôr v tomto článku dozvieme. Pekne sa nám teda rozmnožili a kade-tade rozutekali po vesmíre. Nebudem ale predbiehať, tak poďme pekne poporiadku a predstavme si konkrétnych, významných predstaviteľov inej, nepozemskej hadej civilizácie Nagov.
Indické náboženstvo Hinduizmus pozná aj konkrétnych Nagov a majú aj svoje mená.
Tak napríklad Shesha je expanzia Boha Višnu, ktorý raz nadobudol formu gigantického božského hada s tisíckami hláv. Tam hore vyššie, kde je aj obrázok Anantu, tak to je on. To jeho iné meno je asi v nejakom inom jazyku.
Manasa je žena, čiže nagini, ženská predstaviteľka Nagov a je bohyňou plodnosti, uctievajú ju vo východnej časti Indie ako ochrankyňu pred uhryznutím skutočného hada.
Je to Vasukiho sestra a ten je dokonca kráľom, šéfom týchto Nagov.
Ďalším predstaviteľom tejto haďej civilizácie je Mucalinda, ktorý ochraňoval samotného Buddhu, princa Gautamu pred dažďom, keď meditoval pod stromom. Rozprestrel si vraj svoju kápiu nad Buddhovou hlavou ako dáždnik aby naňho nepršalo.
Mamaniya Gadhvi ako kontaktér s mimozemskou civilizáciou Nagov a ich predstaviteľka nagini Khodiyar Maa.
Veľmi zaujímavou predstaviteľkou Nagov bola Indická bohyňa Khodiyar Maa, lebo nepôsobila až tak moc dávno ako ostaný Nagovia. Bolo to okolo roku 700 nášho letopočtu. Takto je zobrazovaná.
Je celkom zaujímavé, že ako jej z pravej ruky vyžaruje svetlo podobne ako Panne Márii.
A podobne aj Guadalupská Panna Mária z Mexika je tak podobne kopyjou vyzbrojená.
Do koho iného ako do hadov a drakov by s ňou bodala ?
Mám také tušenie, že tieto dve ženy by asi nenašli spoločnú reč. Dopravným prostriedkom bohyne Khodiyar Maa bol krokodíl, jeden z terajších "dinosaurov", ktorý prežil vyhynutie dinosaurov. Jazdila na ňom podobne ako jazdec na koni. Žila v nejakom podmorskom paláci. Najzaujímavejší je jej pôvod, že odkiaľ a ako prišla na Zem. Podľa legendy o Khodiyar Maa, istý Mamaniya Gadhvi, ktorý mal známosti s vládcom kraja, nemohol mať deti a kvôli tomu mal problémy na kráľovskom dvore. Zašlo to až tak ďaleko, že ho kvôli tomu nepustili do paláca. Preto sa rozhodol ísť do Šivovho chrámu aby sa tam pomodlil a vysťažoval sa Šivovi, že nemá deti. Tieto úprimné modlitby neboli vypočuté a zo zúfalstva sa rozhodol spáchať samovraždu. Tesne pred vykonaním samovraždy sa Mamaniya stáva kontaktérom s mimozemskou civilizáciou, lebo sa mu zjavil boh Šiva a zachránil mu život.
A nie len to. Šiva mu vysvetlil, že jeho osudom na Zemi je nemať deti a že sa na tom nedá nič zmeniť. Slúbil mu ale, že sa tento jeho problém pokúsi vyriešiť nejakou alternatívnou cestou. A teraz dobre čítajte: Šiva Gadhviho zobral do iného, paralelného vesmíru na extrasolárnu planétu Nagov ! Zobral ho na takzvanú Naga Loku (Naglok) a sanskritské slovo "Lóka" znamená rovina existencie alebo svet. Dalo by sa to aj tak chápať, že je to iná dimenzia, iný paralelný svet, iná existenčná rovina. Týmto pojmom sa v Hinduizme myslia aj akési nebeské planéty, existuje aj Brahmaloka, čo je planéta, na ktorej žije boh Brahma. My už vieme, že to nebol žiadny boh a že to bola vysokovyspelá duchovná mimozemská inteligentná bytosť. Aj pán Däniken by so mnou dozaista súhlasil. Poďme ale ďalej a vráťme sa k legende o nagini Khodiyar Maa.
Šiva na planéte Nagaloka nášho kontaktéra zoznámil s ich najvyšším predstaviteľom, kráľom hadov s menom Nagdev (Naga déva). Tam aj pred kráľovskými dcérami sa Mamaniya vysťažoval, že aký osud ho postihol a poprosil ho o pomoc. Nagdevove dcéry mu dali nasledovné inštrukcie: po návrate domov mal pripraviť osem kolísiek pre deti a spolu so ženou mali čakať na deti. Urobil tak a do prázdnych kolísiek sa po čase zhmotnilo osem hadích detí z planéty Nagaloka. Takže takto to Šiva vyriešil, neboli to jeho vlastné deti. Boli to mimozemské deti a už vtedy si to všimli aj okolitý ľudia, že jeho žena nebola ani tehotná a zrazu mali naraz osem detí, takže to s kostolným poriadkom nebolo úplne v poriadku. Niečo tam "neštýmovalo", ako sa hovorí. Všetci to považovali za zázrak. Medzi ôsmymi deťmi bol jeden chlapec a dali mu meno Mehrak a sedem dievčat, ktorým dali mená Holbai, Sosai, Beejbai, Aaval, Togal, Jogal a nakoniec Janbai. Posledne menovaná bola bohyňa Khodiyar Maa, len jej dali také nenápadnejšie, pozemsky znejúce meno. Na tomto obrázku je zobrazená aj so svojimi šiestimi sestrami.
Hore v pozadí je pri bielom koni ich nevlastný pozemský otec, náš hrdina Mamaniya Gadhvi ako sa modlí k Šivovi krátko pred pokusom o samovraždu. Mehraka na tomto indickom svätom obrázku nevidím.
Keď sa o tomto zázraku s ôsmymi deťmi dozvedel aj kráľ, tak si celú rodinu dal predvolať a ich vzťahy sa obnovili. Hlavne vďaka ich mimozemskej dcére Janbai, ktorá svojimi paranormálnymi schopnosťami robila zázraky, pomáhala kráľovi a aj všetkým z jej okolia a už počas jej života ju uctievali ako bohyňu Khodiyar Maa. Na tejto legende nie je zarážajúce len to, že Gadhvi sa stal kontaktérom ale aj to, že sa na Zem zhmotnilo osem mimozemských hadích bytostí z planéty Nagaloka a žili medzi nami. Janbai/Khodiyar Maa sa dokonca podarilo dostať na vysoko postavené miesta, dokonca aj ku samotnému kráľovi sa dostala a mohla ním dozaista aj manipulovať. Svojimi schopnosťami mohla manipulovať s kým len chcela. Tvrdí sa, že niektoré negatívne rasy mimozemšťanov doteraz takto manipulujú ľudstvom na tých najvyšších miestach. Prevažne sa jedná o takéto podobné hadie a dračie civilizácie. Takže ako vidieť, oni to už veľmi dávno takto robia. Bol by som ešte zvedavý, že čo tu na Zemi "vystrájalo" aj jej šesť sestier a brat Mehrak, ktorý boli taktiež mimozemského pôvodu.
Nagraj.
A nakoniec máme tu ešte jedného predstaviteľa Nagov menom Nagraj, ktorého v tej televíznej rozprávke stvárnil Mišo Dočolomanský. Nagraj je aj populárny hrdina z Indických komiksov a takto vyzerá:
Takmer všade, kde sú o Nagoch nejaké zmienky sa tvrdí, že to bola podzemná civilizácia na vysokej technickej úrovni a disponovali aj všelijakými paranormálnymi schopnosťami. Civilizácia hadích ľudí nežila iba v podzemí ale aj pod vodnou hladinou morí, oceánov a riek. A aj tak normálne na povrchu žili ako my. Dokonca aj na inej planéte s názvom Naga Loka možno doteraz žijú ako som pred chvíľou spomenul. Podľa Indického Buddhizmu boli Nagovia polobožské bytosti, takže sa s nami asi skrížili a dožívali sa vysokého veku až niekoľkých tisíc rokov. Slúžili nebeskému kráľovi Virúpáksa (Virúpakkha), ktorý bol jedným zo štyroch kráľov nebies.
Nágárdžuna, ďalší staroveký kontaktér s Nagmi a nimi založený Mahájánový buddhizmus.
Indický filozof, zakladateľ Mahájánového buddhizmu (škola Madhjamaka) menom Arya (Áčárja) Nágárdžuna má už vo svojom mene na začiatku názov civilizácie Nagov a to nie náhodou. Jeho meno sa skladá z dvoch slov, z "Nága" a "Ardžuna" a že vraj sa narodil pri meste Nagarjunakonda, kde máme zase v úvode názvu tích našich Nagov. A nie len tieto názvy poukazujú na to, že Nágárdžuna mal mnoho spoločného s Nagmi, lebo bol s nimi v kontakte. Osobne sa s nimi stretával a oni ho ako nejaký duchovný učitelia kadečomu naučili. Keby Nágárdžuna žil dnes, tak by sme ho považovali za kontaktéra s mimozemskou alebo pozemskou paralelnou civilizáciou. V nejakom podmorskom paláci ho Nagovia vyučovali v okultizme, špiritizme, čarodejníctve, ezoterike, kozmológii a poskytli mu rôzne duchovné informácie a naučili ho rôznym paranormálnym schopnostiam, ktoré dobre ovládali. Naučili ho aj kameň premieňať na zlato a on to potom učil gréckych alchymistov. Nagovia mu okrem vedomostí a múdrostí odovzdali aj samotné Mahájánové sútry, ktoré pred ľudstvom schovávali asi 500 rokov, lebo by to vtedy nikto z ľudí nepochopil tak preto to schovávali aby sa tie texty kvôli nášmu nepochopeniu nestratili v dejinách ľudstva. Na základe týchto starých svätých duchovných textoch potom Nágárdžuna založil Mahájánový buddhizmus.
Na tomto obrázku vidieť, že ako Aryanovi jeden Nag vychádzajúci z vody odovzdáva Mahájánové sútry.
Tých sedem hadov, ktoré mu vychádzajú z chrbta sú tiež zaujímavé. Možno mal na chrbte tohto záhadného živočícha s názvom Hydra:
Počet hláv sedí a na obrázku to skutočne vyzerá tak, ako keby mal na chrbte tohto záhadného tvora. Chvostom sa mu mohol ovinúť okolo pása.
A na tomto inom obrázku si hore medzi oblakmi všimnite tie dva čudné guľaté objekty.
Že by to boli starodávne objekty UFO ? V ľavej časti obrázka vidieť vodného Nagu a ten má tiež akoby tú hydru na chrbte.
