I believe 3

Nie je tomu ani mesiac, čo som sa náhodou a nedobrovoľne stal svedkom pozorovania niečoho, čo rozhodne nepokladám za bežný vzdušný objekt. Môj záujem o UFO však nikdy neprekročil práve pomyselnú hranicu medzi záujmom – fikciou – realitou. Nikdy som sa nestal svedkom niečoho zvláštneho, nikdy som nemohol brať všetky tie články, knihy a dokumenty, ktoré som za posledné roky doslova prelúskal jeden za druhým, nikdy som ich nemohol brať úplne vážne. Chýbal mi dôkaz, niečo, čo by ma prinútilo uveriť. Prišiel rok 2010. A s ním nielen oživenie môjho záujmu o nadprirodzené a nevysvetliteľné, ale hlavne to, čo som predtým postrádal. Jednoducho – vidieť na vlastné oči.
Ako som spomínal už v predchádzajúcich epizódach tohto mini – seriálu, od útleho veku ma fascinoval Vesmír. Sledovanie hviezd patrí dodnes k môjmu obrovskému koníčku a hlavne keď je pekná a jasná noc, pokojne mi stačí ísť niekam von a aspoň raz musím dvihnúť hlavu, aby som sa mohol kochať tou nádherou, tým ultimátnym priestorom nad našimi hlavami. A nech sa zdá akokoľvek veľký, je len prostým zrnkom piesku v niečom oveľa väčšom.

 
Fenomén UFO ma rovnako priťahoval kedysi a v poslednej dobe ma začal zaujímať ešte viac. Samozrejme, veľa vecí, nad ktorými som v mladšom veku intenzívne premýšľal a dokonca im veril, mi už dnes príde tak povediac skôr ako nepodarok medzi Sci-Fi a komédiou. Stále je tu však veľa takých, ktoré ma aj teraz nútia premýšľať.

  
Je zbytočné hovoriť či lepšie povedané klásť si otázku – Sme vo vesmíre sami? Poprední vedci sa dnes zhodnú na tom, že táto otázka je jednoducho absurdná. Vo vesmíre nielen že nie sme sami, vesmír sám priam kypí životom. Problém však spočíva v tom, že naša civilizácia je ešte natoľko v plienkach, že ešte veľmi dlho potrvá, kým sa nám podarí objaviť rozumný spôsob na to, ako nájsť “tých vonku”. A niektorí z nich sú natoľko optimistickí, že v sebe s určitosťou držia presvedčenie o tom, že prvý kontakt s niečím inteligentým z vesmíru sa odohrá možno už za 10 až 15 rokov. Samozrejme len na úrovni zachytenia prichádzajúcich mechanických signálov alebo objavenia vzdialenej planéty vhodnej pre život.
Vráťme sa však ku mne, k pozorovaniu, ktorého som sa stal svedkom večer 23. októbra tohto roku. Pozorovania neidentifikovateľného lietajúceho objektu, ktorý vo mne mal vzbudiť tento náhly a veľký záujem o podrobnejšie skúmanie tohto dodnes nejasného a mnohými hlúpo predom odpisovaného fenoménu.
Poznáte to – jeden kamarát vraví druhému. Presne tak začal aj tento rok. Dozvedel som sa o tom, že kamarátovi z Košíc sa podarilo nahrať na mobil čudné svetlo poskakujúce na oblohe. On je nadšencom UFO rovnako ako ja, až na to, že nechápe množstvo súvislostí a tak okamžite prehlasoval že videl mimozemskú loď. Video bolo dosť nekvalitné, no hneď som spoznal mne dobre známe čudné svetlo na nočnej oblohe. Už predtým videl kopec podobných vecí, veď Košice patria k tým miestam na Slovensku, odkiaľ prichádza veľa správ o pozorovaní takýchto objektov (viď Slánske vrchy v jednom z mojich starších článkov o Pozorovaniach UFO nad Slovenskom). To svetlo malo modrobielu farbu a pohybovalo sa podobne ako trébars lietadlo, no očividne aspoň podla farby a rýchlosti to lietadlo nebolo. Tento predmet mi však pripomenul množstvo podobných objektov, ktoré som už od detstva ja sám pozoroval na nočnej oblohe. O väčšine z nich som bol presvedčený – išlo o sondy či družice na našej obežnej dráhe, alebo podobné umelé predmety. Jedno pozorovanie však bolo celkom odlišné, no vďaka tomu, že sa odohralo skutočne dosť dávno, ani si vlastne nespomeniem v ktorom roku to bolo, nemôžem o tomto pozorovaní  napísať viac.

