Úvodná stránka > Mimozemské civilizácie a Rímskokatolícka cirkev

Mimozemské civilizácie a Rímskokatolícka cirkev

25.05.2012 19:53

V prípade, že by sa dokázala existencia mimozemských civilizácií, Rímskokatolícka cirkev a vlastne všetky náboženské hnutia vo svete by museli, ak by chceli prežiť, túto skutočnosť zapracovať do svojho doterajšieho učenia. Ako by to zvládla konkrétne Rímskokatolícka cirkev, ktorá je dominantnou cirkvou v strednej Európe?

Cirkev v súčasnosti s plnou parou pracuje na tom, aby existenciu mimozemských civilizácii vtesnala do svojej dogmatiky.

Cirkev potrebuje z teologického hľadiska mimozemské civilizácie zaradiť do niektorej z doleuvedených - nasledujúcich kategórií. Táto potreba sa nám môže zdať pre nás nezávažnou, ale pre cirkev je prvoradou.

I. kategória: Sú to tie mimozemské civilizácie, ktoré nie sú zaťažené dedičným hriechom. Znamená to, že v ich dušiach prebýva Duch Svätý, sú bezhriešni a dokonalí a tým pádom aj svätý. Mali by to byť bytosti, ktoré zatiaľ neboli podrobené úlohe odolať prvotnému pokušeniu.

II. kategória: Sú to tiež tie mimozemské civilizácie, ktoré nie sú zaťažené dedičným hriechom, ale na rozdiel od civilizácií patriacej do prvej skupiny, je to vďaka tomu, že dokázali odolať (prvotnému) pokušeniu. V ich dušiach prebýva Duch Svätý, sú bezhriešni, dokonalí aj svätý.

III. kategória: Civilizácie, ktoré sú síce zaťažené dedičným hriechom, ale už boli vykúpené Ježišom Kristom. Do tejto kategórie patrí napr. aj naša pozemská civilizácia.

IV. kategória: Civilizácie, ktoré sú zaťažené dedičným hriechom a zatiaľ neboli vykúpené Ježišom Kristom, ale sú „spasiteľné“. Vykúpenie ich teda ešte čaká.

V. kategória: Mimozemské civilizácie, ktoré sú natoľko zaťažené dedičným hriechom, že pre nich už neexistuje vykúpenie (ani Boh im už nepomôže). Títo patria do kategórie úplne padlých, vlastne sú v tej istej kategórii ako aj padlí anjeli.

Civilizácie zaradené do II. kategórie neprinášajú príliš ťažký teologický problém. V týchto prípadoch stačí teologické učenie len rozšíriť a zovšeobecniť. Je to pomerne ľahko zvládnuteľná úloha.

V prípade civilizácií, ktoré sú, alebo budú zaradené do V. kategórie už z teologického hľadiska nastávajú zložitejšie problémy. Ovšem naozaj veľký teologický problém začína byť v prípade III. a IV. kategórii.

Začnime najprv rozoberať V. kategóriu:

Ak by mali byť z hľadiska biologického nám podobným, rodili by svojich potomkov podobne ako je to u človeka, tak potom by problém bol vysvetliť, že ako môže Boh, ktorý je nekonečne dobrý stvoriť padlú dušu ( t.j. dušu, ktorá je v okamihu stvorenia už zatratená naveky). Vlastne to by znamenalo niečo také podobné, ako keby Boh išiel stvoriť priamo diablov. Čo je z Božského hľadiska neprípustné. Prečo to hovorím? Preto že, podľa učenia cirkvi duša človeka je stvorená v okamihu splodení jeho fyzického tela (počatia) a zároveň berie na seba dedičný hriech. V tomto prípade by dedičný hriech bol natoľko silný, že tá duša, ktorej je to „prišite“, by následkom toho bola automaticky odsúdená na večné zatratenie bez možnosti nejakej ďalšej spásy. To by v tomto prípade Boh svoju schopnosť tvorenia duší využíval jednoznačne len za účelom zvýšenia počtu zatratených duší. Inakší zmysel by to vôbec nemalo. Takéto počínanie Boha by sa dalo len veľmi ťažko vysvetliť. Presnejšie: vôbec by sa také niečo nedalo vysvetliť.

