Kolumbus priplával posledný…

23.02.2022 19:48

Amerika bola objavená už pred Kolumbom a to už veľakrát. Všetko sa ovšem zastrelo a zamietlo pod koberec.

 

Otvorením hociktorej knihy o osídľovaní nového sveta musíme pripustiť, že dávnovekí ľudia poznali jediný dopravný prostriedok – a to svoje vlastné nohy. Máme uveriť tomu, že pred 30 000 rokmi prišlo ku sťahovaniu národov po úzkej pevninskej šiji, ktorá spojovala Sibír s Aljaškou? Po tejto ceste prúdila z Ázie do Ameriky aj celá rada zvierat od bizónov, koní, leňochodov, veľkých šeliem a mamutov. Všetkým týmto zvieratám dýchali na päty ich lovci – ľudia. Dnešnou oblasťou Beringovej úžiny prišli vtedy do Severnej Ameriky aj pôvodné mongoloidné národy, ktoré sa neskôr rozdelili do rôznych spoločností a postupne obsadili celý kontinent. Keď pred 10 000 rokmi skončila posledná doba ľadová, ľudia žili už takmer vo všetkých končinách sveta.

Znázornenie Beringovej úžiny.

Je to iba jednoduchý pohľad na vec, ktorý odporuje skutočným udalostiam. Množia sa dôkazy o tom, že to bolo tak. Stopy ukazujú aj iným smerom. Už v rannom dávnoveku sa vydávali moreplavci odvážne na šíri oceán, a budovali tak väzby medzi pevninami. Z mnohých prameňov vyplýva, že ľudia už v dávnych dobách boli zdatnými námorníkmi. More nerozdeľovalo národy, ale naopak spájalo. Že je niečo také možné, dokázal v roku 1947 nórsky dobrodruh a moreplavec Thor Heyerdahl. Vo svojom rákosovom vore menom Kon-Tiki, sa z Južnej Ameriky vydal na otvorený oceán, a bez úhony zakotvil na Veľkonočných ostrovoch, a odtiaľ doplával na Tahiti v Polynézii. Thor Heyerdahl bol nórsky moreplavec, spisovateľ a antropológ, ktorý patril medzi najznámejších experimentálnych archeológov a antropológov. Zasvätil svoj život experimentom, poukazujúcim na možnosti predkolumbovských cestovateľov prekonávať svetové oceány pomocou morských prúdov.

Thor Heyerdahl a jeho Kon-Tiki. 

Skupina bádateľov objavila v roku 1994 na indonézskom ostrove Flores, vo vulkanických sedimentoch primitívne kamenné nástroje. Ich vek bol odhadnutý na viac ako 800 000 rokov. Je to zaujímavé práve preto, že podľa našich súčasných poznatkov nemohli vtedajší ľudia dosiahnuť ostrov suchou nohou. Aj keď behom doby ľadovej hladina morí opakovane klesala, a to až o 200 metrov pod dnešnú úroveň mora, a veľa ostrovov bolo dostupných po súši, v tomto prípade neexistovalo priame spojenie s pevninou. Ostrov bol aj v dobe najnižšieho stavu morskej hladiny oddeľovaný od pevniny minimálne 20 kilometrovým pásmom vody, ktorý tak zabránil dostať sa ázijským ľuďom a zvieratám na ostrov.

Má to jediné logické vysvetlenie: Homo erectus musel nejakým spôsobom prekonať tých 20 kilometrov po vode, aby sa dostal na ostrov Flores. Tento poznatok by znamenal ďalekosiahle dôsledky pre ranné kultúrne dejiny. Podľa doterajšieho názoru dokázal Homo sapiens budovať plavidlá zhruba pred 60 000 rokmi. Podľa toho by bolo treba pozmeniť názor aj u akademických predstáviteľov, podľa ktorých dokázali ľudia vyplávať na člnoch na šíre more iba pred 40 000 rokmi, aby osídlili austrálsku pevninu. Keďže si moreplavci z úplne inej doby dokázali otvoriť cestu cez oceán, je treba začať uvažovať novým spôsobom, a to aj u objavenia Ameriky. Až doteraz sa v učebniciach dejepisu písalo, že americký kontinent bol objavený v roku 1492 po historickej plavbe Krištofa Kolumba. Novšie učebnice dnes pripúšťajú, že už pol tisícročia pred Kolumbom vstúpili na americkú pevninu Vikingovia, čím spochybnili admirálov čestný titul „objaviteľa sveta“. K tomu sa pridáva aj zopár archeologických nezrovnalostí, ktoré doslova volajú po novom uhle pohľadu. Podľa všetkého sa zdá, že Amerika bola objavená a osídlená o zopár sto alebo dokonca o tisíc rokov skôr, ako nás to učili v škole.