Slánske vrchy  
Veľakrát padla reč na túto tému s mojou priateľkou. Ako som spomenul, za posledné roky som prečítal nespočetne veľa kníh a článkov o UFO, od tých najväčších fantasmagórií až po celkom zaujímavé a hlavne “uveriteľnejšie” príbehy, videl som veľa TV dokumentov a odkedy do našich končín dorazil internet, môj prehľad sa ešte viac zväčšil. Ju, ale aj veľa mojich známych zaujímala táto téma a tak som sa neraz stal akýmsi rozprávačom a oni ma za odmenu vďačne počúvali. Priznám sa, celkom ma to bavilo, aj keď do podobnej role je ťažko sa celkom dostať, jednoducho pre lepšie pochopenie fenoménu UFO nie je dobré počúvať, ale urobiť to isté, čo som predtým urobil ja. Veľakrát som jej aj hovoril o tom, že som videl zvláštne svetlá či gule, ktoré križovali nočnú oblohu, spomínal som jej príhody a opisoval veci, ktoré snáď zažil a videl aj ten najväčší astronomický laik. Raz sa nám podarilo niečo podobné vidieť aj spoločne, bol som však znovu pokojný a všetko sa snažil vysvetliť si racionálne. Veď vidieť biele svetlo, ktoré veľmi rýchlo letí po nočnej oblohe, ešte nemusí znamenať, že ide o niečo zvláštne.
Pred niekoľkými mesiacmi, myslím že to bolo na jar, som ostal u priateľky dlhšie (nakoniec sme zaspali a ja som odchádzal od nej až nadránom). V neskorších večerných hodinách, myslím že to bolo medzi 21:00 až 22:30 (presný čas si skutočne nespomeniem) sme len tak zo zábavy sledovali z okna ľudí (naproti jej bytovke je jeden z najfrekventovanejších ťahov v meste a luxusný hotel Jánošík). Keďže bola obloha skutočne pekná, nemohol som sem tam nehodiť očkom aj na hviezdy, pričom sme si spoločne zaspomínali na časy, keď sme sa len spoznávali a po večeroch sa spoločne prechádzali a sledovali hviezdy na opustených miestach. Romantiku však náhle prerušilo čosi, čo mi takpovediac nemohlo nevyraziť dych. Z ničoho nič, na mieste kde bola len tmavá obloha, sa zjavil jasno žiariaci objekt oranžovej farby. Obrovskou rýchlosťou križoval oblohu. S úžasom a napätím sme to “čudo” sledovali, až kým nezmizlo niekde za horami. Samozrejme sa toto pozorovanie stalo u nás témou večera, ešte nejaký ten deň – dva som o tom skutočne veľmi premýšľal, no nakoniec to vyšumelo z hlavy a ja som sa rozhodol, že to čo som videl síce mohlo byť UFO, ale pokojne to mohlo byť aj lietadlo s nejakým skutočne zvláštnym signalizačným svetlom. Navyše mi jeden známy povedal, že práve v tom čase letelo akési vojenské lietadlo ponad naše mesto (síce netuším odkiaľ sa to dovtípil) a tak som sa tým už prosto ďalej nezaoberal.