Teraz si rozoberme III. kategóriu:

Problém je v tom, že ak je v každej galaxii nejaká hoc len jedna civilizácia aj tomto prípade je ich celkový počet rádu miliárd. Znamenalo by to, že Ježiš Kristus ak by ich chcel „po jednom“ vykúpiť, tak by musel vlastne denno-denne na niektorej planéte umrieť na kríži, alebo sa podobným spôsobom obetovať ako to urobil podľa našej cirkvi na našej planéte. Pritom ešte aby to stihol aj časove, tak by sa musel dokonca súčasne narodiť na viacerých planétach „naraz“. Takáto predstava je ovšem teologicky ťažko zvládnuteľná, a skôr asi takmer nemožná. Druhá z možností je, že Ježiš svojim utrpením na kríži tu na našej planéte Zem vykúpil všetkých obyvateľov nášho vesmíru. Lenže v takomto prípade sa vynára otázka, že čomu môžeme ďakovať, že Ježiš si vybral práve našu planétu spomedzi miliárd iných planét. Vyhlásiť Zem z toho dôvodu za nejakú privilegovanú planétu je dosť opovážlivé. A už raz cirkev na to veľmi doplatila, že si myslela, že Zem je stredobodom vesmíru. „Nemôže si dovoliť niečo podobného zopakovať“. Čo teda jej vlastne zostáva? Uplatniť nejaký opačný postup a skrátiť túto kategóriu len na obyvateľov našej planéty? Teoreticky sa to dá, ale ak takéto niečo v skutočnosti neplatí, lebo sa to robí len kvôli záchrany dogmatiky a nie z objektívneho dôvodu, tak sa to po čase zase len vypomstí. Bude to len dočasné riešenie. Neviem si predstaviť, že ako sa im podarí túto otázku zvládnuť a vyriešiť.

No, a teraz si pokúsme rozobrať IV. kategóriu:

Teologický problém je podobný ako v prípade II. kategórie. Rozdiel je len v tom, že Ježiša čakajú ešte milióny, ba možno miliarda „ukrižovaní“. Takáto predstava je ťažko prijateľná. Ak by sa také niečo oficiálne prijalo, vyvolalo by to vášnivé diskusie o reálnosti tejto predstavy. Autoritu cirkvi by to len podkopávalo.

Na rade je II. kategória:

Táto je z teologického hľadiska najmenej problematická. Ale ozaj len z teologického. Prečo?

Aby sme dostali odpoveď aj so všetkými možnými dôsledkami, ktoré môžu nastať pri zaradení niektorej mimozemskej civilizácie do tejto kategórie, urobme tentoraz podrobnejší rozbor.

Bytosti zaradené do tejto kategórie by mali byť tie bytosti, ktoré budú považované za tie, ktoré sa vyhli dedičnému hriechu. Ak by takáto alternatíva prešla, znamenalo by to, že tým spôsobom budú považovaný za bezhriešnych a zároveň vďaka tomu aj za svätých. A čo si myslíte, ktoré že to budú tie bytosti? Myslíte si, že tie dobré? Ja si myslím, že budú to tie, ktoré sa najdokonalejšie vedia zahrať na svätých. Následkom toho budú stáť za cirkvou v pozadí ako šedá eminencia. Nikto už nebude môcť spochybniť konanie cirkvi, pretože ona už bude znova absolútnou autoritou. Mimozemské civilizácie predsa už všetko vedia, veď sú pred nami, pozemšťanmi tisíce až milióny rokov. Ako by sme my prišli k tomu, že sa im opovažujeme niečo spochybniť! Veď navyše sú aj svätý, a vraj bez dedičného hriechu! Ak sú bez dedičného hriechu, podľa učenia cirkvi znamená to, že nebol (nie je) im odopretý Duch Svätý, ako bolo Adamovi a Eve následkom prvotného hriechu. Takže všetko, čo budú oni robiť, to bude čiste z vôle Božej. Bude to považované za bezprostredný prejav Ducha Svätého. Oni budú síce cirkvi diktovať, ale zároveň cirkev znova nadobudne pôvodnú moc, ktorú mala v stredoveku. Mimozemšťania budú vyhlásení za „hovorcov“ Boha. Všetky špinavosti, ktoré tieto bytosti napáchajú, budú označované za svätú vec. A bude to zdôvodnené už osvedčeným spôsobom, že Boží úmysel je vždy dobrý, nech sa pritom robí hocijaké zlo. Len my to nevieme pochopiť, že to, čo je pre nás zlé, prípadne niekomu inému vlastne slúži nášmu dobru, vďaka „vyššiemu úmyslu“. Tento princíp je vštepovaný už tisícročia a ešte nikdy nezlyhal. Už ani vďaka tomu nemohol, lebo sa zišiel mnohým iným. V prvom rade rôznym diktátorom a „autoritám“ na maskovanie svojich neschopností a každému, kto sa usiloval vydobyť si moc a potreboval pritom beztrestne šliapať po ľudských právach. Zároveň posilňovali aj presvedčenie o odôvodnenosti tohoto princípu. Týmto spôsobom si osvojili, resp. získali moc nad svedomím človeka! Veď ako je možné ísť proti niečomu, čo je samé osebe (síce) zlé, ale je to zdôvodnené princípom vyššieho dobra? Ako dokážeme také niečo prekuknúť!? To ešte zatiaľ nikto nedokázal, a preto sa to samozrejme považuje aj za dôkaz opodstatnenosti tohoto princípu. Lenže ani pred Galileom nikto ešte nedokázal, že Zem sa točí okolo Slnka a to by potom malo znamenať, že dovtedy sa Slnko otáčalo okolo Zeme? To, že momentálne nemáme možnosť dokázať nesprávnosť niečoho, ešte nemusí znamenať to, že je to dôkaz platnosti tej nesprávnej veci.

