Fenomén Mesačná jaskyňa (Brána do Agarthy aj na Slovensku ?)

V mýtoch sa vyskytujú odkazy práve na možný podzemný svet. V južnej Amerike, Číne, Afrike, Mexiku existujú prastaré podzemné tunely, vytvorené neznámou prastarou civilizáciou, ktoré zostávajú hádankou súčasnej archeológie. Skúmal ich aj neúnavný spisovateľ E. Daniken. Podľa legiend rôznych národov v podzemnom svete žije tisíce rokov mierumilovná svetlovlasá rasa nám podobných bytostí, žijúca v bezpečí podzemia, bez vojnových konfliktov a prírodných katastrof na povrchu. Číňania dodnes nazývajú svetlovlasých cudzincov lao wai – starí, cudzí... Z podzemia vyšlo množstvo bohov, alebo sa v jaskyniach priamo narodili (Ježiš, Hermes, Jupiter a i.).

Na internete sa v poslednom období objavilo niekoľko článkov o záhadnej Mesačnej jaskyni. Autori však len konštatujú známe skutočnosti, ďalej sami nepátrajú. Pozoruhodnosť jaskyne má spočívať v jej hladkých a pravidelných stenách, ktoré majú byť s veľmi tvrdého materiálu, ktorý nerozruší ani výstrel s pištole. Jaskyňa nesie meno podľa  kolmej šachty v tvare polmesiaca. Keď sa spomína Mesačná jaskyňa, väčšinou aj Dr. Horák a jeho denník. Denník je čisto osobná záležitosť. Do denníka sa píše skutočnosť, nech je akákoľvek, to potvrdí každý, kto si denník niekedy písal. Preto celá táto záležitosť môže byť pravdivá, nech už znie akokoľvek fantasticky. Autor-objaviteľ, nemal dôvod si vtedy vymýšlať. Horák bol partizán, ktorý ju objavil počas Slovenského národného povstania a ukrýval sa v nej aj s troma kamarátmi pred nemcami. Jaskyňa už vtedy bola zatarasená menšími balvanmi, za ktorými sa skrýval úzky vchod. Horák sa ku šachte dostal, až  po1,5 hodinovej chôdze v podzemí. Vykonal tu niekoľko prieskumov a priamo do šachty sa spúšťal po lane. Neskôr, v roku 1965 tieto objavy zverejnil v „National Spaeological Society News“ (NSS, News 3/65). Táto jaskyňa by sa mala nachádzať na Slovensku niekde medzi obcou Plavnica a Stará Ľubovňa. Tiež sa spomína obec Ždiar (domov jedného z jeho druhov). Zaujímavé  bolo, že sedliak, ktorý ich k jaskyni doviedol, mužov varoval, aby nešli príliš ďaleko od vchodu. Teda o niečom vedel, ale viac im neprezradil. Obyvatelia obce o záhadnej jaskyni vedeli, no nemali záujem o jej publicitu a narušenie pokojnej atmosféry kraja nadmerným turizmom. Nedávno vyšla o tejto fantastickej záhade kniha od Dr. Miloša Jesenského (ešte som ju nečítal). Objavili sa hypotézy o mimozemských technológiách, alebo nám zatiaľ neznámych technológiách starých civilizácií, pretože sa zjavne nejedná o prírodný útvar, ale o šachtu vytvorenú praobyvateľmi Európy.

Trochu ufo fantázie. V podzemných mestách a tuneloch by mohla existovať tisícročia nezávislo od nás prastará civilizácia nerušená nástrahami vesmíru, vojnami, kataklyzmami na povrchu, asteroidmi, potopami a pod. Môže ísť aj o ufo, tzv. „malých šedých“, ktorí sú známi únosmi ľudí a pokusmi na nich. Snáď k nim patril aj egyptský boh Seth a bytujú zahnaní inou rasou dole v podzemí čakajúc na príhodný okamžik invázie. Táto rasa je známa aj z americkej  tajnej oblasti 51. Najprv spolupracovali so stvoriteľmi, neskôr došlo ku konfliktu a bola vojna. Seth a Horus. Šedí (biologickí roboti bez emócií) prehrali konflikt a boli uvrhnutí do podzemia.