Antropologické otázniky

Väčšina predkov súčasných indiánov sa na americký kontinent dostala cez Beringovu úžinu. Najnovšie genetické analýzy ukázali, že treba hľadať ich pôvod niekde v oblasti Bajkalského jazera a v Mongolsku. Vychádza najavo, že v prvom americkom obyvateľstve boli zastúpení príslušníci rôznych etník a národov. Niektoré nálezy túto teóriu potvrdzujú, iné vyvolávajú nové otázky.

• Arlintong springs man: Kostrové pozostatky muža staré 13 000 rokov boli objavené na kalifornských Channel Islands, a neskôr ležali štyridsať rokov v múzeu. Ich vek bol určený rádiometrickou metódou. Ako sa tento muž dostal do Ameriky cez Tichý oceán?

Vykopávky v Arlington Springs na ostrove Santa Rosa.

• Spirit cave man: V Nevade objavil Churchill County kostru muža starú 9 400 rokov. Rekonštrukcia tváre podľa lebečných kostí nemá ani indiánske ani severoázijské rysy, podobá sa skôr japonskému Ainu.

Lebka spirit cave man a jeho rekonštrukcia. 

• Luzia women: Je to meno kostry paleolitickej ženy starej 11 500 rokov. Jej kostra bola nájdená v jaskyni v archeologickom nálezisku Lapa Vermelha v Brazílii. Luziina oválna lebka má vyčnievajúcu tvár a výraznú bradu, ktorá nepripomína pôvodných Američanov, ale austrálskych domorodcov.

Lebka Luzie a jej rekonštrukcia.

• Bugl women: Kostra ženy, ktorej vek sa odhaduje na 10 600 rokov bola objavená v Tennessee. Antropológ Richard Jantz z University of Tennessee prehlásil, že sa nepodobá žiadnej kostre z modernej ľudskej skupiny, ale nápadne sa zhoduje s kostrami Polynézanov.

• Brazílsky juhoaziat: Jedným z najstarších pozostatkov nájdených na americkej pevnine je kostra muža stará 11 500 rokov, ktorá bola objavená v roku 1959 v strednej Brazílii v pohrebných urnách v Sierra do Machado. Podľa antropologa Waltera Nevese zo sãopaulskej univerzity pripomína tento muž Juhoaziata alebo ešte skôr Australana. Ďalšia lebka z Lime Creek v Nebrasce a iné dva nálezy z Minnesoty staré 7 840 a 8 900 rokov tak isto pripomínajú Juhoaziatov alebo dokonca možno starých Európanov.

• Kennewick man: Je tak isto dôkazom toho, že medzi prvými ľudmi, ktorí vstúpili na americkú pevninu pred tisíc rokmi boli aj Európania. Už aj predtým bolo nápadné, že kosterné pozostatky a lebky objavené v Severnej Amerike sú staré okolo 10 000 rokov a pripomínajú Euroaziatov. Objav nazvaný podľa miesta nálezu v štáte Washington „Kennewick man“ to iba potvrdzuje. Vykazuje zreteľné euroázijské rysy – podlhovastú úzku tvár a mierne vystupujúcu hornú čeľusť.

Lebka Kennewick man.

• Hroty kopijí a čepelí zo Savana River: To, že na túto pevninu sa plavili ľudia z iných kontinentov odpovedá aj nález hrotov kopií a čepelí, ktorých vek sa odhaduje na 12 000 rokov, a boli objavené v usadených horninách vo Virginii. Tieto predmety spôsobili senzáciu, pretože sa našli doteraz iba v jedinej lokalite z doby kamennej a prináležia tzv. solutreenskej kultúre známej z Francúzska a Iberského poloostrova.

Hroty zo Savannah River.

Antropolog Denis Stanford zo Smithsonian Institution vôbec nepochybuje, že sa tu stretávame s početnými prisťahovaleckými vlnami rôznych ľudí z rôznych etnických lokalít. Tento názor je prekvapivý vzhľadom k tomu, že práve tento inštitút pripúšťal doteraz iba názor tzv. modelu Beringovej cesty. Archeológ James Adovasio z Mercyhurst College v Pennsylvánii dokonca hovorí o mafii, ktorá preferovala tento model ako neotrasiteľné dogma. Jednoznačné dôkazy neboli vôbec brané na zreteľ a iné boli jednoducho potlačené. Iba postupom času a pod tlakom ďalších tisíc rokov starých dôkazov sa tento obraz začal pozvoľna meniť.

Preto je na mieste otázka, aké archeologické nálezy sú stále držané pod zámkom, len aby sme nemuseli meniť svoj obraz o úsvite Ameriky, ale aj o počiatkoch ľudstva vôbec?

 

Autor: Vanda K.

Zdroj: wikipedia.org, sciencenorway.no, nps.gov, Reinhard Habeck, ancient-origins.net, pixabay.com, dhr.virginia.gov