Tušíme síce, že práve uznávanie tohoto princípu je vlastne príčinou mnohého zla, ale tušenie je len predzvesťou znalosti. Je to niečo také, ako to bolo napríklad v prípade Veľkej Fermatovej vety. Matematici už dávno tušili jeho platnosť. Môže sa dokonca povedať, že si boli istý platnosťou, ale pokým nedokázali to dokázať, tak to bolo len púhym tušením. Napriek tomu, že na prípadnú neplatnosť nič nepoukazovalo. Až prednedávnom, keď americký matematici Andrew Wiles a Richard Taylor dokázali jeho platnosť formou matematického dôkazu, sa stalo aj oficiálne platnou po viac ako tri aj pol storočí po jeho formulácii.

Ako sa dá spochybniť princíp, ktorý je azda najúčinnejšou zbraňou zla? Dokáže to niekto? Nájde sa niekto, kto vyvráti jeho opodstatnenosť spôsobom, ktorý odolá všetkým možným jeho protiargumentom? Ak totiž túto úlohu nezvládneme, tak vždy bude možné na nás ušiť nejaké zlo. Veď úplne na to stačí vypracovanie vhodných argumentov zapadajúcich do toho princípu. Vďaka odvolávania sa na nejaký vyšší princíp (úmysel) nám uniká možnosť, overenia si tohoto „vyššieho princípu“. Mám stým na mysli to, že či to fakt platí, že kvôli tomu vyššiemu princípu je to zlo nutné, a to znamená, že tento vyšší princíp je bez pomoci toho zla nedosiahnuteľný a neuskutočniteľný.

Aj tu by sa zišiel niekto, kto by vedel „matematicky“ dokázať, že neexistuje vyšší princíp (myslím tým fakt nejaký pozitívny vyšší princíp a nie taký, ktorý je len umelo vyhlasovaný za takého, aby sa dal nanútiť), ktorého realizovanie by zásadne vyžadovalo použitie nejakého zla ako prostriedku. Pretože jeho realizácia by inak nebola možná. Ak sa taký „záchranca“ nenájde a nepodarí sa nám našu Achillovu pätu v našom chápaní odstrániť, tak si myslím, že zbytočne čakáme miesto toho akúsi spásu práve od mimozemšťanov.

No, ale moc som sa zaboril do tejto témy, nechajme to už tak, a poďme radšej o kúsok ďalej. Pozrime sa na to, že čo nám ešte zostalo.

I. kategória:

Civilizácie, ktoré zatiaľ neboli vystavené prvotnému pokušeniu. Zdanlivo jednoduchá, na prvý pohľad bezproblémová záležitosť. Lenže v tomto prípade vyvstáva napr. otázka, že prečo u nich to prvotné pokušenie bude niekedy až v ďalekej budúcnosti a v prípade, že aj oni podľahnú, tak, ako sa to spätne odzrkadlí na tých, ktorý medzitým už zomreli a tým spôsobom obišli to prvotné pokušenie. Ďalej by tu bola otázka individuálneho pokušenia a nie uplatnenia akéhosi „kolektívneho pokušenia“ (alebo ako to nazvať) ako to bolo podľa učenia cirkvi v prípade Adama a Evy. Takéto zaradenie by tiež vyústilo nakoniec do otázok, na ktoré by cirkev vedela odpovedať len s ničím nepotvrdenými dohadmi, čo v dnešnej dobe si už veľmi nemôže dovoliť.