Takže z toho vyplíva taký záver, že celý tento Mahájánový štýl buddhizmu bol založený skôr Nagmi a nie Nágárdžunom. On bol len prostredník, veď jemu po 500 rokoch zverili tie vzácne staré texty. Ako vidieť, aj samotný Nagovia mali v úcte učenie osvieteného Buddhu, Siddhártha Gautamu a oni sami čerpali z jeho múdrostí. A aj tá samotná Nagmi po 500 rokoch ľudstvu prostredníctvom Nágárdžunu poskytnutá Mahájánovská buddhistická filozofia o prázdnote a strednej ceste je skutočne veľmi zaujímavá. Už len zo zvedavosti som si tento filozofický smer lepšie pozrel. Odporúčam každému aj duchovne hľadajúcemu ju preštudovať, lebo fakt mám aj ja taký pocit, že niečo pravdy na tom bude, lebo sa to dosť podobá na modernú teóriu o holografickom vesmíre. Tie informácie skutočne vyzerajú tak, že sú nám poskytnuté niekym vyspelejším ako sme my.
Nagmi založené impérium Ráma a jeho zničenie civilizáciou Atlantídy nukleárnymi zbraňami.
Nagovia boli známy aj ako dobyvačný vojenský národ a v severnej Indii asi tisíc rokov pred zánikom Atlantídy založili akési impérium Ráma. Celá severná India a aj dnešné územie Pakistánu im patrilo. Mali sedem hlavných miest ale jedno mesto Dekkan, dnešný Nagpur, bolo najhlavnejšie. Zase si všimnite v názve tohto mesta to slovíčko "Nag". To asi tiež nebude náhoda, však ? Ďalšími hlavnými mestami boli Kót Dídží, Harappa alebo aj Mohendžo-Daro a zistilo sa, že tieto dve naposledy menované mestá boli zničené atómovými výbuchmi.
V týchto mestách mali svoje velenie, nejakých majstrov tam mali a mali tam aj takzvané Vimany, ozbrojené lietajúce stroje, takže to boli vojenské strategické ciele. Táto Nagmi založená civilizácia Ráma totiž viedla vojnu s civilizáciou Atlantídy, tak sa netreba čudovať, že práve na tieto mestá boli v dávnej minulosti Atlantíďanmi zhodené atómové pumy. Agresorom v tejto vojne bola údajne Atlantída, civilizácia Ráma sa len snažila brániť proti agresorovi. V indických starých textoch sa tiež píše o tejto historickej atómovej vojne medzi Atlantídou a v Indii žijúcou vyspelou civilizáciou Ráma, ktorú založili hadie bytosti. V Mahábhárate sa o tom píše napríklad aj toto: "...bol to jediný náboj vyzbrojený celou silou vesmíru... telá boli ním také spálené, že ich nebolo možné identifikovať. Vypadali im vlasy i nechty. Hlinené nádoby sa bez viditeľnej príčiny rozsypali a vtáky zbeleli... Po niekoľkých hodinách boli potraviny skazené..."
Dôkazov o tomto tisícročiami starom atómovom útoku je viac než dosť. Spomeniem zopár príkladov. Na internetovej stránke https://www.cufon.org/cufon/afu.htm je zverejnená 33. kapitola učebnice akadémie Amerického vojenského letectva (USAF) s názvom "Úvod do vedy o kozmických letoch. Druhé vydanie. Odbor 370: fyzika." To isté je aj v knihe od nemeckého ufológa Michaela Hesemanna s názvom "UFO: Nové důkazy (ETNA 1996)" od strany 44. Čítajte tam časť 33.2. Presne tam sú citáty z Indickej historickej knihy Dzyan, ktoré popisujú starodávne atómové výbuchy. Keby to boli nejaké pochybné výmysli, tak by to Americké vojenské letectvo nedávalo do svojich učebníc pre svojich kadetov. Ďalší dôkaz, že tieto historické atómové vojny sa skutočne udiali, je v podobe jednej dobre zdokumentovanej regresnej hypnóze, kde umelo uspaný subjekt popisoval, že v minulom živote bol pilotom vimany, lietajúceho stroja z Indie a bojoval proti iným lietajúcim strojom z civilizácie Atlantída. Niekde som už o tom čítal, myslím, že aj v časopise Gardenia, skúsim to niekde nájsť a ak to nájdem dopíšem to do tohto môjho článku. A keby ani to skeptikom nestačilo, tak nech si preveria, že čo našli archeológovia, keď vykopali mestá Harappa ...
... a Mohendžo-Daro.
Moc sa ale s tými svojimi objavmi nechvália, lebo to patrí do oblati zakázanej archeológie. Sovietsky vedci tam namerali 50 krát silnejšiu rádioaktivitu ako je to bežné, v uliciach sa našli kostry nepochovaných mŕtvol, ktoré náhle a nečakane naraz pozomierali, spálené steny domov a roztopený hlinený riad sa tam našiel (po požiari tam nenašli ani jednu stopu) a iné pozostatky a dôkazy po atómovom výbuchu tam našli. Aj pán Erich Von Däniken by vám o týchto oficiálne nepopulárnych nálezoch vedel hodiny rozprávať.
Nepochovaná kostra v meste Harappa:
Podobne aj týchto ľudí, obyvateľov mesta Mohendžo-Daro, pred tisícročiami zabil atómový výbuch.
Kráter s priemerom asi 2 km s názvom Lonar za mestom Buldhana v Indii je tiež čudný a podozrivý, lebo sa v ňom a ani v jeho okolí nenašiel ani ten najmenší dôkaz toho, že ho vytvoril meteorit a našli sa tam stopy po pôsobení obrovský teplôt, ktoré ani ten najsilnejší a najteplejší požiar nedokáže vytvoriť.
Niektorý teoretizujú, že je to starý kráter vytvorený atómovým výbuchom.
A teraz sa podržte, vážený čitatelia tohto článku, lebo toto bude skutočne už "silné kafe" aj pre mňa.
Vimanami zostrelené tri obrovské kozmické lode z Atlantídy na Mesiaci.
Civilizáciou Naga založené impérium Ráma viedla vojnu s Atlantídou dokonca aj vo vesmíre na Mesiaci. V Rámajáne sa vraj píše o tom, ako Vimany z impéria Ráma zaútočili na kozmické lode "Valixi" Atlantíďanov, ktorý tam na Mesiaci mali svoje základne. Je pravdepodobné, že na odvrátenej strane Mesiaca sa doteraz nachádzajú tri vraky týchto Vimanami zostrelených Valixi, obrovských kozmických lodí z Atlantídy.
Dve z nich majú trojuholníkovitý tvar a sú asi kilometer veľké a jedna z nich má tvar ponorky alebo cigary a vyzerá ako materská loď. Na jej povrchu sa nachádzajú akoby vyryté ornamenty, je široká 510 metrom a jej dĺžka je neuveriteľných 3370 metrov, takže je skutočne obrovská, vyše trojkilometrová. Napísal som o tom aj zaujímavý článok, ktorý si môžete prečítať po kliknutí do tejto fotografii pravdepodobne Valixi:
Nagovia a iný humanoidný hadi vo svete.
Hadie humanoidné bytosti sú známe takmer na celom svete, nie len v Indii.
Tak napríklad zmienka o nich sa nachádza aj v tamilskom texte Kanzul Karamat, kde sa popisuje príbeh istého moslimského svätca zo 16. storočia menom Kuthub Shaul Hameed, ktorý bol teleportovaný na Srí Lanke do oblasti Kataragama (dodnes tam je toto sväté multireligiózne a dosť navštevované miesto) a dostal sa tam do podzemného paláca Nagov, kde dostal tajomnú róbu. Takže tu máme ďalšieho kontaktéra s Nagmi.
Aj Austrálski domorodci ich poznajú a podľa ich legiend Nagovia kedysi veľmi dávno obývali kontinent niekde v Tichom oceáne, ktorý sa potopil (možno Atlantída, či Lemúria) a pozostatky katastrofy vytvorili súostrovie Indonézie a Austráliu.V Mezopotámii Babylončania taktiež poznali hadie, či dračie bytosti a nazývali ich ako "Sir".
V Ázíjských krajinách ako je Japonsko a hlavne Čína, poznajú hadom podobných drakov a neboli všetci zlý.
V Kambodži sa istá bytosť s menom "Naga" uctieva ako pôvodný praotec ľudí, konkrétne presne tých istých Adivasisov, pôvodných a najstarších obyvateľov Indie, ktorých som tu už spomínal.
Germáni uctievali hada Midgardsormena, obyvateľa praoceánu. V knihe Edda sa o ňom píše.
V Mexiku Aztékovia uctievali svojho boha, humanoidného a inteligentného opereného hada Quetzalkoatla.
Takisto aj Majovia ho poznali pod menom Kukulkan.
Operené, či okrídlené hady sa našli aj na týchto Izraelských pečatidlách.
Tieto pečatidlá vznikli v 8. storočí pred naším letopočtom a našli sa v južnom kráľovstve Judea a v severnom kráľovstve Izraela.
Izraelčania tieto okrídené hady nazývali ako Serafim.
Tak isto aj v starovekom Egypte poznali a uctievali okrídleného hada.
V Afrike niektorý domorodý šamani hlavne z kmeňa Zuluov a ich hlavný predstaviteľ Credo Mutwa poznajú tieto hadie humanoidné bytosti pod názvom Chitauri. Na tejto fotografii ich pán Mutwa ukazuje, že ako vyzerajú.
Tvrdia o nich, že už tisícročia riadia a manipulujú našou rasou s ktorou sa skrížili s ich dávnymi predkami a to preto, aby z nich spravili otrokov na ťažbu zlata.
Ich popis Chitaurov sa nápadne podobá na Sumerských Igigov. Poďme sa na nich teda pozrieť.
Sumerský Igigovia.
Podobnú hybridnú humanoidnú hadiu, plaziu, či dinosauriu civilizáciu pod menom "Igigovia" (Igigú/Igigi) poznali aj Sumeri. Niekedy sú Igigovia stotožňovaný s bytosťami menom Anunnaki. Boli to nižší alebo menej významný bohovia, podriadený Anunnakiom akoby to boli ich pracovníci, či sluhovia.
V Irackom múzeu v Bagdáde sú vystavené najmenej 5500 rokov staré sošky týchto záhadných bytostí. Sú vytvorené z pálenej hliny. Toto je muž a v ľavej ruke drží nejaký podlhovastý predmet.
Na hrudi, na chrbte a ramenách majú guľaté niečo, čo pripomína plazie šupiny. Majú tak zvláštne do zadu pretiahnuté a zdvihnuté lebky. Akoby to bol nejaký výrastok na hlave. Všetky sošky sú nahé a v prevažnej väčšine sa našli sošky ženského pohlavia. Tu je soška ženy.
Táto ďalšia Sumerská soška hadej ženy je vystavená v Čínskom svetovom umeleckom múzeu v Pekingu:
Je vysoká 16,5 cm a široká je 5,6 cm. V roku 1930 sa našla na kopci Ubeid, na archeologickom nálezisku pri meste Ur v dnešnom Iraku. Jej vek sa odhaduje na 6500 rokov. Sám Sir Leonard Woolley, vedúci ôsmej archeologickej výpravy, ktorá túto sošku objavila, sa v roku 1955 vyjadril, že to sú hybridi medzi človekom a hadom, jaštericou alebo nejakým iným plazom. Na nahých soškách jasne vidieť aj sexuálne znaky muža a ženy a niektoré sošky ženského pohlavia v náručí držia aj bábätko s podobnou hlavou plaza a matka svoje dieťa aj dojčí.
