Lovec záhad 1 Skutočná fotka mimozemšťana

27.05.2012 09:46

Milan Banáš

Možno vás zaujali už moje beztak tajomné slová predostreté v perexe tohto článku. Na úvod však upozorňujem, že rozhodne nebude pre žiadnych pesimisticky ladených skeptikov. Na tomto mieste sa pokúsim čo najserióznejšie nahliadnuť na zvláštne skúsenosti mojich blízkych a známych, no a aj na tie, ktoré obrali o pokojný spánok mňa samého.

LOVEC ZÁHAD – Epizóda 1: Pravda je vo hviezdach alebo ako som odfotil mimozemšťana.

Problematika mimozemských civilizácií, alebo lepšie povedané zážitkov s UFO, je nielen u nás na Slovensku, ale všade po svete horlivo diskutovanou témou. A témou, ktorá aj napriek svojej priam nežiadanej – spriaznenej ceste ľudskou históriou, je stále drvivou väčšinou ľudí pokladaná za čisté tabu či výplod chorej fantázie.

Priznám sa, táto téma patrila už od detstva k mojim veľkým záľubám, vždy keď bol čas som sa jej naplno venoval. Na tomto blogu som pred nedávnym časom navyše rozoberal najzaujímavejšie hlásenia o výskyte týchto zvláštnych javov nad slovenským územím. (https://milanbanas.blog.sme.sk/c/227947/Pozorovania-UFO-nad-Slovenskom.html ) Dnes sa k tejto téme vraciam znova, keďže sa vám chystám rozpovedať príbeh, ktorý sa stal nedávno jednému môjmu známemu z Košíc. Na jeho žiadosť uvediem len jeho krstné meno.

 

„Deň ako každý iný. Na prvý pohľad sa tak skutočne zdal. Nočné zmeny v mojej práci mám rád, ale táto bola poriadne únavná. Kávou som bol už doslova prepitý, robilo sa mi zle len pri pomyslení na ďalší dúšok, ktorý ma mal udržať na nohách. Napriek pokročilej nočnej hodine bola stále horúčava, aj tá mi uberala zvyšky síl. Neustále som vyťahoval mobil, aby som sa pozrel koľko je už hodín. Výrobná linka však išla ďalej, no a čas, čas ten ako keby zastal. A skutočne.“

Veľmi pozorne som ďalej počúval Matúšove rozprávanie, s napätím očakával ako bude pokračovať.

„Zrak mi odrazu spočinul na jednom z veľkých plechových panelov, ktorý stál opretý o stenu sotva tak meter odo mňa. Akási neopísateľná sila ma prinútila, aby som sa uprene pozeral priamo na ten panel práve v tej chvíli. No a to čo sa stalo potom si nedokážem doteraz ani trochu racionálne vysvetliť.“

Práve v ten moment rozhovoru, alebo skôr jeho rozprávania, ma upozornil na to, že nič z toho nie je výplod jeho prepracovanej fantázie. Spoločne s ním tam bola ešte dvojica pracovníkov, ktorí mali svoje pracovné pozície len pár metrov od neho, s výborným výhľadom na miesto, kde k nasledujúcemu incidentu prišlo.

„No ako to len opísať. Ono sa to vlastne ani poriadne nedá. Je skutočne ťažké opisovať niečo, o čom nemáte ani najmenšieho tušenia čo by to dočerta mohlo byť. Áno, presne toto mi napadlo, keď som zočil jednu z najbizarnejších vecí v mojom doterajšom živote. Niečo, na čo sa len ťažko hľadajú slová vhodného opisu. Niečo, v čo som vždy dúfal že uvidím, ale čo ma zastihlo v tú najnečakanejšiu chvíľu – priamy kontakt s nadprirodzenom.“

Čo sa týka samotného Matúša, aspoň podľa jeho slov, to nebol jeho prvý zážitok, či lepšie povedané pozorovanie niečoho, čo sa dá slovami opísať iba ako „cudzie“. Niekoľkokrát mal tú možnosť pozorovať na nočnej oblohe čosi, čo sa vymykalo tak celkom bežným pozorovaniam. Týchto zopár pozorovaní neidentifikovateľných lietajúcich objektov mu však úprimne závidím, no rovnako mu to prajem, keďže sa rovnako stal nadšencom tohto nadprirodzeného fenoménu. Stačilo jediné pozorovanie zvláštne sa pohybujúceho svetelného objektu na oblohe, no a spravil ľahučký krôčik od čistého skepticizmu ku serióznemu hľadaniu pravdy. Rovnako ako sa o to snažím ja v tomto článku, rovnako ako pri počúvaní opisu jeho stále čerstvého zážitku.

