I believe

Cudzinci. Neexistuje pre nich lepšie pomenovanie. Sú to bytosti milujúce temné noci a objavujúce sa najčastejšie na opustených lesných cestách. Pravdepodobne žijú medzi nami celé stáročia, nepozorovane, no toto ich maskovanie už ani zďaleka nie je tak dokonalé ako kedysi. Vieme o nich čoraz viac, no aj tak stále netušíme kým alebo čím vlastne sú. Trpíte úzkosťou, beznádejným pocitom strachu topiacim sa kdesi v tme. Za oknami sa mihajú tiene, počujete zvuk húkajúcej sovy a zrádzajú vás všetky zmysly. Naraz vás pohltí tma a s ďalším nádychom si uvedomíte, že z vášho života chýba pár hodín…        

 

Sme vo vesmíre sami? Nebudem prvý, kto si v živote položil takúto otázku. V celej našej histórii pútal ten nekonečný temný priestor zvaný kozmos, pozornosť a stimuloval našu prirodzenú zvedavosť, chuť objavovať nové a nepoznané. Nahliadnúc za túto pomyselnú hranicu si však teraz, po viacerých znepokojivých udalostiach, kladiem celkom novú otázku. Sme na Zemi, našom domove a kolíske všetkého známeho života, sme v tomto zdanlivo unikátnom raji v temnotách chladného vesmíru sami?
Keby ludia naozaj vedeli, čo sa deje, zbláznili by sa…
Všetko to pritom začalo jednoducho nevinne. Už ako mladý chlapec som miloval astronómiu. Sledovanie úchvatných hviezd na nočnej oblohe počas pekných letných večerov sa stalo pre mňa a moju (bohužiaľ už zosnulú) starú mamu samozrejmosťou. Pri sledovaní hviezd som si sníval svoje sny, nevedomky hľadel priamo do okien minulosti a tak to robím dodnes. A ako vtedy, aj dnes verím tomu, že priamo nad našimi hlavami sa skrývajú nespočetné vzdialené a našu fantáziu presahujúce svety.
Sú však tie svety opustené, chladné miesta? Určite nie.

 
Profesor Francis Drake, duchovný otec projektu SETI (Hľadanie mimozemských civilizácií pomocou rádiových signálov) spoločne s ďalšími vedcami v roku 1961 formuloval tzv. Drakeovu rovnicu. Na jej základe sa snažil racionálne vypočítať možný počet inteligentých mimozemských foriem života a civlizácií, ktoré by potencionálne boli schopné vyvinúť spôsob medzihviezdnej komunikácie a technológie vesmírnych letov, ktoré by sa mohli nachádzať v rámci našej galaxie.

 
Táto rovnica vychádza z faktov a pravdepodobných predpokladov. Pre jej vysvetlenie predpokladajme, že nový planetárny systém sa v našej galaxii objaví každých desať rokov. Podmienky vhodné pre vznik a vývoj života sa objavia raz za sto rokov. Na časti z tých nových planét sa vyvinie život, nech je už v akejkoľvek forme. Pokiaľ sa tak skutočne stane na jednej z desiatich planét podobných Zemi, vznikne tak nová forma života každých tisíc rokov. Inteligentná forma života sa tak pochopiteľne vyvinie každých 10 000 rokov. Bytosti, ktoré dokážu vyvinúť technológie a civilizáciu, sa tak vyskytnú každých 100 000 rokov.
Preto musíme vziať v úvahu priemernú dobu existencie takejto predpokladanej civlizácie. Vďaka tomu zistíme, koľko ich v našej galaxii môže existovať súčasne. Pokiaľ sa teda naša pozemská civilizácia dožije aj ďalšieho storočia a vyrieši všetky svoje civlizačné problémy, je logické predpokladať, že vďaka rastu technologického pokroku sa v tomto rozmedzí času vyberieme objavovať a snáď aj kolonizovať vesmír. Pokiaľ však zoberieme v úvahu neschopnosť riešenia civilizačných problémov v tak krátkom čase, je logické že aj iné možné civilizácie budú viesť medzi sebou sebadeštrukčné konfilkty. Tak sa možný počet inteligentných foriem života v našej galaxii jednoznačne zmenší. Na druhej strane však tie, ktorým sa tieto problémy podarí vyriešiť alebo aspoň rapídne obmedziť, tak tie budú mať omnoho väčšiu šancu na predĺženie životnosti svojej civilizácie a tým pádom sa zvyšuje aj možnosť na prípadné prvé kontakty.
Pokiaľ vezmeme v úvahu tieto stanovené možnosti, môže len v našej Galaxii existovať okolo jedného milióna inteligentných civilizácií. Pokiaľ je však väčšina z nich podobná globálnym zmýšlaním nám, tak ich počet môže byť menej ako desať, či dokonca môže v tejto dobe existovať len jedna jediná. Tá naša. A hoci to znie trochu smutne, nevyvracia to názor, že vo vesmíre nie sme sami. Veď stále berieme v úvahu len nám známy vesmír, našu galaxiu. Pravdepodobnosť, že vo vesmíre žijú milióny rôznych druhov života vrátane inteligentých civilizácií sa vďaka tejto teórii stáva takmer isto stopercentnou.

Ako som však spomínal už v mojich predošlých článkoch, najmä za posledných 60 rokov novej éry fenoménu UFO, sa kopia prípady pozorovaní neidentifikovateľných objektov, vrátane kontaktov s bytosťami z iných svetov. Drvivá väčšina z nich je samozrejme nezmysel, no stále ostáva strašne veľa takých, ktoré sa jednoducho nedajú logicky vysvetliť.
Či sa raz niekomu podarí odhaliť pravdu, zamiesť pod stôl všetky nezmyselné konšpiračné teórie a rôzne zamlžujúce príbehy, to je snáď tá najväčšia záhada. Neexistuje žiadny seriózny výskum tohto fenoménu, čo je dľa môjho názoru ten najväčší problém. Len byť nadšencom prosto nestačí.
Ako som už spomenul vyššie, aj ja sám som bol iba nadšencom. Až do nedávnej doby, keď sa aj v mojom živote začali objavovať záhadné veci. V druhom pokračovaní tohto článku vám o svojich pozorovaniach poviem viac, dovtedy len ostáva dúfať, že moje (rovnako dúfam seriózne pátranie) nebude odsunuté do rámca rôznych výplodov chorých myslí, fantázií a sci-fi, tak ako sa to bohužiaľ zatiaľ stáva vo väčšine prípadov pozorovaní, svedectiev a výskumu tohto znovu naplno ožívajúceho fenoménu.
pokračovanie nabudúce.