Tieto sošky žien s dojčiacim dieťaťom sa tiež našli na kopci Obeid (Ubaid) pri mestách Ur a Eridu v Mezopotámii a sú staré 7000 rokov. Na obrázku pod týmto textom si všimnite, že to dieťa na tej druhej soške v pravo má spodnú časť svojho tela podobnú hadovi a obopína s ním telo matky v oblasti pása.
Hadie humanoidné dieťa so svojou matkou. Šokujúce. Na týchto Sumerských soškách je jasne vidieť, že to bola nejaká inteligentná humanoidná hadia civilizácia a boli schopný sa aj rozmnožovať. Vyzerajú ako inteligentné humanoidné hady. Všimnite si ich nohy, že ich majú ako keby zrastené, že sú tam na soškách len iba ako keby náznaky nôh v strede rozdelené čiarou. Aj hlavy majú podobné ako dnešný had. Majú nápadne široké ramená akoby ich úzka hruď pochádzala z hada. Akoby to bol poločlovek a polohad v jednom biologickom organizme. Niečo podobné by možno vzniklo krížením človeka s hadom. Sú to skrížené hybridy. Nie ale s človekom, lebo je viac pravdepodobné, že sa s dinosaurami skrížili Anunnakiovia z planéty Nibiru a tieto sošky predstavujú výsledok ich genetickej práce. Tieto sošky bytostí podľa mňa nesprávne nazývajú ako "Malachim" alebo "Nefilim", či "Anunnaki". To podľa mňa nie sú oni ale to sú skôr Igigovia, prvý sluhovia bohov Anunnaki.
V tomto starobabylonskom mýte o Atrachasísovi sa o Igigoch píše viac.
Mýtus o Atrachasísovi bol asi okolo roku 1645 pred naším letopočtom klinovým písmom napísaný na troch hlinených tabulkách, ktoré sa našli v Sipparu a Ninive. Tu hore vyššie je jedna z tých troch tabuliek. Je viac verzii tohto mýtu. Atrachasís (nesmierne múdry) bol synom kráľa Šuruppaku v strednej Mezopotámii, ktorý sa volal Ubara Tutu. Podľa tohto mýtu boli Igigovia otroci Anunnakiov, nejaké hrádze a zavlažovacie kanály im krvopotne robili a aj ťažké práce na poliach vykonávali a v Afrických baniach im ťažili zlato. Neskôr sa po namáhavých fyzických prác a otrockého utláčania tieto hadie inteligentné bytosti vzbúrili proti Enlilovi, vodcovi Anunnakiov a odmietli im stavať hrádze, pohádali sa s nimi, utiekli a založili si svoju vlastnú civilizáciu. Kvôli tejto vzbure prvých otrokov Enlil zvolal schôdzu velenia Anunnakiov, lebo každopádne potrebovali nejakých iných otrokov ako náhradu za týchto vzbúrencov. Na schôdzi sa dohodli tak, že stvoria nových a podľa možností aj poslušnejších otrokov, ktorý by sa tak ľahko nevzbúrili. S pomocou genetického kríženia, klonovania a iných biotechnologických postupov si vytvorili nových otrokov z primitívnych primátov Homo Erectus žijúcich vtedy v Afrike. To boli naši evolučný predchodcovia a tak isto neskôr aj nás s pomocou genetického inžinierstva vytvorili ako aj tích Igigov, čo je ešte staršia civilizácia ako sme my sami. Tak vznikol aj prvý prototyp otrockého človeka menom Adam a neskôr z neho vytvorili aj otrokyňu Evu. To, že asi ako ich vytvorili, som sa pokúsil popísať v TOMTO (kliknite do slova "TOMTO") mojom inom článku. Bytosti, s ktorými sa Anunnakiovia skrížili pri vytváraní Igigov, boli pravdepodobne nevyhynuté dinosauri, ktoré sa možno práve kvôli tomuto umelému genetickému zásahu do ich vývoja stali inteligentné.
Z toho kríženia sa s dinosaurami možno vznikla aj mimozemská rasa s názvom reptiliáni o ktorých budem písať v závere druhej časti tohto dlhého mega článku.
Je skutočne pravda, že vyhynuly všetky dinosauri ?
Pred asi 65 miliónmi rokov do Zeme narazil obrovský asteroid s minimálnym priemerom 10 km a spôsobil ohromnú katastrofu. Spôsobilo to hromadné vyhynutie dinosaurov. Bol to obrovský výbuch, ktorý mal silu niekoľko miliárd megaton trinitrotoluénu TNT.
Asi takto vyzeral čerstvý kráter Chicxulub na polostrove Yucatán v terajšom Mexiku. Mal priemer 180 kilometrov.
Čo myslíte moji milí čitatelia tohto článku, vyhynuli následkom tejto a iných kastrôf všetky dinosauri ?
Správna odpoveď znie, že nie, nevyhynuli. Doteraz existujú a dobre sa im darí.
Už nám tu síce nebehajú v takejto podobe fascinujúcich obrovských oblúd (sú síce aj výnimky v podobe kryptozoologických objavov), ktoré sú aj tu vyššie na obrázku zobrazené ale čo myslíte, že čo sú vtáky ?
Dovoľujem si vám oznámiť, že vtáky sú tak "trochu" zmenšené verzie dinosaurov, ktoré tú katastrofu prežili. Prežili aj mnohé vodné živočíchy, lebo samotná voda ich ako tak ochránila. Prvý moreplavci sa s nimi stretávali a báli sa ich, lebo aj celé lode vedeli stiahnuť pod vodu. Takto sa tie morské obludy a príšery zobrazovali na starých mapách:
A tak isto aj žraloky, krokodíly, jašterice, leguány, hady a iné plazy to prežili. Takže žiadne dinosauri nevyhynuli ale len zmenili svoju podobu. Dinosauri sú a niektoré zinteligentnili umelým zásahom pomocou kríženia s mimozemskou rasou. A to som iba námatkovo spomenul aj zistenia kryptozoológov, ktorý zistili, že aj niektoré tie gigantické živočíchy predsa len doteraz žijú. Poďme sa teraz pozrieť, že aký osud stihol tých najzaujímavejších dinosaurov, ktorý doteraz prežili všetky katastrofy.
Inteligentný humanoidný dinosauroid.
Možno sa vie aj to, že s ktorými druhmy dinosaurov sa Anunnakiovia geneticky krížili aby si vytvorili svojich prvých otrokov (našich predchodcov) Igigov. Mohli to byť napríklad nevyhynuté inteligentné humanoidné dinosauri vyvinuté z Troodonov, ktorých v roku 1982 preslávil významný kanadský paleontológ Dale Russell.
Autorom týchto sôch je sochár Ron Séguin. Vychádzali z dinosaura Troodon formosus, ktorý je na pravej časti obrázka. Podľa Rusella sú to takzvaný Dinosauroidi, teropodné (dvojnohé) dinosauri, ktoré prežili všetky katastrofy a ktoré prešli evolučným vývojom, ktorý nazval "sapientácia", následkom čoho zinteligentnili a založili si vlastnú civilizáciu s vlastnou kultúrou. Troodon (Stenonychosaurus) dlhým evolučným vývojom dokonca začal mať aj takúto humanoidnú podobu.
Paleontológom sa ale nepáči tá podobnosť s človekom a preto sú voči tomuto modelu dinosaura skeptický. Rusellov model dinosauroidného Stenonychosaurusa (Troodona) je ale skutočne fascinujúci a veľmi pravdepodobný aj kvôli istým šokujúcim ufologickým zisteniam, o ktorých napíšem na konci druhej časti článku.
Ak ho takto trochu upravíme, tak sa podobá na tie vyššie spomenuté sošky Sumerských Igigov:
Ináč už v roku 1977 známy astronóm Carl Sagan vyslovil hypotézu, že dinosauri nemuseli celkom vyhynúť a po čase behom svojej evolúcie zinteligentneli a vytvorili si svoju vlastnú civilizáciu.
Dokonca aj on a to ešte pred samotným Rusellom práve tohto istého Stenonychosaura považoval za najlepšieho kandidáta na inteligentného dinosauroida. Troodon morfosus mal totižto zo všetkých dinosaurov najväčší mozog v pomere k veľkosti tela, jeho EQ malo hodnotu 6,48. Patril medzi najinteligentnejšie dinosauri. Je preto pravdepodobné, že pán Rusell bol v tejto teórii inšpirovaný pánom Saganom. A nie len pánom Carlom Saganom ale aj Americkým paleoneurobiológom Harrym Jeriesonom, ktorý v roku 1978 ako ďalšieho kandidáta na sapientizovaného dinosaura považoval tohto Dromiceiomimusa.
Takže Dale Rusell nebol prvý v tejto teórii o inteligentných dinosauroch. Aj iné takéto podobné dvojnohé dinosauri mohli sapientáciou zinteligentniť a nadobudnúť aj človeku podobný (humanoidný) vzhľad. O dva roky po vzniku Russelovho modelu inteligentného dinosaura, John McLoughlin predstavil verejnosti svojho inteligentného Bioparaptora.
Iba tak pre zaujímavosť spomeniem ešte zopár nepodstatných príkladov. Britský paleontológ Darren Naish a Turecký ilustrátor M. Kosemen, ktorý vystupuje pod pseudonymom Nemo Ramjet v roku 2006 navrhli ďalšieho inteligentného dinosaura. Tento sa už ale málo podobá na človeka, čo predtým mnohým skeptickým paleontológom vadilo, že sú tí inteligentný dinosauroidi tak veľmi humanoidný. Tento model je zatiaľ paleontológmi najprijateľnejší, najpravdepodobnejší. Nazvali ho Avisapiens saurotheos a vyzerá takto:
Tak isto aj tento model vychádza z toho istého Troodona formosus-a. Tento sa už viac podobá na vtáka ako človeka. V apríli roku 2008 Asher Elbein verejnosti predstavil svojho inteligentného oligocénneho dromeosaurida a dal mu meno Venatosapiens erectus:
V septembri 2008 Simon Roy predstavil túto inteligentnú vranu z Novej Kaledónie druhu Corvus moneduloides.
Je viac takýchto podobných predstáv a návrhov inteligentných dinosaurov ale podľa mojich zistení je k pravde najbližšie Rusellov humanoidný model inteligentného dinosauroida, ktorý som v tejto časti článku spomenul ako prvý. Tak trochu súhlasím s paleontológmi a plne ich chápem, že inteligentné dinosauri asi ťažko vznikli len tak evolúciou samé od seba a že boli tak veľmi podobné človeku. Tieto teórie vedci považujú len za akúsi predstavu, je to len teória ale čo keď im v tej sapientácii niekto človeku podobný, genetickým krížením a inými biotechnologickými zásahmi pomohol ? Boli tu proste Anunnakiovia z planéty Nibiru a na svoju podobu si genetickým krížením a inými genetickými manipuláciami vytvorili im podobných humanoidných dinosauroidných otrokov. A keď sa im vzbúrili, rozutekali a osamostatnili, tak si podobným spôsobom spravili ďalších a ešte spoľahlivejších otrokov: nás.