 

„Ten obyčajný kus plechu odrazu ožiarilo akési svetlo, ako keby naň niekto zasvietil diaľkovým svetlom. No a práve v tom svetle sa odrazu začali zjavovať obrysy tváre. Z následného šoku sme ostali stáť ako prikovaní, nemo a s nevýslovným úžasom sledujúc, čo sa to deje. Tvár akoby vystupovala von, naberala jasné kontúry a potom začala náhle znovu pomaly miznúť. V tej chvíli som to nevydržal, rýchlo sa predýchal a stihol vytiahnuť mobil, aby som to celé odfotil. Práve v ten moment to všetko zmizlo, panel bol znovu ponorený v tme ako predtým, výrobná linka išla ďalej a všetko ostalo rovnaké, ako keby sa práve nič nestalo. Okamžite som sa obzrel a premeral si kolegov. Podľa ich pohľadov bolo zrejmé, že to videli tiež. A ja som sklopil hlavu a pozrel sa na displej svojho mobilu. Stihol som to! Podarilo sa mi to čudo od fotiť. Jasný dôkaz že nesnívam som držal priamo v ruke, roztrasenej ruke a neveriacky ale s úsmevom na tvári pritom krútil hlavou.“

 

Autentická fotka “tajomnej tváre.”

Viac som už vedieť od Matúša nepotreboval. Stačil ďalší pohľad na šokujúcu fotku, s ktorej som ani ja nemohol odlepiť oči. Prvýkrát som ju uvidel celkom náhodou, to keď som sa predvčerom vybral s ďalším kamarátom na pivko a kofolu do nášho obľúbeného Pubu, zaspomínať tesne po pohrebe na môjho zosnulého strýka. Akosi prišla reč aj na nadprirodzené veci a Palči, ako sa kamarát volá, mi ukázal Maťovu fotku. Spočiatku sa mi to celé akosi nepozdávalo, namáhal som zrak, aby som rozpoznal záhadnú tvár na tej fotografii. Dokonca som s Matúšom následne na to aj telefonoval, aby mi lepšie opísal svoj zážitok, ktorý ma tak mimoriadne zaujal. Fotku samozrejme neskôr zverejnil aj na Facebooku, kde sa však dočkal iba posmešných komentárov. Ja som si ju stiahol a podrobnejšie doma preskúmal. Aj keď samotný Matúš si z toho hlavu už neláme a svoj zážitok už radšej nešíri ďalej, rozhodol som sa celej veci vniknúť trochu pod kožu.

Dnes ráno som s klasickou kávičkou zasadol k televízii a na Jojke si pustil reprízované správy zo včerajška. Jedna z nich ma však razom prebudila viac, než stúpajúca hladina kofeínu v mojom tele.

„Vo včerajších večerných hodinách, pozorovala istá skupinka ľudí malú formáciu UFO niekde nad Košicami.“

Krátky šot pozostávajúci iba z hlasového komentára bez reportáže ma však dostatočne oslovil. Malé kúsočky väčšej skladačky akoby do seba začínali postupne zapadať. Nie je tomu vôbec tak dávno, čo som sám pozoroval na neskorej nočnej oblohe čosi, čo dokážem opísať iba ako veľmi rýchlo a neuveriteľne nepravidelne sa pohybujúci oranžový kotúč. Aj keď som priateľke povedal, že sme asi pozorovali UFO, neskôr som nad tým už nepremýšľal a skôr sa iba s úškrnom pousmial. O dva dni na to som sa dopočul o Matúšovom zážitku a na ďalšie ráno sa dopočul o pozorovaní neznámeho objektu nad Košicami. Čo je však na tom celom ešte zaujímavejšie, že včera večer ( 15.júla 2010 ) sa objavila znovu na Jojke ďalšia reportáž o pozorovaní záhadných objektov.

 

Formácia oranžových gúľ bola pre tentokrát pozorovaná nad Bratislavou, kde sa ozvalo znovu zopár ľudí a jednému z nich sa tieto predmety podarilo aj natočiť. No a teraz na záver mi neostáva dodať už nič iné ako – toto skutočne stojí viac než len na zamyslenie!