  Typické večerné Orange UFO. 
Počas leta bolo možností na sledovanie nočnej oblohy skutočne veľa. Sem tam ma priateľka podpichla, či náhodou znovu neuvidíme to UFO, ale ja som sa len zakaždým pousmial a nezaoberal sa tým. O niekoľko týždňov sa ozval znova kamarát z Košíc, s ďalším pozorovaním a ešte bizarnejšiou historkou. V práci, počas nočnej zmeny, ostali s kolegami poriadne vystrašení. Pri opracovaní plechu sa totiž stalo niečo skutočne zvláštne ( https://milanbanas.blog.sme.sk/c/235137/Lovec-zahad-1-Skutocna-fotka-mimozemstana.html)

Údajná tvár Mimozemšťana ( foto M. Liko – 2010 Ke )       
Fotografiu som si veľakrát pozorne prezeral a ani raz sa nestalo, že by som na nej nevidel tú na prvý pohľad desivú tvár. Pozorovanie zvláštneho svetla na oblohe deň predtým a následne tá fotografia z práce, z ktorej na vás priam civí – sivý. Prečítal som veľa teórií o tom, že obraz mimozemšťana, aký je nám hlavne vďaka médiam najčastejšie prezentovaný v tejto podobe, je vlastne len odrazom nášho vedomia – spomienky na čas tesne po pôrode. (Skutočne prebehli experimenty, pri ktorých sa dokázalo, že čerstvo narodené dieťa vidí svet rozmazane a tvár matky sa pri takomto videní až náramne podobá práve na tvár mimozemšťana. Desivé prostredie popisované unesenými by rovnako našlo zhodu v prostredí nemocnice.) Len mi prišlo skutočne zvláštne, že jeden deň niekto vidí UFO a na druhý deň mi pošle fotografiu, na ktorej je pravdepodobne tvár mimozešťana a všetko sa to odohrá v jednom meste (Košice).
Fotografiu sme prebrali s viacerými známymi, každý sa zhodol na tom, že vidí tvár ufóna. Dokonca som sa opýtal aj pár ľudí z rodiny, ktorí sa o UFO a podobné veci nezaujímajú vôbec a aj podobu tzv. sivého mimozemšťana si nedokážu ani predstaviť (údajne, predstavte si).
Keď som im však ukázal fotku, hneď mi povedali že vidia tvár ducha a opísali to presne rovnakým spôsobom ako ostatní pred nimi. O tejto zvláštnej fotografii som upovedomil aj miestny Trnavský UFO klub, vedený najznámejším bádateľom po UFO u nás – Miroslavom Karlíkom. Fotografia ich samozrejme zaujala, no vysvetlili to tak, že pravdepodobne buď nie je pravá (nakoľko jej chýbal exif), alebo ide o skutočne zaujímavú hru tieňov (podobne ako v prípade slávnej tváre na Marse, o ktorej sa však dodnes vedú tiež zaujímavé dohady) a tvár mimozemšťana je vlastne len vytvorená ľudskou predstavivosťou (zrak je jednoducho tiež poriadnym fenoménom a do hlavy sa nám tak pri niektorých obrazcoch okamžite môže doslova premietnúť to, čo poznáme a chceme si tam dosadiť).

 vs    
O fotografii mimozešťana som napísal aj článok, ktorému som dal prívlastok “Skutočná fotka”, aby som upútal čo najväčšiu pozornosť ľudí, nie s cieľom vytvárania senzácie, ale aby sa na to takpovediac lapili a dúfajúc tak, že sa mi podarí rýchlejšie objasniť tento zvláštny snímok.
Rok 2010 však priniesol ešte niečo. Moje pozorovanie z 23. októbra. Pozorovanie mne dobre známeho telesa, avšak za iných okolností a vynarajúcich odrazu až desivé súvislosti. Či je moje náhle precitnutie pre objasnenie tohto fenoménu len unáhlenou a neopodstatnenou nervozitou a viac, o tom si povieme v nasledujúcej epizóde môjho mini seriálu.
“Hľadajúc pravdu sa pozeráme do výšin. Hviezdy sa odrážajú do našich očí a ďalej do mysle. Čo ak je ale odpoveď ukrytá práve tam. Len vďaka našej mysli môžeme teraz dosiahnúť až na nebesia. A odhaliť dávnu pravdu vo hviezdach.“
pokračovanie nabudúce…