Paleontológovia totiž s týmto vonkajším zásahom vôbec nerátajú a to je osudná chyba. Tu je ešte jedna taká umelecká predstava inteligentného dinosaura:
Rajský had z Edenu=inteligentný dinosauroid. Prvá časť: zobrazenia hada v umení.
Čo myslíte, vážený čitatelia tohto môjho článku, bol ten had zo záhrady Eden, ktorý zviedol našu pramamu Evu aby zjedla ovocie zo zakázaného stromu, tým istým hadom akého poznáme dnes ?
Nie, nie, to je omyl. Vtedy ten had vyzeral úplne ináč. A nie len vyzeral ale sa aj úplne ináč správal. Aj v umení je tento rajský had len málokedy zobrazovaný v tej skutočnejšej podobe. Takáto predstava výzoru hada z rajskej záhrady Eden je totiž úplne nesprávna.
Len málo umelcov sa vtedy počas maľovania toho hada napojilo na kozmickú kroniku Akaša, len málo ich bolo osvietených Duchom svätým alebo boli zasvätený do vyššieho poznania, či mali iný informačný zdroj ako sú napríklad apokryfy a rôzne mýty, že ako asi naozaj vyzeral tento rajský had. Pozývam vás teraz do malej galérie starých obrazov z 15. a 16. storočia, kde je tento had zobrazovaný správnejšie. Nech sa páči, tu je prvý z nich. Tento obraz z roku 1480 s názvom Prvotný hriech je od Huga van der Goesa:
Vtedy to nebola len akási úbohá biologická "hadica" (samica hada, krabica=samica kraba) plaziaca sa po zemi alebo na strome. Aj na tejto ilustrácii z rukopisu z 15. storočia je had zobrazený približne asi tak, ako vtedy naozaj vyzeral.
Hlavu ženy mu pravdepodobne preto dávali, lebo rajského hada považovali za prvú Adamovu ženu menom Lillith. Autori týchto obrazov pravdepodobne študovali aj mýty. Had nebol takým "mrzákom", či "postihnutým invalidom" ako dnes. Všimnite si na tých horných starých obrazoch, že ten had je humanoidný, stojí vzpriamene, chodí, má ruky a nohy, má tri plazie prsty s pazúrmy, šupinatú plaziu pokožku, chvost a dosť nápadne sa podobá na model inteligentného Troodontisauroida pána Rusella.
Už len tieto obrazy z 15. storočia niečo prezrádzajú. Pozrime si ďalšie nemenej zaujímavé historické umeleckého diela. Nevie sa presne ale asi okolo roku 1410 alebo 1413 si Francúzsky vojvoda Ján I. z Berry u bratov Paula a Jána Hermanovcov z Limburgu objednal takzvané "Prebohaté hodinky vojvodu z Berry". Keďže vojvoda Ján v roku 1416 zomrel, tak hodinky bratia Hermanovci nedokončili. Až niekedy medzi rokmi 1485 až 1489 dal iný Francúzsky vojvoda Karol I. zo Savoia toto jedinečné umelecké dielo dokončiť Jeanovi Colombemu. Je to krásne a vzácne umelecké dielo, ktoré je ako rukopis číslo 65. vystavené vo Francúzskom meste Chantilly v múzeu s názvom Musée Condé. Sú to rukopisné hodiny v knižnej podobe. Je to 416 stranová ilustrovaná kniha, niečo ako liturgický kalendár v ktorom sú modlitby na každý deň a v presný čas. Toto dielo patrí medzi najdôležitejšie iluminované rukopisy 15. storočia a kniha dostala aj prezývku ako "kráľ iluminovaných rukopisov". Približne polovicu knihy zapĺňajú modlitby a kalendár a druhá polovica knihy je zaplnená krásnymi celostranovými ilustráciami. Pod označením Folio 25v je v knihe celostránková ilustrácia s názvom Záhrada Eden. A pozrite sa, že akého rajského hada tam nakreslili.
Keď kliknete do obrázka, tak sa vám ukáže zväčšený detail tohto hada zo záhrady Eden. Vidíte ? Horná časť je zase asi tá Lillith, prvá a neposlušná žena Adama a od pól pása dole je to jašterici podobný plaz s dlhým chvostom. Ešte aj zadné nohy to má a podobá sa to na jaštericu alebo krokodíla. Je to hybrid medzi ženou a plazom. Čo iné ? Nie sú to iba nejaké umelecké predstavy a fantázie ale práve tieto obrazy rajských hadov sú k jeho skutočnej podobe podozrivo blízko. Z málo preverených zdrojov mám informáciu, že podobného hybrida medzi človekom a krokodílom našli bezpečnostné jednotky na pláži As Saffaniyah pri obci Ras Tanajib vo východnej časti Aramca v Saudskej Arábii.
Ani preslávený Taliansky umelec Michelangelo Buonarroti, da Vinciho umelecký konkurent nebol ďaleko od pravdy a hadu z rajskej záhrady Eden dal takúto ľudskejšiu podobu. Tento had sa už viac podobá na predstaviteľa civilizácie Nagov.
Jedná sa o na celom svete preslávený obraz "Vyhnanie z raja" zo Sixtínskej kaplnky z Ríma. Toto je len detail Nagovsky vyzerajúceho rajského hada. Táto predstava výzoru hada z Edenu ale už nie je úplne nasprávnejšia, lebo ten had mal aj nohy a chodil vzpriamene. Podľa jeho výzoru to asi nebol jeden z predstaviteľov civilizácie Nagov. Neskôr na to poskytnem aj závažnejšie dôkazy ako sú len obrazy. Kliknite do Michelangelovho obrazu a ukáže sa vám celý obraz. Aj na tejto peknej virtuálnej 3D prehliadke Sixtínskej kaplnky si tento obraz môžete na plafóne všimnúť: https://www.vatican.va/various/cappelle/sistina_vr/index.html. Nagom podobný hadi zo záhrady Eden sú na ďalších nasledovných obrazoch. Obraz s názvom Adam a Eva v záhrade Eden je z roku 1530 a namaloval ho Lucas Cranach starší.
Hore na oblohe je akási hlava v oblakoch, možno je to Božia hlava ale pripomína to skôr UFO. Obraz je nakreslený ako komiks, sú v ňom zobrazené rôzne Biblické príbehy z raja. Už len bublinky, že čo hovoria tam chýbajú. V ľavo Adama a Evu z raja vyháňa anjel, pod tou UFO hlavou Boha sa pred ním zo strachom schovávajú v kríkoch, na pravo od nich Boh z Adamovho rebra vytvára Evu a tak podobne. Na pravo odtiaľ je had. V pravej časti obrazu úplne na okraji sa pasú tri jednorožce. Kliknite do obrázka a zase sa vám zobrazí zväčšený detail rajského hada, ktorý sa podobá na Nagu. Veľmi podobný obraz s názvom Raj Cranach starší nakreslil aj o šesť rokov neskôr v roku 1536:
Tiež to má takú komiksovskú štruktúru a had je tam v ľavej časti obrazu zobrazený v inej polohe, už nie je na strome ale stojí vedľa Adama a Evy. Tá UFO hlava vo vzduchu na tých dvoch v kríkoch svieti akýmsi lúčom akoby ich tak symbolicky prepichol pohľadom. Aj ďalší veľmi známy umelec, Hieronymus Bosch namaloval zaujímavé duchovné obrazy. Táto olejomalba na drevo z roku 1510 sa volá Nebo a peklo:
Na obraze v ľavej časti (nebo) je ten Nagovsky vyzerajúci had zo záhrady Eden. Tizziano Vecelli v roku 1550 nakreslil tento obraz s názvom Adam a Eva.
Tento krát je ten had akoby mužského pohlavia a nie mýtická Lillith. Na hlave má aj rohy. Takýchto menej správnejších zobrazení hada z raja, ktorý sa podobajú na Nagov je samozrejme viac ale ako ukážka by to malo stačiť. Všade, kde je ten had z raja zobrazovaný tak ináč, ako vyzerá dnešný klasický had, tak už vtedy je bližšie k pravde, že asi ako vyzeral naozaj. Chcel som tým len ukázať, že ten had v raji dozaista vyzeral úplne ináč ako ho dnes poznáme. Takže skutočne len málo umelcov ho ako tak správne nakreslilo. Iba prvé dva obrazy, ktoré sú hore vyššie, boli najbližšie k pravde. No ale tieto obrázky, to je to najmenej, že nejaký umelci ho kreslili skoro tak isto ako naozaj vyzeral. Kto vie, že či sa to dá nazvať aspoň indíciou. No ale pristúpme teraz k závažnejším dôkazom, že had v Božej záhrade Eden vyzeral úplne ináč ako dnešný klasický had a že to bol inteligentný humanoidný plaz, ktorý sa podobal na inteligentného dinosaura pána Dalea Rusella alebo na Sumerských Igigov.
Rajský had z Edenu=inteligentný dinosauroid. Druhá časť: písomné záznamy.
Vo svätom písme, v Biblii v prvej Mojžíšovej knihe Genesis, keď sa Boh dozvedel, že kvôli hadu najprv Eva a potom neskôr kvôli Eve aj Adam zjedli ovocie zo stromu poznania dobra a zla (mohol to byť nejaký zdroj informácii), ktoré ako jediné im zakázal jesť, tak tohto rajského hada ako zvodcu Evy takto potrestal:
"... Preto, že si to urobil, prekliaty budeš medzi všetkým dobytkom a medzi všetkou poľnou zverou ! Na bruchu sa budeš plaziť a prach zeme hltať po celý svoj život! ..." Gn 3,14.
Z tohto Božieho potrestania rajského hada logicky vyplíva, že had sa pred tým potrestaním neplazil ako dnes. Čo teda robil ? Ako sa pohyboval ? Ako sa premiestňoval ? Lietal alebo chodil ? Odpoveď znie: áno ! A dokonca robil oboje naraz. Aj lietal a aj chodil zároveň ! A keby len to ...
Prečítajme si svedeckú výpoveď tej najpovolenejšej, Evy, že ako Boh potrestal hada:
"...Keď mi (Boh Eve) povedal toto, hovoril k hadovi vo veľkom hneve takto: "Pretože si to urobil a stal si sa nástrojom, ktorý nedôjde vďaky, k oklamaniu tých ktorý sa dopustili priestupku v srdci, buď zo všetkého dobytka prekliaty ! Budeš pripravený o stravu, ktorú si jedol a budeš žrať prach po všetky dni svojho života. Budeš sa pohybovať po hrudi a po bruchu a budú ti chýbať ruky aj nohy, nezostane ti ani ucho, ani krídla, ani jeden zo všetkých tvojich údov, ktorými si ich vo svojej špatnosti oklamal a spôsobil si ich vyhnanie z raja. A ja ustanovím nepriateľstvo medzi teba a jeho semeno: on ti pôjde po hlave a ty jemu po päte až do dňa súdu...""
Túto výpoveď našej spoločnej pramatky Evy som si nevymyslel, pochádza z veľmi starej a vzácnej Izraelskej apokryfnej knihy s názvom Život Adama a Evy (ŽAE). Citoval som ŽAE A 26.
