Komunikačné zariadenie

14.11.2012 08:47

Ak teda existujú mimozemské civilizácie a navštívili nás,tak je logické, že niektoré z nich sú technicky oveľa vyspelejšie ako my. Ďalej logika hovorí, že na kontakt s nami čakajú, kým dosiahneme určitú úroveň. Pre tento účel by teda vytvorili komunikačné zariadenie, ktoré nám umožní nadviazať s nimi kontakt keď pochopíme ako funguje. Dal som si do súvislosti niektoré informácie ku ktorým som sa dostal a všetko nasvedčuje tomu, že kontakt sa už dá nadviazať. Prečítajte si nasledujúci článok a možno Vám to dá odpoveď na to, aké zmeny ľudstvo v dohľadnej dobe čakajú. Kedy nadviažeme kontakt?

 

Jedná sa o zariadenie pracujúce na princípe, ktorý popisuje kvantová mechanika:

Zdroj: kniha „Boh a veda“ od Jeana Guittona vydavatelstvo Lúč, Bratislava ISBN 80-7114-079-0 úvod napísal RNDr. Július Krempaský Dr.Sc. 2006

…predstavme si dve častice (napr.fotóny), ktoré sa začnú pohybovať z jedného miesta v ktorom boli vzájomne prepojené, v opačných smeroch do ľubovoľne velkých vzdáleností a keď sa pokúsime zmerať ich stavy, zistíme neuveriteľné věci. Švajčiarsky fyzik R. Gizin to popisuje slovami: „Je to jako keby ste hádzali mince na jednom mieste a váš kolega na inom a vždy keď náhodne chytíte mincu a zistíte, že je to hlava, minca vášho kolegu sa simultánne prestane točiť tak, že on nájde tiež hlavu. A to sa opakuje tisíc-krát po sebe! Tieto javy sa náročnými experimentaci potvrdili…

…v roku 1982 francúzky fyzik Alain Aspect priniesol definitívny dôkaz. Ukázal, že medzi dvoma fotónmi vzďalujúcimi sa od seba opačnými smermi, existuje nevysvetliteľná korelácia. Vždy keď zmeníme polaritu jedného fotónu (vďaka filtru) ten druhý akoby ihneď „vedel“, čo sa stalo jeho spoločníkovi a okamžite podstúpi tú istú alternáciu polarity...

Čo to teda znamená?

Predstavte si kus kryštálu (alebo kameňa), ktorý tvorí jeden celok. Keď tento kus rozdelíme, tak dostaneme dve, alebo viac častí, ktoré boli pôvodne spojené v jednom celku a teda ich častice, či sú to už elektróny, voľné elektróny, alebo iné častice, budú tak isto spolureagovať, keď dokážeme spôsobiť zmeny správania sa častíc v ktoromkoľvek z kusov rozdeleného kryštálu (alebo kameňa). Takto dokážeme zmenami vytvoriť informáciu, ktorá sa presne v tom istom okamžiku bude dať prečítať z ostatných kusov rozdeleného kryštálu (alebo kameňa), nech by boli akokoľvek vzdialené od seba, teda kdekoľvek vo vesmíre. To ale znamená, že tento spôsob komunikácie by umožnil spojenie sa s ktorýmkoľvek kútom vesmíru a to v reálnom čase. V porovnaní s touto technológiou vyznieva naozaj smiešne odpočúvanie rádiových vĺn z vesmíru.

Určite si položíte otázku, že to je všetko pekné, ale ako dopravíme časti rozdeleného kryštálu (alebo kameňa) k potenciálnym mimozemským civilizáciám?

Všetko nasvedčuje tomu, že tento problém za nás vyriešili mimozemské civilizácie, ktoré nás podľa všetkého už dlhú dobu navštevujú a časti takéhoto komunikačného zariadenia si zobrali so sebou, takže je len na nás, kedy sa s nimi spojíme, čo bude aj pre nich dôkaz toho, že sme už na úrovni požadovanej na vytvorenie kontaktu.

Predstavme si teda jedno z takýchto komunikačných zariadení, ktorého funkčnosť sa už potvrdila, len tí, ktorí ho skúmali ani netušili o čo sa jedná.

Ide o kamenný kruh Rollright, ktorý leží asi 80 km od Londýna. Pozostáva z troch častí:

1.Z perfektného kruhu zvaného The King´s Men s priemerom 31,6m

2.Z osamelého menhíru, vysokého 2,6m a širokého 1,44m, ktorý sa nazýva King´s Stones

3.Zo skupiny povyvracaných menhirov The Whispering Knights

Výskumy prevádzal bádateľ Dr. G.V. Robins v rokoch 1978 a 1979. Zistil nasledovné skutočnosti:

Pri všetkých návštevách za svitania sa objavila silná pulzácia žiarenia okolo menhiru, ako aj na ceste na poli medzi menhirom a kamenným kruhom. Toto vyžarovanie okamžite prestalo, ak niekto vstúpil do kamenného kruhu. Robins usudzuje, že tam ide o akési energetické centrum, o ktorom museli stavitelia v dobe kamennej vedieť, pretože by inak neboli tri skupiny kameňov rozostavili v takom špecifickom zoskupení.

Ak niektorý kamenný kruh vyžaruje určitú formu energie, potom musia aj ostatné a len na britských ostrovoch je ich vyše deväťsto!!! Nezodpovedaná otázka: Kto boli stavitelia a na čo slúžili tie kruhy?

Čo vlastne Dr. Robins urobil?