Čo vlastne ostáva cirkvi? Musí si zvoliť také riešenie, ktoré bude najviac vyhovovať jeho záujmom. A tu sa nám automaticky núka otázka: Načo vlastne nad takýmto niečím si lámať hlavu? Veď vlastne stačí vedieť, že v skutočnosti ako sa veci majú a podľa toho sa zariadiť a hotovo. Je to predsa úplne jednoduché. Ale problém je v tom, že to by mohlo spôsobiť koniec cirkvi. A pýtame sa ale prečo?

Neomylnosť Rímskokatolíckej cirkvi. Čo to vlastne znamená?

Znamená to, že čo sa týka dogmatiky cirkvi, podľa učenia cirkvi je v tejto veci absolútne neomylná. Pretože tézy, čo dogmatiku tvoria sú priamo od Boha a vlastne vďaka tomu musia byť aj pravdivé. Keby sa dokázalo hoci len o jednej téze z dogmatiky, že je neplatná, znamenalo by to, že Boh sklamal svoju cirkev a potom učeniu cirkvi nemožno veriť (dôverovať). Takéto niečo by veru znamenalo koniec cirkvi. Lenže ak cirkev zase niečo vyhlási, čo v skutočnosti neplatí, lebo sa to robí len kvôli záchrany dogmatiky a nie z objektívneho dôvodu, tak sa to po čase zase len vypomstí, ako to bolo už v stredoveku ohľadne heliocentrickej sústavy, keď učenie cirkvi bolo dôležitejšou, ako objektívna pravda.

Prečo potrebovala cirkev tézu o svojej neomylnosti?

Cirkev pôvodne nemala vo svojom učení tézu o svojej neomylnosti. Ani to nepotrebovala mať, veď v stredoveku jej na to bohate stačila inkvizícia, aby každého pochybovača náležite presvedčila o svojej „neomylnej“ pravde (viď. napr. Galilei). Neskôr, keď sa už pri riešení rôznych sporoch ohľadne jeho učenia nemohla o inkvizíciu náležite oprieť, svoju autoritu si upevnila s tým, že vyhlásila „absolútnu neomylnosť dogmatických téz“ a súčasne si svoje opodstatnenie ako „jediná pravá Božia cirkev“ si nechala zakladať na absolútnej neomylnosti tejto dogmatiky. Takto síce predišla rôznym nežiadúcim polemikám ohľadne svojho učenia, ale na druhej strane si zas pripravila pascu, že ak sa ukáže hoci len o jednej téze jej dogmatiky, že neplatí, tým pádom si už privlastňovanie titulu „jediná pravá Božia (Kristova) cirkev“ sa stane neaktuálnou, lebo je to naviazané na tú jej neomylnosť. Znamená to potom začiatok úplného rozvratu cirkvi. Ten pojem „jediná pravá Božia cirkev“ z pohľadu katolíckej cirkvi znamená asi toľko, že tie ostatné historické kresťanské cirkvi, ako napr. protestantské a ortodoxná cirkev síce tiež uznávajú toho pravého Boha ako kresťanská cirkev, ale neuznávajú všetky platné pravdy v tejto súvislosti. Ich učenie je neúplné, resp. obsahuje mylné tézy, to pravé učenie podáva jedine katolícka cirkev a vďaka tomu ona je tu naozaj tou „pravou Božou cirkvou“. Podľa nich, tie ostatné cirkvi sú len obrazne povedané niečo podobné ako tovar II. triedy. Môžu mať síce nárok na titul „Božia cirkev“, ale nie na titul „pravá Božia cirkev“.