"...A diabol prehovoril k hadovi slovami: "Vstaň, poď ku mne, chcem ti opovedať niečo, z čoho budeš mať úžitok !" A had vstal a prišiel k nemu..." ŽAE A 16.
Takto podobne vo svojich paranormálnych videniach videla rajského hada aj Nemecká mníška, Anna Katarína Emmerichová.
Na ďalšie informácie tu už nie je žiaľ dostatok miesta, tak z toho dôvodu budeme pokračovať v druhej časti tohto článku, ktorý sa nachádza na webovej stránke https://www.ufoklub-trnava.sk/index.php?strana=clanok&id=94&kategoria=2&zoradenie=datum&stranka=2.
Obrázky k článku
Dokonca aj takúto anatómiu jedného predstaviteľa hadej civilizácie Nagov som na internete našiel. Od pól pása to bol had. Takéto podobné humanoidné tvory, že od pól pása dole boli niečo iné, sú aj v Gréckej mytológii: Medúza (had), Centaur (kôň) a tak podobne. No, asi sa tu niekto hral a génmi alebo tu robil nejaké operácie.
Drak=Had=nevyhynuté dinosauri.
Draci a šarkany z rozprávok, legiend, povestí, mýtov, bájok, ság a čo ja viem z čoho ešte všetkého, nie sú vymyslený ale skutočne žili a dosť sa podobali na rajského hada. A taktiež to boli nevyhynuté dinosauri. Samozrejme, že aj oni prešli tou sapientáciou a boli inteligentný a vedeli aj rozprávať. Nie všetky boli inteligentné a človeku podobné ale iba niektoré. Bolo ich viac druhov. Had a drak je vlastne to isté, lebo aj draci boli v skutočnosti nevyhynutý a zinteligentnený dinosauri.
Toto je socha čierneho Lužickosrbského draka menom Rosvodiz Zirnitra (alebo Zir=splnomocnený kúzlami), ktorá je v Juhoslovanskom meste Ljubljana.
Napríklad určite každý už len z rozprávok pozná tú najtypickejšiu schopnosť drakov chŕliť z úst oheň.
Vedeli ste o tom, že aj tým klasickým gigantickým bylinožravým dinosaurom, ktorých skúmajú paleontológovia, sa pri grgnutí taktiež mohol z úst uvoľniť plameň ohňa ?
A to hlavne vtedy, keď sa dobre nažrali, lebo za to mohol uvolnený metán (CH4) a fosfor (P4) z rozkladajúcej sa stravy. Metán s malým množstvom fosforu je horľavý v kontakte s kyslíkom a zistilo sa aj to, že v tom období bolo v atmosfére omnoho viac kyslíka ako dnes a preto kvôli tomuto vyššiemu obsahu kyslíka vo vzduchu boli vtedajšie živočíchy také gigantické. Draci sa tak isto ako dinosauri rozmnožovali kladením vajec do hniezd a sedením na nich, podobne ako vtáky, čo je ich ďalším spoločným rysom, ktorý taktiež dokazuje, že draci boli nevyhynuté dinosauri.
Tak isto ako dinosauri, boli aj draci bylinožravý a mäsožravý.
Draci zvykli byť aj viachlavý ale táto ich viachlavosť nebola dedičná, takže sa dozaista jednalo o genetickú mutáciu.
Aj hady, ...
... či korytnačky ...
... zvyknú byť často dvojhlavé, takže tu máme ďalšiu podobnosť s hadmi.
Kedysi dávno, keď ešte žili draky alebo ich nazývali aj šarkanmi, tak to boli tak bizarné a nezvyčajne odporné obludy a príšery, že ľudia z nich mali strach, lebo žrali, čo im prišlo do cesty. Boli to nebezpečné monštrá.
Schovávali sa v jaskyniach, dierach, studniach a tak podobne a s obľubou vyhľadávali miesta, kde pôsobil človek a požierali nie len dobytok a iné ľuďmi zdomestikované zvieratá ako kone, psov, mačky, sliepky a tak podobne ale dokonca aj samotných ľudí požierali a toho sa ľudia desili najviac.
Najradšej mali ľudské panny, to bol pre nich bombónik. A to hlavne princezné im chutili a preto ich unášali. Niektorý inteligentnejší draci unesenú princeznú strategicky nežorlali hneď aj keď na ňu mali veľkú chuť a kráľovi sa vyhrážali, že ju okamžite zožerú, ak neposlúchne jeho požiadavky. A tak ten drak vedel aj manipulovať aj celým kráľovstvom.
Doteraz je to ich tradíciou ovládať celý svet. Prostredníctvom Britskej kráľovskej monarchie doteraz vládnu svetu draci. Spomeniem jeden príklad. Alchymický drak Ouroboros, ...
... ktorý si sám sebe kúše do svojho chvosta ako symbol nekonečného vesmíru a kolobehu prírodných premien, takto dominuje na Slobodomurárskom znaku.
Tento drak bol symbolom aj podstaty elixíru večnej mladosti a kameňa mudrcov. A takto moderne a nenápadne je drak Ouroboros schovaný na ďalšom Slobodomurárskom znaku Amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír:
Prečítajme si zopár zaujímavých legiend, bájí a povestí o drakoch vo svete.
Neďaleko francúzskeho Avignonu skrotila svätá Marta dračicu La Tarasque, dcéru morského draka Leviatana, ktorá vyliezla z mora do rieky Rhôny a ohrozovala jedno mesto.
Svätá Marta sa tri dni modlila, potom prišla
k zúriacej dračici bosá, v bielych šatách a pokropila ju svätenou vodou. Dračica ihneď skrotla, nechala sa uviazať na tenký povraz a odviesť nazad k moru. Mesto potom pomenovali podľa nej Tarascon. Je v ňom chrám svätej Marty, vyobrazenej s dračicou na povrázku.
Svätá Margita žila v 3. storočí v Sýrii. Podľa legendy sa jej ukázal diabol v podobe draka, prehltol ju, ale ona sa v jeho pažeráku prežehnala a živá mu vyskočila z hrdla. Pretože nechcela vzývať pohanských bohov, mučili ju a sťali.
Švajčiarske mesto Kempten opustili obyvatelia, lebo ich vydieral výpalnícky drak Boas. Až keď tam prišli dvaja mnísi: svätý Teodor a jeho spolubrat Magnus, zahnali draka krížom a obyvatelia Kemptenu ho zabili.
Poľský Krakov a český Trutnov majú túto spoločnú legendu o drakoch: v blízkej jaskyni tam žil drak, pustošiaci okolie. Poľského draka zabil hrdina Krak, českého Trut. Obidvaja potom podľa svojich mien založili mestá Trutnov a Krakov.
Často sa stávalo, že ten, kto zabil draka, sa podľa jeho mena na pamiatku nazvala aj nabližšia obec. Aj u nás dedina Demänovka sa tak podobne nazvala podľa istého Damiána, ktorý tam v jaskyni zabil draka.
Medzi ľudstvom a drakmi bolo odveké nepriateľstvo. Boli to prevažne zlé, nebezpečné a krvilačné príšery a každý sa ich bál, okrem niektorých odvážnych rytierov a princov.
Boli za to aj výnimky, lebo v Číne boli aj dobrí draci.
Boli to ale vzácne výnimky a kto vie, že či to nebola samotnými drakmi tak naschvál a strategicky vytvorená ilúzia dobrosti tých drakov. Na Čínskych drakoch si všimnite, že vyzerali ináč ako tie európske. Bol to iný druh drakov. Nemali krídla a predsa vedeli lietať. Hlavne podobnosť s hadom je očividná, čo znova potvrdzuje to, že had a drak je to isté.
Tak isto ani rytierom, drakobijcom, nebolo všetko jedno, keď sa s drakmi zoči voči stretli v boji o život a na smrť. Stačilo zabiť draka, odrezať mu hlavu ako dôkazový materiál a automaticky sa jeho vrah zapísal do dejín.
Stal sa národným hrdinom, deti ho mali za vzor ako odvážneho hrdinu a snívali o tom, že aj oni sa stanú taký rytieri, keď vyrastú a budú veľký.
Ženy, panny a mladé dievčatá sa za ním len tak hrnuli a nebolo ženy, ktorá by doňho nebola aspoň platonicky zaľúbená, každý ho len oslavoval, bol kráľov oblúbenec, podostával aj polovicu kráľovstiev a do konca života z toho profitoval spoločenské výhody.
Stala sa z neho celebrita. Ak to bol človek z Cirkvi, tak sa s neho okamžite stal svätec, podobne ako aj tento svätý Juraj:
Z tých zabíjaní drakov sa dal robiť celkom výhodný obchod.
Boli to tak fascinujúce a nezvyčajné tvory, že ich už v tom čase skúmali vtedajší učenci, vedci tej doby. Už oni sami si vtedy uvedomovali, že to je úplne iné a veľmi staré zviera, ktoré by tu ani nemalo čo hľadať a malo byť už dávno vyhynuté. Najdiskrétnejšie informácie o drakoch nemáme z legiend a rozprávok ale práve od tých vtedajších vedcov, ktorý ich osobne skúmali. To ale ešte neznamená, že povesti, legendy, mýty, báje, rozprávky, ... sú nedôveryhodné.
Tým učencom, ktorý skúmali drakov, sa dala prezývka, že "drakológovia" a vedná disciplína, ktorej sa venovali sa volá drakológia. Podobne ako my ufológovia sa zaoberáme výskumom úf a s nimi súvisiacimi vecami, tak drakológovia skúmali a ešte aj skúmajú drakov a šarkanov. Niekde inde ich nazývajú ako drakovedci, zaoberajúci sa drakovedou.
Aj moderná kryptozoológovia skúma drakov a aj oni sa ešte stále zaoberajú drakológiou podobne ako aj ja v tomto článku. Poďme sa teda pozrieť, že čo o drakoch zistili títo historický drakológovia, ktorý mali tú česť osobne ich skúmať, lebo vtedy tie nevyhynuté obludy z praveku ešte žili.
Medzi drakológmi boli samozrejme aj ženy a pretože dámy majú prednosť, tak začnem Nemeckou drakologičkou, Svätou Hildegardou z Bingenu.
Toto zistila o jednom drakovi:
"... má suchú kožu a mimoriadnu teplotu. Jeho mäso nie je vnútri nijako ohnivé. Zato dych má taký ostrý, že sa na vzduchu rozžeraví ako iskra vykresaná z kameňa. Človeka hrozne nenávidí a má tiež diabolskú povahu. Keď vydýchne jedovatý dych, otriasa sa vzduch. Mäso a kosti z neho sa nehodia na lieky, len sadlo. Ak drak vydýchne, vysuší sa jeho krv a neprúdi, ak však dych zadržuje, jeho krv vlhne a prúdi, ale nemožno ju upotrebiť na lekárske účely."
Ďalší drakológ, Francúzsky mních Fulcher Chartreuský, ktorý zomrel v roku 1127, o drakoch zistil nasledovné:
"Draci sa vyznačujú dlhými odpornými tlamami, ostrými zubami a plamenným jazykom, uši majú podobné kornútom, krk je dlhý a telo jašterie. Dve nohy sú podobné silným orlím pazúrom a krídla majú ako netopiere...draci sú doma v Indii a Etiópii, kde je stále leto. Sú to najväčšie zvieratá na svete."