Premena elektromagnetickej energie na zvuk je známy fyzikálny účinok. Dr Robins skúmal predmetné kamene ultrazvukovými vlnami. V rokoch 1978/79 robil pokusy v rôznych obdobiach počas dní aj nocí a merania robil prenosným ultrazvukovým detektorom. Rozsah detektora bol kalibrovaný v hodnotách 1 až 10. Dr. Robins vedel, že kamene vyžarujú pri východe slnka trochu silnejšie než v priebehu dňa, pri svitaní dominuje dlhovlnné žiarenie, ktoré umožňujú elektróny v kameni. Veľkým prekvapením bolo, že kamene v Rollright začali vyžarovať už pol hodinu pred úsvitom a to pulzovaním!!! Čo sa vymyká akejkoľvek logike, teda okrem vysvetlenia, že niekto, niekde ovplyvňoval správanie sa častíc nejakého kusa kameňa, ktorý bol pôvodne súčasťou celku kameňov Rollright.

Čína dosiahla pozoruhodné výsledky vo výskume prenosu dát na takomto princípe, ale oni idú na to trochu zložitejšie, pretože namiesto toho, aby sa pokúsili rozdeliť napr. kameň a spôsobiť zmenu správania sa častíc v jednom kuse a pokúsiť sa túto zmenu prečítať v druhom, skúšajú zachytávať fotóny a meniť ich stavy, čo je oveľa zložitejšie.

Číňania teleportovali informáciu na 97 kilometrov


DSL.sk, 12.5.2012 
 


Tím čínskych vedcov z Čínskej akadémie vied a Čínskej univerzity vedy a technológií tento týždeň informoval o dosiahnutí novej rekordnej vzdialenosti 97 km, na ktorú sa podarilo úspešne použiť kvantovú komunikáciu označovanú vedcami ako kvantová teleportácia. 

Pri kvantovej teleportácii sa využíva efekt tzv. kvantového previazania, teda previazanosť niektorých kvantových vlastností dvoch častíc vzniknúcich spolu istým spôsobom a to bez ohľadu na ich aktuálnu fyzickú vzdialenosť. 

Technika umožňuje skopírovať u príjemcu informácie kvantový stav ďalšej tretej častice, nachádzajúcej sa u odosielateľa. V tomto stave, qubite, samozrejme ale môže byť kódovaná informácia. 

Technika je pritom zatiaľ považovaná za veľmi bezpečnú, keď podstatná časť informácie je transportovaná implicitne kvantovým previazaním častíc. Podstatu previazania síce zatiaľ plne nechápeme, zároveň ale nepoznáme ani mechanizmy umožňujúce narušiť bezpečnosť kvantovej teleportácie. 

Prvým krokom poslania informácie je distribuovanie dvoch kvantovo previazaných častíc odosielateľovi a prijímateľovi informácie. Odosielateľ následne uskutoční meranie páru častíc pozostávajúceho z jeho previazanej častice a ďalšej tretej častice, ktorej stav chce odoslať prijímateľovi. 

Toto meranie zmení vďaka kvantovej previazanosti stav previazanej častice u prijímateľa a spolu s dvomi bitmi informácie nameranými pri meraní odosielateľom, zaslanými klasickým komunikačným kanálom, umožní prijímateľovi zmeniť kvantový stav jeho častice na odosielaný pôvodný kvantový stav tretej častice a tým získať odosielateľom odoslanú informáciu. 

Dva bity informácie odosielané klasickou komunikáciou sú naviazané na kvantový stav častíc a majú informačnú hodnotu len pre toho, kto má k dispozícii kvantovo previazanú časticu a môže zmeniť a zistiť jej stav. Pre toho, kto previazanou časticou nedisponuje, ide o plne náhodné dáta nehovoriace nič o samotnej prenášanej informácii, kvantová teleportácia je tak považovaná z hľadiska odpočúvania za úplne bezpečnú. 

Doterajším rekordom vzdialenosti pri kvantovej teleportácii bolo len 16 km vytvorených rovnako čínskymi vedcami v roku 2010. Pri aktuálnom rekorde vedci využívali fotóny, používaným a prenášaným kvantovým stavom bola ich polarizácia a fotóny boli prenášané v podobe laseru vo vzduchu, nad hladinou jazera. 

Problémom pri kvantovej teleportácii fotónov na veľké vzdialenosti je ich rozptyl a potreba veľmi presného sústredenia a zamerania, zachytávanie rušivých fotónov z prostredia a ďalšie chyby detekcie. 

Čínski vedci dosiahli potrebné parametre komplexnou laserovo-optickou sústavou, ktorá na presné zameriavanie, signalizáciu a časovú synchronizáciu využívala okrem samotného laseru prenášajúceho previazané fotóny ďalšie tri lasery. Na generovanie previazaných fotónov bol použitý infračervený 1.3-Wattový laser s vlnovou dĺžkou 788 nm, ktorého frekvencia sa ale následne zdvojnásobila. 

Linka dosahovala na 97-km vzdialenosť útlm 35 až 53 dB s priemernou hodnotou 44 dB, laser bol zameraný s presnosťou na 34 cm, časová synchronizácia bola presná na 1 ns. Celková presnosť prenášanej informácie bolo cca 80%, ktorá už je samozrejme dostatočná na použitie spolu s kontrolnými súčtami a opravnými kódmi. 

Počas štyroch hodín testu preniesli vedci kvantový stav 1171 fotónov. Z publikovaných informácií nie je jasné, či ide o maximálnu rýchlosť komunikácie dosiahnutú technológiou.

Podľa vedcov dosiahnutý výsledok je ale dôležitým krokom ku globálnej kvantovej sieti a okrem iného znamená, že kvantová komunikácia by už mohla byť realizovateľná aj medzi povrchom Zeme a satelitmi na nízkej obežnej dráhe a medzi satelitmi navzájom. 

 

Pavol Nemeš