Cirkev má svoju dogmatiku, v ktorej je podľa ich učenia neomylná (či v skutočnosti to tak je, alebo nie je, to je už iná otázka, to nie je teraz témou tohoto článku). Ich dogmatika je tak stavaná, že keby sa ukázala neplatnosť hoc len jednej jeho tézy, tak by existencia cirkvi jednoducho stratila svoju opodstatnenosť, lebo jej opodstatnenosť je tiež zdôvodnená absolútnou neomylnosťou dogmatiky vo všetkých svojich tézach (to si ona to takto zariadila vo svojom učení). Ona si musí za každú cenu zachrániť dogmatiku, bez ohľadu na skutočnosť, ináč sa nezachráni. Píšem v podstate o tom, že aké otázky bude musieť riešiť v súvislosti s existenciou mimozemských civilizácií tak, aby sa pritom celá terajšia dogmatika zachovala a aká nemalá (a nevďačná) úloha to pre ňu je a aké úskalie to skrýva.

A teraz sa pozrime na to, že ako sú na tom ostatné náboženstvá. Rôzne sekty radšej nechajme bokom, vyberme len tie dva najrozšírenejšie: moslimské a hinduistické.

Aký dopad by to malo napríklad na moslimov, keby sa dokázala existencia mimozemských civilizácií? Korán (posvätná kniha moslimov), aj keď uznáva Ježiša ako Božieho proroka, nepripisuje mu žiadnu ďalšiu zvláštnu úlohu. Považuje ho za rovnakého proroka, ako bol napríklad Mohamed. Tým pádom problémy okolo jeho vykupiteľskej úlohy v súvislosti s mimozemskými civilizáciami u moslimov neexistujú ako je to v prípade kresťanstva. Aj keď moslimským cirkvám existencia mimozemšťanov by vcelku neprospela, otázky, ktoré by sa v súvislosti s nimi vynorili, podstatne lepšie zvládli, ako Rímskokatolícka cirkev.

A poďme teraz ďalej, až do Indie. Neviem, nakoľko sú vám známe hinduistické posvätné texty. Týkajú sa to indickej „Biblie“. Traduje sa, že táto indická „Biblia“, čiže Védy sú staršie ako naša klasická, židovská Biblia. Prečo o tom hovorím? Je totiž zaujímavé pre jeho veľkú podobnosť s našou Bibliou. Nemyslím teraz na podobnosť z toho hľadiska, že obidve slúžia k tomu istému účelu, jeden je písmom svätým pre židov (Starý zákon) a kresťanov (Starý a Nový zákon) a druhý pre hinduistov vrátane Hnutia Hare Krišna. Mám konkrétne na mysli ich obsahovú podobnosť.

Pre nich uznať a vysvetliť existenciu mimozemských civilizácií nie je žiadnym problémom. Dokonca podľa Véd by oni mohli napísať nejaké všeobecné dejiny, a zároveň by mohli vydať akýsi galaktický, alebo všesvetový dejepis. Oficiálne uznanie mimozemšťanov by veľmi hralo do karát týmto náboženstvám. Hnutie Hare Krišna by sa okamžite dostala k slovu. Ich „misionári“ by zaznamenali nevýdané úspechy. Samozrejme, na úkor kresťanských cirkví.

Citujem z knihy „Śrīmad-Bhāgavatam“ (české vydanie):

„Takto Pán vesmírů udržuje veškeré planety obydlené polobohy, lidmi a nižšímy zvířaty. Bere na Sebe role inkarnací a věnuje se zábavám, jimiž zve ty, kteří jsou v kvalitě čistého dobra, aby se k Němu vrátili.

Význam: Existuje nespočetně mnoho vesmíru a v každém z nich je nekonečné množství planet, které jsou osídleny různými druhy živých bytostí v různých přírodných kvalitách. Śrī Viṣṇu se zjevuje v každém vesmíru a v každém jednotlivém druhu žijících společenství. ...

... Zapomnětlivé živé bytosti, očarované hmotnými kvalitami, však o království Božího syna nic něvedí. Pán proto přichází, aby buď Osobně jako inkarnace nebo prostřednictvím Svého zplnomocněného představitele, milovaného Božího syna, šířil poselství Božího království. Tyto inkarnace nebo Boží synové však nehlásají návrat k Bohu jen v lidské společnosti, činí tak všude, ve všech společenstvích, mezi polobohy i mezi jinými tvory nežli jsou lidé.“

(I. diel, spev 1, kapitola 2, sloha 34)

„Všechny obyvatele tří svetů pálil žár obou zbraní, a každému to připomnělo oheň sāṁvartaka, který hoří v době zničení.