Ja len doplním, že tak isto aj dinosauri boli "najväčšie zveratá na svete" a to je ďalší dôkaz toho, že to boli nevyhynuté dinosauri.
Kanonik Konrád z Megenbergu (1309-1374) tiež skúmal aj drakov a do svojho spisu Kniha prírody napísal:
"Drak je jedným z najväčších zvierat na svete. Toto zviera nemá jedu. Hrdlo má úzke a pri chôdzi vyplazuje jazyk.
Tlamu roztvára doširoka a vydáva kňučivé zvuky, zubami neškodí. Ale predsa je i nepatrné uhryznutie škodlivé. Škoda však nevzchádza zo zubov, ale z toho, že požiera jedovaté veci. Drak sa zdržuje najviac v jaskynných skalách, obzvlášť medzi dvoma skalnými útesmi. Robí tak kvôli nadmernej teplote svojho tela. Také miesta vyhľadáva najmä vtedy, keď dlho poletoval po kraji alebo keď je v lete nesmierne horúco. V krajinách, kde žije, býva totiž veľmi horúco hneď po východe slnka. Hlasom a krikom desí ľudí. Ľudia neznesú jeho pohľad a vzápätí zomierajú..... jeden druh drakov nemá nohy a plazí sa po bruchu len po zemi, iný druh - vzácnejší - má nohy.".
Tento citát mi pripomína nebezpečné uhryznutie Varanom Komodským: "Ale predsa je i nepatrné uhryznutie škodlivé. Škoda však nevzchádza zo zubov, ale z toho, že požiera jedovaté veci." Jednoznačne mal papuľu plnú nebezpečných baktérii ako Varan.
Zakladateľ opisnej zoológie, švajčiarsky humanista Conrad Gesner (1516-1565) nebol len drakológ ale aj herpetológ a prírodovedec.
V jeho knihe o hadoch je i rozsiahla kapitola venovaná drakom.
Ako vidieť, tak aj Gesner vedel o tom, o čom tu píšem, že had a drak je to isté, že je to nevyhynutý plaz. Veď prečo iné by o drakoch písal do knihy venovanej hadom ? Gesner draky rozdelil na niekoľko druhov a uverejnil ich kresby.
Podľa neho sa výraz "drak" používa i na označenie veľmi starého a obrovského hada. No nehovorím ? Som šokovaný, že už vtedy to vedel, že tie dinosauri žili niekedy veľmi dávno. Oni už vtedy správne vedeli, že je to veľmi starý druh nevyhynutého živočícha.
Taliansky drakológ Ulisse Aldrovandi (1522-1605) ...
... využil viaceré Gesnerove obrazy i s textom.
Len vo zväzku o obludách Monstrorum historia z roku 1595 zobrazuje iné, často fantastické zvieratá, o ktorých sa samotný Gesner zmieňoval len s výhradami.
Zaujímavými a cennými informáciami o drakoch disponoval aj polyhistor Athanasius Kircher (1602 - 1680).
Pri skúmaní drakov sa odvolával na Sväté písmo, Aristotela, kapitánov lodí, i na viacerých známych učencov. Spomínal drakov, ktorých existenciu podložil príbehmi, ba dokonca i "skutočnými" vypreparovanými drakmi zo zbierok. Popísal aj tohto štvornohého draka s krídlami, ...
... ktorého vraj v roku 1345 zabil Francúzsky rádový maltézsky rytier Dieudonné de Gozon na ostrove Rhodos.
Netreba sa preto čudovať, že o rok na to, medzi rokmi 1346 až do svojej smrti 7. 12. 1353 sa stal na sedem rokov v poradí 27. rytierskym veľmajstrom maltézskych rytierov z rádu svätého Jána. Dostal aj prezývku "Extinctor Draconis", čo po Slovensky znamená ničiteľ drakov. Písal aj o dvojnohom drakovi bez krídel, ktorého mal v zbierkach vyššie spomenutý prírodovedec Aldrovandi.
Podrobne popísal takéhoto okrídleného draka s dvoma nohami ...
... a dvojnohého a dvojkrídleho draka, ...
... ktorý bol pýchou zbierky rarít rímskeho kardinála Antonia Baberiniho (1607-1671), ...
... ktorý bol vraj roku 1660 zabitý blízko Ríma, keď Riman Lanio vyšiel na lov vtákov a zbadal draka vo veľkosti supa. Domnieval sa, že je to vták a vrhol naň sieť, pričom mu poranil krídlo. To obludu tak rozzúrilo, že sa okamžite vrhla proti mužovi, ale ten ju zabil. Avšak v tú noc zomrel aj samotný Lanio. Zrejme z toho, že ho drak postriekal zelenou jedovatou tekutinou, alebo dostal otravu krvi, lebo ho postriekala krv zabitého draka, alebo sa nakazil jedovatým dychom obludy. Na mieste zápasu sa neskôr údajne našla hlava draka. Vlnou vypchatý drak sa dostal do kardinálovho múzea.
Draci samozrejme, že žili aj u nás na Slovensku. A to dosť v hojnom počte.
"Draky sú hojné v rozprávkach a ľudových povestiach po celej strednej Európe - Slovensko v tomto ohľade zaujíma jedno z najpoprednejších miest." tvrdí pán Jan Novák, autor TOHTO článku. Preto tu teraz spomeniem zopár ukážok z našich legiend a povestí, že kde žili a ako sa ich odvážny hrdinovia zbavili.
V podzemných priestroroch v Bezovci pri Tematínskom hrade na Javorovom vrchu na Orave žil deväťhlavý pól tonový drak, ktorého jeden odvážny zbojník zabil tak, že oblude nastražil vypitvané teľa, naplnené nehaseným vápnom. Drak teľa zožral a napil sa vody, vápno sa začalo hasiť a obludu roztrhlo. Aj niekde v Poľsku bol vraj podobne zabitý drak. Tak podobne otrávili aj draka, ktorého volali šarkan pri Borovej neďaleko od Tisovca.
Jaskyňu v Bielej skale vraj tento šarkan vylízal do skaly a v nej býval. Ľudia ho otrávili jedom zašitým do volskej kože. Aj v Demänovskej jaskyni žil šesť hlavý drak. Strážil si tam vraj nejaký poklad a v okolí požieral ľuďom dobytok, sliepky a iné zvieratá a bol pre ľudí nebezpečný. Ako typický drak. Zhodením veľkého balvana zo svahu, ho zabil istý mladý hrdina menom Damián (Demian). Preto na jeho počesť podľa jeho mena vtedajší obyvatelia nazvali aj dedinu ako Demianová alebo Demänová a tak sa dodnes volá aj samotná jaskyňa. Podľa povesti drak žil aj v studni na hrade Beckov a zastrelili ho až piati muži.
Obrazy svätých, ktorí bojovali s nejakým drakom, nájdeme na Slovensku v mnohých starých kostoloch:
v Dražovciach pri Nitre, v Kostoľanoch pod Tríbečom, v Skalickej rotunde a inde. Existuje aj kamenný oltár so svätým Jurajom – drakobijcom – v kostolíku nad Svätým Jurom. Draka a rytiera
Juraja nájdeme aj na fontáne v nádvorí Primaciálneho paláca v Bratislave. Blízko nich prebodáva draka archanjel Michal na streche Michalskej brány.
Jan Novák, autor TOHTO článku, tam píše aj toto: "Zmienky o drakoch nie sú u nás len doménou rozprávok a povestí, ale i záznamov v serióznych historických kronikách.". To je svätá pravda. Poďme sa teda pozrieť do týchto serióznejších záznamov.
Drakológovia, ktorý osobne v tom čase skúmali drakov a šarkanov, boli samozrejme aj u nás na Slovensku.
Jedným z nich bol Prešovský lekár Johann Paterson Hain (1615-1675). Dračie kosti z okolitých jaskýň získaval buď od miestnych obyvateľov, alebo ich on sám osobne skúmal. V roku 1672 napísal toto:
"Vidiečan, ktorý navštevuje diery drakov, bol doniesol osvietenému pánovi grófovi Ladislavovi Rákoczymu úplnú kostru, kosti mladšieho draka... Tieto poprelamované kosti predávali proti padúcnici."
Svoje zistené fakty o drakoch uverejňoval v časopise "Miscellanea curiosa medico - physica Academiae Naturae Curiosorum sive Ephemeridum medico - physicarum Germanicarum curiosarum", ktorý vydávala nemecká prírodovedná spoločnosť. V jednom z nich sa zmieňuje i o jaskyni Aksamitka (ľudovo známa aj ako "Mlečna džura") pri bradlovom útvare v Haligovciach, ktorá leží v nadmorskej výške 753 metrov. Túto jaskyňu považovali za príbytok drakov, lebo sa v nej našlo množstvo "dračích" kostí, z ktorých vraj aj profesor Juraj Bohuš z kežmarského lýcea poskladal kostru.
V tomto historickom časopise sa okrem iného píše nasledobné:
"Kosti našiel (vidiečan) vo veľmi hlbokej a veľmi dlhej jaskyni neďaleko kláštora kartuziánov pri Dunajci.... Vo vrchoch Karpát je jaskyňa temer plná kostí, ako vravia letní pastieri oviec. Aj uverím, že tie beštie umierajú jedna na druhej, keď sú totiž unavené chorobou a hľadajú úľavu, stúpajú po ležiacich kostiach, a keď preduje po dutinách a trhlinkách vietor, zviera si tak oddýchne, že tam aj zdochne a zväčší kopu ostatných zdochlín. Hovorí sa, že beštia v noci vychádza, inokedy sa skrýva....Povráva sa, že nejaký Talian prišiel k diere a magickými fígľami vyviedol draka, sadol si naň a odišiel.".
Spomína aj jaskyňu v Liptovskej stolici, neďaleko od Liptoského Mikuláša, kde sa mali nachádzať celé kostry drakov uložené na sebe. Pravdepodobne išlo o niektorú z jaskýň v Demänovskej doline. Na základe údajov Johanna Patersona Haina písal v tomto časopise v roku 1674 o drakoch karpatských a sedmohradských a o dračích kostiach aj ďalší drakológ, nemecký učenec Heinrich Vollgnad (1634-1682) a uverejnil aj kresby a opisy lebky, pazúrov a zubov draka. Napísal:
"...Draky, to jest mohutné zvery, sa nachádzajú vo vrchoch Karpát, ako to tvrdil pán Patersonius Hayn, slávny lekár a vynikajúci fyzikus Prešova, človek širokých a zaujímavých skúseností."
Vollgnad:
"V Sedmohradsku sa však nachádzajú aj lietajúce draky. Niekoľkokrát mi to tvrdil statočný a vierohodný človek, môj vrúcne milovaný priateľ Georgius Vette, lekárnik v Sibini. V liste zo 16. mája 1673 píše takto: "Nedávno akýsi valach spálil veľkého draka, ktorého našli pod vrchmi v dutom strome. Vidiečan dlhší čas pozoroval, že ten drak navštevuje dutinu stromu. Hoci mu nastrojil viaceré osídla, predsa sa mu ho nepodarilo chytiť. Napokon vymyslel takúto pascu: strom ohradil veľkým plotom zo suchých prútov za neprítomnosti draka, a tento strom podpálil, keď drak vletel do stromu, a tak zhorel aj strom aj drak..."
