I believe 2

Pátrať po niečom, o čom vlastne nikto nemôže skutočne povedať, že ide o reálnu vec, je možno zbytočným hľadaním ihly v kope sena. Keby som sa však ja sám nestal nedobrovoľným svedkom pozorovania nevysvetliteľných úkazov, nikdy by som do tejto problematiky nezabŕdol nos naplno a ostal by som tak ako predtým len pasívnym nadšencom a príjmateľom rôznych zaručených právd… 

 

Čo znamená veriť? Nájsť pravdu v pravde písanej druhými. Čo znamená žiť? Byť pokračovateľom veľkých cieľov, o ktorých nevieme ani zďaleka všetku pravdu. Tak ako veriť?

Bol pokojný večer, ktorý som sa rozhodol stráviť so svojou priateľkou. Po príchode som ju našiel pokojne spať, užívajúc si tak chvíľu voľna po dlhom a vyčerpávajúcom dni strávenom v práci. Stíšil som stále zapnutý televízor, sadol si k nej a so zasneným úsmevom som ju jemne pohladkal po líci. Potom som si ľahol vedľa nej, opatrne, aby som ju náhodou nechtiac neprebudil, no rukou ju naďalej hladkal vo vlasoch. Odrazu mi schytila ruku a pevne sa ku mne pritisla, spokojne som sa k nej pritúlil a ona spala ďalej. Bolo mi skvelo a vtedy ešte nič nenasvedčovalo tomu, ako sa tento celkom obyčajný a mimoriadne pokojný večer zaraz zmení…
Prebudila sa asi po hodine. Keďže bola spod periny a môjho objatia vyhriata až, až, požiadala ma aby som otvoril okno. A vtedy sa to stalo.
Ten večer bola obloha už poriadne tmavá, nie tak jasná ako predošlé. Len sem-tam bol nejaký mráčik, obloha bola posiata krásne žiariacimi hviezdami. Neboli to však hviezdy, čo mi ako prvé padlo do oka. Na moment som ostal ako prikovaný, potom som sa však rozbehol do vedľajšej izby. Čo sa deje? Čo tam je? kričala na mňa priateľka v presvedčení, že som sa zľakol pavúka alebo niečoho takého. Keď som sa o chvíľu vrátil do izby s ručným ďalekohladom, videl som ju ako stojí pri okne a hľadí “na to” rovnako nechápavo ako moment predtým ja sám. Ani som sa nestihol poriadne pozrieť a už mala ďalekohlad ona. To je to? spýtala sa, aj keď bola rovnako presvedčená ako ja, že to čo vidíme, je presne to isté ako sme už videli pár mesiacov predtým. Po chvíľke sa rozbehla za svojou mamou do obývačky, aby aj ona videla ten nebeský zázrak. Ja som ostal v izbe sám, pri polootvorenom okne sa opieral o zábradlie a s neskrývaným úsmevom ale aj úžasom na tvári sledoval ďalej tmavú oblohu a ten záhadny predmet na nej. Až po chvíľke som sa aj ja vybral za nimi a potom sme už spoločne všetci traja sledovali niečo, čo nikto z nás nevidí práve každý deň. A niečo, z čoho následné pocity len tak rýchlo nevyšumia do prázdna…
To je zhruba opis nášho pozorovania. Opis niečoho, čo ma zaujalo natoľko, aby som sa rozhodol získať niekoľko informácií, ktoré by mi pomohli rozlúsknuť tajomstvo toho neznámeho telesa na temnej oblohe.
Čo sme videli?

 

  
Po tom ako som otvoril okno, smerujúc svoj pohľad nad hotel Jánošik v Liptovskom Mikuláši, zbadal som jasno červeno – biele svetlo v tvare gule (najviac sa to podobalo na bežnú hviezdu, až na to, že to bolo omnoho jasnejšie a takmer isto v atmosfére, nie mimo nej), ktoré obrovskou rýchlosťou (v porovnaní s bežnými lietadlami tak 2 až 3 x rýchlejšie) pretalo oblohu a zastalo voľne vo vzduchu o pár kilometrov, niekde nad vodnou nádržou Liptovská Mara. Tesne potom ako som na to čo vidím upozornil priateľku, sme už obaja sledovali ten objekt, ktorý náhle zastal a jeho farba bola čisto oranžová (podobnú oranžovú lietajúcu guľu sme spoločne sledovali niekoľko mesiacov pred týmto pozorovaním). Tento neznámy oranžový objekt stál na mieste cca minútu a potom, ako keby sa proste vyparil vo vzduchu alebo “zhasol”. Odvtedy po objekte nebolo už ani stopy, hoci sme priebežne počas večera ešte sledovali oblohu z niekoľkých okien bytovky naraz (severozápad – kde sme teleso videli, severovýchod a juh, nič sme však už potom neuvideli).

 
Nebolo to teda moje prvé pozorovanie niečoho, čo sa zďaleka nepodobá na nič pozemského charakteru (lietadlá, vrtuľníky, ba dokonca ani balóny či iné vzdušné predmety – nakoľko sa objekt pohyboval obrovskou rýchlosťou, potom zostal stáť na mieste kde zmenil farbu a nakoniec jednoducho zmizol) no bolo to prvé, ktoré môžem označiť za skutočne vydarené. A prečo?
1. Nevidel som to sám. Okrem mňa moja priateľka a jej mama (a predpokladám, že aj iní ľudia, ktorí v tom čase buď išli autom či pešo tou trasou, boli v blízkosti Liptovskej Mary alebo z iných miest, odkiaľ sa tam dalo dovidieť či kde sa teleso pohybovalo predtým).
2. Videl som ako objekt letí, mení farbu a nakoniec nepochopiteľne zmizne z miesta.
3. Doteraz mám neopísateľne zvláštne pocity z tohto pozorovania a aj mierny strach, keďže predtým som si podobné veci želal vidieť, teraz je to skôr naopak.
Astronómia bola vždy mojou srdcovkou. Rovnako tak aj záhady a samozrejme fenomén UFO, o ktorom mám naštudované naozaj veľa a preto si dovolím tvrdiť, že nikdy by som sa nestal senzáciechtivým šíriteľom nezmyslov, ako to žiaľ so svedectvami o pozorovaniach UFO a jemu blízkych javov v drvivej väčšine je. Nikdy by ma však nenapadlo že aj ja uvidím na oblohe niečo, čo si nedokážem zatiaľ racionálne vysvetliť. Po tomto pozorovaní som si prostredníctvom Youtube.com našiel niekoľko videí s názvom “Orange UFO”. Na moje počudovanie väčšina z nich zachytávala jeden či viacero nafilmovaných alebo odfotografovaných objektov, ktoré sa až nápadne podobali na nami pozorované teleso. So záujmom som si ich prezrel, niektoré aj s typickým skeptickým úsmevom, a rozhodol sa ďalej tejto téme nevenovať. Až dokým sa nezačali objavovať zaujímavé a takmer šokujúce súvislosti. O týchto súvislostiach si povieme v nasledujúcom pokračovaní môjho pátrania po odhalení pravdy.
Čo je však pravdou? To čomu veríme? Alebo sa len zaslepene snažíme veriť?
pokračovanie nabudúce…