Význam: „Tři světy“ jsou vyšší, nižší a střední planety vesmíru, Brahmāstra byla sice vypuštěna na této Zemi, ale teplo ze střetu obou zbraní se rozšířilo po celém vesmíru. Všichni obyvatelé všech planet vesmíru cítili neúnosný žár a srovnávali to s žárem ohně sāṁvartaka. Žádná planeta proto není neobydlená, jak si méně inteligentní materialisté myslí.“

(I. diel, spev 1, kapitola 7, sloha 31)

„Když Arjuna viděl, že obyvatelstvo je zneklidněné a že planetám hrozí bezprostřední zkáza, ihned obě zbraně stáhli, jak si Pán Śrī Kṛṣṇa přál.“

(I. diel, spev 1, kapitola 7, sloha 32)

Vidieť z toho, že možnosť inteligentného života na iných planétach pre nich je úplnou samozrejmosťou. Navyše je aj zmienka o Božích synoch, ktorí sa bežne reinkarnujú a zároveň sa tu hovorí aj o boji medzi nebeskými vládcami o moc. Podobne ako je to v našej Biblii ohľadne Lucifera a Boha.

Okrem toho poznajú aj obdobu našej Svätej Trojice. U nich je to: Brahma (Stvoriteľ), Višnu (Udržiavateľ) a Šiva (Ničiteľ) ktorý je aj podľa nich Trojjediný –Trinity podobne ako to učí napr. Katolícka cirkev.

Je tu zaujímavé aj to, že okrem mužskej trojice disponujú aj ženskou božskou trojicou – Tridevi – (Saraswati, Laksmi, Parvati), ktorá je, ako ste sa už aj dovtípili, ženou mužskej božskej trojice – Trimúrti – Trojtvarého (Brahma, Višnu, Šiva), a to takto:

Saraswati – Brahma, Lakshmi – Višnu a Parvati (Duga) – Šiva.

Tridevi

Trimúrti

Z tohto všetkého vidieť, že ich náuka čo sa týka syna Božieho a Trojtváreho Boha je dosť podobná kresťanskej náuke, a preto zvyšuje jeho šance nahradiť kresťanstvo. Z pohľadu hinduizmu dokonca pripadá, že náuka kresťanstva je len pokračovaním ich náuk. Veď kresťanstvo vzniklo až podstatne neskôr, ako pôvodné indické náboženstvá a navyše výslovná zmienka o Bohu ako Trojici sa v Starom zákone nikde nevyskytuje! Napriek tomu pravdepodobnejšie sa mi zdá, že náboženstvá ako také zaniknú a nahradia ich duchovné učenia bez dogiem (podobné učeniu budhizmu). Samozrejme len v tom prípade, ak sa medzitým nestaneme fyzickými a duchovnými otrokmi tých horších mimozemšťanov.

A celkom na záver:

Samozrejme, že k tomu zaraďovaniu podľa učenia cirkvi sa potom vyjadria aj samotný mimozemšťania. Že ako? Ak to budú tí normálny, tak pravdepodobne jednoducho povedia, že všetko je úplne ináč, ako si to my myslíme, tie naše predstavy sú len také, ako kedysi sme mali o plochej Zeme. A čo tí horší? Tí nám zas asi len pridajú ešte ďalšie nezmysly k našim obmedzeným predstavám, urobia si zo seba už tých spomínaných svätých a bude to pre nás ešte horšie ako doteraz.

Poznámky:

Vznik védskej literatúry: 3–4 tisíc rokov pred n.l. (podľa indických prameňov)

Tri-dev v preklade to znamená: Troj-boh (Brahmā – Viṣṇu – Śiva)

Tri-dev-i – „ – : Troj-boh-yňa (Sarasvatī – Lakṣmī – Pārvatī)

Tri-múrti – „ – : Troj-tvarý, troj-itosť (doslovne: majúci trojakú podobu)

Tri-nity – „ – : Troj-jediný, troj-itosť (v kresťanstve: Svätá Trojica)

Použité zdroje:

https://www.kredo.sk/bforum/topic.asp?TOPIC_ID=980

https://cs.wikipedia.org/wiki/Prvn%C3%AD_vatik%C3%A1nsk%C3%BD_koncil

https://m.tyden.cz/rubriky/zahranici/evropa/vatikan-katolicka-cirkev-je-jedina-prava_15734.html

https://cs.wikipedia.org/wiki/Pape%C5%BEsk%C3%A1_neomylnost

https://lenc.blog.sme.sk/c/146383/Je-Jezis-syn-Bozi-Pohlady-islamu-na-Jezisa.html