Ďalší Slovenský drakológ zo 17. storočia, Levočský mestský kronikár Gašpar (Gaszpar) Hain takto opísal veľké zemetrasenie z augusta 1662:
"Piateho a šiesteho augusta, Spiš: V Tatrách bolo veľké zemetrasenie, že sa veľká skala, ba vlastne vrch zrútil a rozbil na balvany. Mnohé vrchy to tiež porušilo a vzniklo aj nové jazero, vlastne vodná plocha. Zjavil sa aj živý šarkan. Sedel v opustenom štrbskom kostole, kde ho bolo po niekoľko dní vídať. Nikto sa mu však neopovážil priblížiť a nakoniec zahynul."
V poľskej knihe Skarby od Króla Gregoriusa sa táto istá udalosť popisuje takto podrobnejšie a možno aj presnejšie:
"Šiesty august 1662 bol dňom, ktorý natrvalo utkvel v pamäti obyvateľov severnej časti Slovenska. Toho dňa sa zem náhle zachvela a trasenie bolo také silné, že praskali strechy domov nielen v Levoči, Kežmarku a Spišskej Novej Vsi, ale dokonca zborili aj niektoré pivnice. Tí, ktorí v čase zemetrasenia upierali svoje pohľady na Tatry, mohli na vlastné oči vidieť, ako sa na rujnu mení celý vrchol Slovenského štítu, ako skalná lavína drví lesy a ako sa nad horou tvorí veľké čierne mračno. Tí, čo boli obdarení najväčšou pozorovacou schopnosťou, uvideli tiež pôvodcu tohto incidentu-ohromného draka letiaceho vysoko nad Tatrami."
Tento istý Gaszpar Hain je podľa archívu UFO klubu Trnava autorom prvého záznamu pozorovania UFO na Slovensku. Nad Levočou v roku 1668 bol pozorovaný prelet veľkého lesklého draka. Má to ale jeden háčik, ktorý neznie moc presvedčivo a celé je to nejaké diskutabilné. Ak to nebola nejaká kovová možno aj mimozemská kozmická loď v tvare draka, tak to bol drak ako ten objekt identifikovali už aj samotný pozorovatelia. Hain vedel, že o čom písal, lebo on sám skúmal drakov a bol to vedec, ktorý by sa hádam len tak ľahko nenechal pomýliť. Nenapísal to tak, že sa nevedelo, že čo to bolo, lebo všetci svedkovia veľmi dobre vedeli, že čo to bolo. Bol to drak. Keby to aspoň tak bolo formulované, že to bolo niečo kovové a vyzeralo to ako drak, tak to by bolo niečo iné, ale jasne a s určitosťou Hain do kroniky zapísal, že to bol drak. To, že bol kovovo lesklý ešte nemusí znamenať, že to aj bolo kovové, lebo draci boli všelijako sfarbený, bolo ich viac druhov, tak prečo by nemohol byť aj kovovo sa lesknúci drak ? Skúmaním drakológie som totiž našiel aj taký druh draka, že bol stieborne sa kovovo lesknúci.
Existovali aj bronzový a zlatý draci. Takže sa už asi nejedná o najstaršie pozorovanie UFO na Slovensku. Prepáčte, že vám to spochybňujem aj nasledovným spôsobom:
"... Nielenže drak často slúžil čarodejníkom ako rýchly a spoľahlivý dopravný prostriedok (nebeským vozom ťahaným drakmi disponovala aj Medea z gréckej báje o argonautoch), ale vyznačoval sa aj KOVOVÝM LESKOM a bežne za sebou na oblohe zanechával tiež dymovú alebo ohnivú stopu. ...."
ZDROJ: Jan A. Novák v článku "Po stopách slovenských drakov" na webovej stránke https://hn.hnonline.sk/2-21880120-k10000_detail-48
Draky nám tu na Slovensku lietali aj na začiatku 18. storočia.
Už raz spomenutý výskumník drakov, kežmarský rektor Juraj Bohuš vo svojom popise Spiša z roku 1722 uvádza, že v jaskyni našiel kosti nezistených zvierat a poskladal z nich draka.
Mestský lekár v Kežmarku Daniel Fischer (1695-1746) okolo roku 1730 navštívil pri Haligovciach jaskyňu Aksamitka pri Dunajci a našiel v nej dračie kosti, z ktorých zostavil celú kostru.
Potom túto kostru daroval cisárovi Leopoldovi prvému, za čo dostal neskôr zemianstvo a titul dôverníka cárovského dvora. Takže z tých drakov sa dalo aj u nás celkom dobre profitovať, ako vidieť.
Aj rektor latinskej školy v Paludzi, prírodovedec Juraj Buchholz mladší (1688-1737) zaznamenal do denníka, že videl letieť akéhosi draka ponad Lazište. Ani toto podľa mňa nebolo žiadne UFO, lebo to bol skutočne drak ako to svedok popísal. Oni tie draky poznali, vedeli ako vyzerali, hlavne tí, čo ich skúmali. Juraj v jaskyni Beníková hľadal kosti, ktoré mali byť podľa miestnych obyvateľov dračími. Úplne s tým nesúhlasil, ale to ani nevylúčil.
Navštívil tiež priestory dnešnej Demänovskej ľadovej jaskyne, Malé a Veľké Okno a iné. Niektoré z nich aj odmeral a kartograficky znázornil. Na základe svojich nálezov dokonca zostavil celú kostru draka a poslal ju do múzea prírodnín v Drážďanoch. Za to získal od saského kurfirsta zlatú medailu.
Juraj Buchholz mladší si vymieňal informácie s viacerými súčasníkmi. Spolupracoval i so známym rektorom bratislavského lýcea, Matejom Belom (1684-1749).
Ten však označil kresby dračích kostí Buchholza za kosti somára alebo lesnej ťavy. Matej Bel mal realizovať prácu o Uhorsku za pomoci spolupracovníkov z rôznych častí krajiny, ktorí mu posielali informácie o prírodných, historických a geografických zaujímavostiach. V problematike jaskýň s ním spolupracovali hlavne Buchholz mladší, Bohuš a Fisher. Bohuš píše:
"...Okrem týchto zvierat udomácnených aj v iných krajinách, navštevovali podľa niektorých draky aj karpatské jaskyne, čo možno predpokladať podľa výskytu ich kostí. Aj najväčší odborníci v anatómii sa zhodujú v názore, že sú to zvyšky drakov, ktoré tam zahynuli hladom alebo vekom buď v nedávnom čase, alebo vyhynuli počas Noemovej potopy."
"...Mám pred sebou premnohé také kosti: ako lebky čudesného tvaru, ktoré sa nemôžu porovnať s nijakými kostrami štvornožcov, stavce chrbtice, rebrá nevídanej dĺžky..."
Moderná "drakologička", Mgr. Zuzana Šimková, autorka TOHTO vynikajúceho a takmer dokonalého článku o drakoch, napísala:
"Udivuje podobnosť medzi opismi a zobrazeniami drakov a nálezmi pozostatkov pravekých plazov. Neexistuje však medzi nimi žiadna súvislosť - prvých ľudí od posledných dinosaurov oddeľujú milióny rokov."
V druhej vete sa podľa mňa mýli, niektoré tie tvory dozaista predsa len prežili všetky doterajšie katastrofy. No a čo, že drakov a dinosaurov "oddeľujú milióny rokov". Dinosauri v podobe vtákov doteraz žijú a nevyzerá to tak, že by mali vymrieť a dobre sa im darí. Podľa mňa draky a šarkany predsa len nemajú pôvod len "v ľudskej obrazotvornosti a fantázii" ale skutočne to boli nevyhynuté druhy dinosaurov. Tá podoba dozaista nie je náhodná. K týmto istým záverom došli aj kryptozoológovia a je na to mnoho dôkazov a len zaslepený ich nechce vidieť a akceptovať.
"Já vidím velkou spojitost mezi draky a dinosaury. V jedné knížce jsem dokonce četla že drak a dinosaurus je ten samý tvor, akorát ten dinosaurus (tedy drak) vypadá jinak než popisují lidé - má tělo jako brontosaurus, malá křídla se kterými nelétá ale nadnáší se a pomocí křemíkovitých zubů a určitých plynů v těle při dýchání chrlí plamínkÿ ohně, nebo alespoń dým... samozřejmě to beru jako typ draka a existují jich tisíce víc, třeba takoví jako jsem já nebo vy..."
Arambegil, 8.10.2005 (21:36), komentár číslo 240 na webovej stránke https://www.draci.info/index.php?cls=forum&id=28&page=18.
Drak=Had=Satan.
"A veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a satan, čo zvádzal celý svet, bol zvrhnutý; zvrhnutý bol na zem a s ním boli zvrhnutí jeho anjeli." Zjavenie Jána, 12. kapitola, 9. verš.
"Potom som videl z neba zostupovať anjela, čo mal kľúč od priepasti a v ruke veľkú reťaz. Chytil draka, toho starého hada, ktorým je diabol a satan, a sputnal ho na tisíc rokov. Hodil ho do priepasti, zavrel ju a zapečatil nad ním, aby už nezvádzal národy, kým sa nedovŕši tisíc rokov; potom musí byť na krátky čas uvoľnený." Zjavenie Jána, 20. kapitola, 1. až 3. verš.
Prečo sa aj tu v Jánovej Apokalypse had stotožňuje s drakom ? Ja si myslím, že jedine iba preto, lebo tento had a drak je skutočne ten istý inteligentný tvor a je to nevyhynutý inteligentný a humanoidný dinosaurus posadnutý diablom.
V Starom Zákone v závere knihy proroka Daniela som našiel aj túto zaujímavú príhodu s drakom:
"Bol však veľký drak, ktorého Babylonci ctili, a kráľ povedal Danielovi: „Aj o tomto povieš, že je z kovu? Pozri žije, je a pije; klaňaj sa mu teda!“ Ale Daniel odpovedal: „Pánovi, svojmu Bohu, sa budem klaňať, on je živý Boh. Ty však, kráľ, zmocni ma a draka zabijem bez meča a bez palice. Na čo kráľ povedal: „Zmocňujem ťa!" Daniel vzal smolu, loj a vlasy, uvaril to spolu, narobil bochníkov a dal ich drakovi do pysku. Keď to drak zožral, roztrhlo ho. I povedal: „Pozrite, čo ste uctievali!“. Kniha proroka Ganiela, 14. kapitola a 22. až 26. verš.
Záverečná téma: Reptiliáni.
A na záver tohto dvojdielneho megačlánku spomeniem záhadné bytosti, ktoré keby som vynechal, tak by to bolo fakt čudné. Volajú sa Reptiloidi, Reptiliáni alebo aj Dragoniánci. Latinské slovo "Reptilia" znamená plaz.
Je to mimozemská rasa inteligentných plazov, je to kategória humanoidných bytostí, ktoré unášajú ľudí a to prevažne ženy, s ktorými sa najčastejšie sexuálne stýkajú.