Inšpirovaný článkami z časopisu Fantastická fakta 11/98 (M. Jesenský) som sa v roku 2000 vydal na pátranie po tejto záhade. Jaskyne sa veľmi ťažko hľadajú, aj keď máte mapu  a súradnice. Mnohé sú jaskyniarmi uzatvorené, alebo tak zamaskované, že ich nie je možné vidieť, ani keď stojíte rovno pred nimi. Väčšina jaskýň sa nachádza v ťažšie dostupnom zarastenom, alebo strmom teréne. Ešte horšia situácia vznikne, keď nemáte ani len približné miesto lokality. Po preskúmaní všetkej dostupnej literatúry, ktorej bolo ako šafránu, som vytýčil oblasti výskumu a niektoré aj priamo navštívil. Do úvahy pripadali tri lokality: Babia hora na Orave, Babia dolina vo Vysokých Tatrách a Levočské vrchy. Babých hôr je však oveľa, oveľa viac a dajú sa nájsť takmer v každom pohorí. Orientoval som sa turistickými mapami v mierke 1:50 000.

Levočské vrchy. Na mape je zakreslená v týchto miestach jedna jaskyňa, ale bez mena. Podľa jaskyniarskej mapy „Geomorfológia krasu Slovenska“, z roku 1993, by tam však mali byť aspoň 3 ďalšie jaskyne: jaskyňa v Derežovej z hĺbkou 20 m, j. v Prednej Kohútovke  s dĺžkou 100 m a j. pod Jankovcom. Tu ako u jedinej jaskyne (z  329 uvedených) nie je udaná dĺžka, (resp. hĺbka). Je teda jaskyňa pod Jankovcom známa, alebo nie ? Všetky tri jaskyne sa nachádzajú vo vojenskom priestore Kežmarok, neďaleko známych súradníc pre Mesačnú jaskyňu. Aj inak podrobná turistická mapa, je nateraz veľmi skúpa na informácie.

Pokiaľ ide o Babiu horu na Orave, na turistickej mape nie sú zakreslené žiadne jaskyne, ale v Slovenskom krase 1993 je už vyššie spomínaná mapa, kde sa nachádzajú dokonca jaskyne dve. A to jaskyňa v Malej Babej hore 1 s dĺžkou 60 metrov a jaskyňa 2 s dĺžkou 17 metrov. Pokiaľ nejdeme autom je možné sa sem dostať autobusom z Námestova a Oravskej Polhory. Odkiaľ je to asi 2 a pol hodiny pešo po zelenej značke na Babiu horu a po červenej o hodinu viac na Malú Babiu horu.

Vhodné miesto pre Mesačnú jaskyňu by mohlo byť v Babej doline vo Vysokých (Belianskych) Tatrách. Marsovská atmosféra, západ slnka farbiaci štíty do červena, Ždiar, vrch Javorinka a neďaleko Pálenica. Pálenica je chránená oblasť – rezervácia. Zaujímavosťou je, že nie je prístupná pre verejnosť. Prečo ? Tu niekde by sa mohla Mesačná jaskyňa skutočne nachádzať (krasové javy ,vyvieračky a jaskyne sa tu vraj skutočne nachádzajú. Pálenica sa nachádza na druhej strane cesty, oproti Babej doline.

Vysoké Tatry a Levočské vrchy s najväčšou pravdepodobnosťou môžu túto prastarú záhadu skrývať (Ždiar, Babia hora, Plavnica, Lubovňa). Je, pravdepodobné, že nepôjde o jaskyňu Mesačný tieň vo Vysokých Tatrách, v poslednom období spomínanú v médiách. Jaskyňu však mohlo aj zasypať, alebo došlo k prirodzenému zosuvu pôdy, lavín a pod. Preto je potrebná aj spolupráca prútikárov a psychotronikov na jej odhalenie a odhalenie tajomnej pravdy o histórii ľudstva. Inak táto záhada zostane navždy pred svetom utajená, až pokým jaskyňu náhodný zosuv pôdy, skál, zemetrasenie, katastrofa znova, možná o niekoľko tisíc rokov neodhalí. Čitateľom  by som mohol odporučiť skutočne veľmi zaujímavú knihu, ktorá pátra po podzemných tuneloch. Volá sa Agartha – ztracená podzemní říše, napísal Alec Maclellan, vydal Ivo Železný v roku 1999.

Vladimír Líška