Nevyzerajú všetci reptiliáni rovnako, čo môže znamenať, že ich je viac druhov. Sú to vysoko inteligentné tvory a vedia rozprávať aj normálne, ako my ústamy, nie len telepaticky. Disponujú samozrejme aj paranormálnymi schopnosťami a vysoko vyvinutou technikou.
Majú šupinatú, prevažne zelenú pokožku ako plazy (hady, jašterice) a majú zlato žlté veľké hadie alebo také akoby mačacie oči s vertikálnymi zornicami.
Šíria okolo seba nepríjemný zápach. Chodia vzpriamene, majú ruky a nohy a na rukách a na nohách majú akoby jašteričie pazúry.
Trochu sa pozastavím pri ich rukách. Reptiliáni zvyknú mať také podobné ruky ako my, že majú na nich síce päť prstov ale na miesto nechtov majú na ich koncoch plazie pazúry alebo majú také čudné a znetvorené ruky. Vyzerajú tak podobne ako na tomto obrázku:
Nie je pre nich problém vyzerať ako človek a nepoznane žiť medzi nami. Fyzicky sa vedia celkom dobre maskovať, nikdy ale nie dokonale. Niektorých do ľudskej podoby zamaskovaných reptiliánov prezrádzajú práve ich ruky. V Číne, ale aj všade inde na svete vraj žili aj taký draci=reptiliáni, ktorý sa vedeli premeniť do ľudskej podoby a akoby nepozorovane žili medzi nami. Mali ľudskú podobu.
V psychotronickej tenkej brožovanej knižke "Tajomstvo dračích žíl" od Petra Telúcha (Eko-konzult 1994, ISBN 80-967157-4-7) som v úvode na strane šesť (6) našiel tento šokujúci obrázok jedného Čínskeho cisára s veľavravným menom "Syn nebies":
Pozrite sa mu na ruky. To sú dračie ruky, to bol drak, reptilián. Zaujímavé bolo aj jeho meno, že "Syn nebies", čo nasvedčovalo tomu, že to nebol pozemsťan ale podľa jeho plazích rúk s pazúrmi to bol reptilián pochádzajúci z vesmíru. Takýto reptiliánsky "nebeský synovia" boli zvyčajne nie len v Číne, ale na celom svete dosadzovaný na cisárske a kráľovské tróny a na iné tie najvyššie, najvplyvnejšie a najvýznamnejšie miesta v našej spoločnosti v celých dejinách ľudstva a manipulovali tak s nami. Doteraz to tak vraj robia a vyzerá to na pravdivú informáciu a nie na akési pochybné konšpiratívne teórie.
Spomeniem ešte jedného kandidáta na reptiliána ale ten už má svoje ruky viac zamaskovanejšie, ale ani to mu asi nepomohlo aby nebol odhalený. Na nasledovnej fotke si všimnite ľavú ruku Rasputina.
Pre zväčšenie kliknite do fotografie. To je ten bradatý pán v strede fotografie. Vidíte, že aké má tak reptiliánsky strašidelne znetvorené ruky ? Hlavne jeho ľavú ruku si všimnite. Nemá síce také výrazné pazúry ako ten Čínsky cisár, "Syn nebies" ale aj tak ich má také neľudsky škaredé. Z tých jeho rúk ide strach a len s obtiažom a odporom by som si s ním podal ruku na pozdrav. Aj na iných fotografiách má také čudné ruky. To nie sú ľudské ruky, to vidno na prvý pohľad. On nebol človek podľa mňa. Nie len jeho ruky ho prezrádzajú, to je to najmenej ale hlavne jeho správanie sa k okoliu, jeho skutky a povaha jednoznačne prezrádza, že to bol diabolský had, reptilián v ľudskom tele a nebola to dobrá bytosť.
Dobre, toľko o rukách reptiliánov zamaskovaných v ľudskom tele. Poďme ďalej.
Reptiliáni sú zvyčajne vysoký od 180 do 240 centimetrov. Majú tenký a na dve časti rozdelený jazyk podobný aké majú hady, jaštery a iné plazy. Zvyknú ich tiež tak podobne aj vyplazovať a vydávajú pritom aj ten typický syčivý zvuk.
No napíšem vám, že nevyzerajú zrovna najprívetivejšie. Veď si pozrite galériu tých odporných tvorov.
Vyzerajú ako nejaké obludy z hororov.
Ide z nich strach a už na prvý pohľad vyzerajú ako vyslanci z pekla. A verím tomu, že nie len tak vyzerajú ale aj skutočne sú.
Jeden trpasličí druh reptiliánov sú aj tie typické veľkohlavé sivé bytosti typu EBE (EBU), ktoré unášajú ľudí a mrzačia dobytok:
Aj v nich sú prvky plazov. Tu nakreslený unášač a "mrzačák" sa ešte viac podobá na humanoidného plaza, čiže reptiliána:
Nasledovné dva obrázky sú nakreslené podľa skutočných udalostí únosov do UFO malej Lindy Porterovej z Kalifornského Bakersfieldu.
Vidíte tie ich typické reptiliánsko hadie oči ? Už len ich strašidelný a odpudivý zovňajšok napovedá, že to asi nebudú dobré bytosti z vesmíru.
Niektoré druhy reptiliánov sa podobajú na mnou v prvej časti tohto článku už popisovaného rajského hada zo záhrady Eden. Alebo aj na čertov, démonov a diablov sa dosť podobajú a je vysoko pravdepodobné, že tá podobnosť nie je náhodná a že sa skutočne aj jedná o tie isté démonické bytosti. Mnoho krát sa nechávajú považovať za mimozemšťanov, ale v skutočnosti sú to len kadejaký otroci temna z iných dimenzii.
Iný majú akoby vtáčie alebo zvyčajne trojprsté dinosaurie nohy ukončené pazúrami, niekedy majú chvosty a na hlavách dokonca aj rohy, tak typické pre čertov nie len z rozprávok ale aj zo starých náboženských obrazov.
Ako som už spomenul, dávnoveký čerti mali trojprsté dinosaurie nohy. V článku na webovej stránke https://www.geocaching.com/seek/cache_details.aspx?guid=0dabcc65-7746-4912-8cef-b4c8b429e350 sú napísané tieto dve vety:
"...Druhú legendu o certoch podporuje vytesaný trojlístok na boku balvana. Pripomína odtlacok nohy pravekého jaštera alebo chodidla certa....".
Takže je pravdepodobné, že u nás na Slovensku máme dokonca aj odtlačok nohy takéhoto dinosaurieho čerta.
Aj toto tu, pod týmto textom je reptilián, pozrite sa na jeho hadie oči a symbol okrídleného hada (Quetzalcoatla) na hrudi:
Aj títo mimozemšťania majú hadie alebo mačacie oči, čo je tak charakteristické pre reptiliánov.
Niektorý druh reptiliánov sa podobá na už v prvej časti tohto článku spomenutých sapientovaných inteligentných nevyhynutých teropodných dinosauroidov pána Dalea Russella. Tu si najprv pozrite ukážky vzhľadu reptiliánov podľa popisu svedkov a unesených:
A tu si na porovnanie pozrite model inteligentného dinosauroida doktora Russella:
Podobnosť je zarážajúca a ja to považujem za dôkaz toho, že niektoré dinosauri skutočne prežili, zinteligentneli, zhumanoidneli a dostali sa aj do vesmíru. Buď ich tam doviedla prirodzená evolúcia v prírode ale skôr sa mi zdá ako pravdepodobnejšie, že im v tom niekto z vesmíru pomohol a konkrétne sa možno jednalo o mimozemské bytosti, ktoré Sumeri nazývali ako Anunnaki a prišli z planéty Nibiru.
Odkaz na prvú časť tohto článku:
https://www.ufoklub-trnava.sk/index.php?strana=clanok&id=73&kategoria=2&zoradenie=datum&stranka=4
Na ľavej strane tohto obrázka je humanoidný inteligentný Dinosauroid Stenonychosaurus, Troodon formosus pána doktora Dalea A. Russella a na pravo je jeden z predstaviteľov reptilánov, ktorý unášajú ľudí. Kresba jeho fyzického vzhľadu je urobená na základe svedeckých výpovedí unesených obetí, ktoré si v hypnóze na ich vzhľad spomenuli. Tá podobnosť je zarážajúca a pravdepodobne nie náhodná a pán Rusell má asi pravdu alebo je k nej aspoň veľmi blízko.
Aj na tomto ďalšom obrázku je na ľavej strane hlava inteligentného Troodona od pána doktora Rusella a na pravej strane je hlava toho istého reptilána. Tie nevyhynuté, zinteligentnené a humanoidné dinosaury sa asi dostali do vesmíru alebo do iných paralelných vesmírov, do iných dimenzii.
Diskusná téma: Nagovia, hadie paralelné a mimozemské civilizácie, hadi, draci, Satan, čerti, diabli, démoni, dinosauri, dinosauroidi, reptiliáni, dragoniánci a tak podobne.
článok
Milan Banáš | 27.11.2012
Toto nie je článok, však je to dlhé ako kniha... kým prečítam to potrvá a kým si utriedim myšlienky naň tak ešte viac :D
Re:článok
Bynk | 09.12.2012
Ozaj dlhý článok. Pred chvílou som dopozeral dokument Tajný vesmír 2 kde sa vraví zrovna o invázii vtáčo-hadých mimozemštanov na našu planétu. Zdá sa že v minulosti skutočne existovala nejaká plazia rasa, ktorá má v súčastnosti ešte základne na Mesiaci. Ale to či sú dobrý alebo zlý posúdiť nemôžem, lebo všetko čo onich vieme sú len útržky útržkov vytrhnuté z kontextu. Je to akoby ste tvrdili že nacisti boli tí dobrý len na základe pár dokumentov z nemeckej ríše. Proste bez znalosti informácii aj z druhej strany sa nedá objektívne posúdiť kto má aké zámeri zo Zemou a z ľudmi. A ak mám pravdu povedať, radšej by som súhlasil z desdpotickou vládou mimozemštanov ako demokraticky vykoristovacou vládou takzvaních ľudí. Apropo had zakúsnutý do vlastného ocasu ako symbol tajného spoločenstva. Všimli ste si že taký had po čase strávi sám seba a zabije sa? Presne ako naše slávne trhové dlhové hospodárstvo, kde sa berú stále nové a nové pôžičky ktoré už nikto nikdy nesplatí. Štáty sa stále viacej zadlžujú v nezmyselnom kolotoči rastu HDP, ktorý ich skôr či neskôr úplne zruinuje. Ale ved ked má jeden štát rast HDP na úkor iného štátu, musí ten další mat pokles! Súčastná svetová ekonomika skutočne funguje ako had zakúsnutý do vlastného ocasu a požiera samu seba. Kto preboha mohol vymysliet ziskové hospodárstvo zo stále rastúcim HDP, to nepočuli o pyramídových hrách a o tom že perpetum mobile sa nedá zostrojit? Fungovat môže len vyrovnané hospodárstvo z nulovým rastom HDP, bez zisku a bez dlhov, ale k tomu sa v súčastnosti žiadna krajina ani nepriblížila. Ktorá dobrá duša mohla vymyslieť takýto chorý nefunkčný systém, žeby hadia rasa?