Čo neviete o pyramidách v Guachimontones

19.02.2022 12:09

Mexiko je krajina s bohatou históriou. Počas tisícročí nazývalo túto krajinu svojim domovom mnoho veľkých kultúr. Stavali impozantné monumenty, chrámy a pyramídy vo vnútri veľkých miest, z ktorých niektoré patrili v staroveku k najväčším. Najznámejšie stavby v Mexiku sú azda stavby nachádzajúce sa v starovekom meste Teotihuacan alebo pyramída opereného hada — El Castillo — v meste Chichen Itza v štáte Yucatán.

V Mexiku však existuje mnoho ďalších podobne úžasných pyramíd, ktoré postavili rôzne staroveké civilizácie naprieč tisícročiami. Nachádzajú sa tu pyramídy všetkých tvarov a veľkostí. Niektoré sú masívne, zatiaľ čo iné nie až také. Ale každá pyramída má svoj príbeh.

Jedna z najpodivnejších pyramíd, aké boli kedy postavené, je pravdepodobne kruhová stavba známa ako "La Iguana" v starovekom meste Guachimontones .

Takzvaná veľká kruhová pyramída Guachimontones je bezpochyby jednou z najzaujímavejších záhad predhispánskej architektúry krajiny. Guachimontones sa nachádza v štáte Jalisco a skrýva mnoho tajomstiev, ktoré nikdy neboli zodpovedané.

Hoci toto archeologické nálezisko a jeho pyramída nie sú zďaleka najznámešie v krajine, svojrázny dizajn tejto pyramídy z nej robí jedno z najzaujímavejších miest v celej Strednej Amerike.

Zvláštna pyramída sa nachádza v takzvanom archeologickom nálezisku Teuchitlán, niekoľko hodín od mesta Guadalajara. Miesto dostalo svoj názov podľa kultúry Teuchitlán, komplexnej predhispánskej spoločnosti, ktorá obývala oblasť dnešného Jalisco už v roku 300 pred Kristom.

Táto staroveká spoločnosť je najpozoruhodnejšia výstavbou kruhových centrálnych námestí a kónických stupňovitých pyramíd.

Podľa výskumníka Phila Weiganda a jeho manželky Acelie Garcíovej sú tieto nezvyčajné stavby "unikátne v mezoamerickom architektonickom repertoári a v skutočnosti sa zatiaľ nikde na svete podobné stavby nenašli". Vďaka tomuto je Guachimontones jedinečným miestom a odlišuje sa od ostatných.

Až do Weigandovej publikácie iní mezoamerický akademici charakterizovali západné Mexiko ako región zložený z malých osád bez významného prínosu. Weigand a Mountjoy prvýkrát formálne zmapovali Los Guachimontones v roku 1974.

Vo svojej knihe P. C. Weigand: "Architecture of the Teuchitlan Tradition of the Occident of Mesoamerica" uvádza, že centrum starovekého mesta tvorili tri kruhové námestia, z ktorých každé malo v strede viacúrovňovú kruhovú pyramídu. V Teuchitláne sa nachádza doteraz známych 10 "kruhov", štyri obdĺžnikové námestia a dve ihriská na loptové hry, ako aj ďalšie menšie stavby.

10 vecí, ktoré neviete o pyramíde v Guachimontones:

Starobylá pyramída prezývaná "La Iguana" je jednou z viacerých stavieb postavených takzvanou teuchitlánskou kultúrou. Na mieste sa nachádza niekoľko guachimontónov – teda kruhových pyramíd.

Guachimontones je slovo, ktoré sa najlepšie prekladá ako kruhový kopec alebo kruhová štruktúra. Toto slovo sa používa na označenie pyramídy v danej lokalite.

Stavba bola postavená Teuchitlánskou kultúrou, ktorá bola jednou z prvých civilizácií v západnej Mezoamerike, ktorá prekvitala okolo 300 p. n. l. V teuchitlánskej kultúre sa pracovalo s obsidiánom, meďou, zlatom a striebrom. Ich zvláštne štruktúry svedčia o ich veľkom dedičstve v projekcii mestského usporiadania. Vďaka archeologickým objavom vieme, že sa v tejto oblasti nachádzali bohaté náleziská obsidiánu. Tento prírodný zdroj ale nebol spojovaný so zaujímavými stavbami. Vieme, že táto kultúra ťažila vo viac ako v 1 000 obsidiánových doloch, z ktorých podľa predpokladu bolo vyťažených viac ako 14 000 ton obsidiánu. Obsidián potom mestskí remeselníci spracovávali do rôznych predmetov vrátane zbraní, ako sú meče a hroty kópií, zrkadlá a šperky.

Koncentrické kruhové štruktúry Teuchitlánu majú silný rituálny význam. Pravdepodobne slúžili na uctievanie ich bohov, najmä Ehécatlovi – starobylému bohu vetra. V skutočnosti sa predpokladá, že celá komunita sedela okolo kruhových pyramíd pri veľkom rituáli na oslavu svojich bohov. Tieto predhispánske kruhové ohrady sú na Západe zriedkavé a pravdepodobne odrážajú kozmologické princípy, ktoré národy Mezoameriky chápali a zdieľali.

Podobne ako mnohé iné pyramídy na celom svete bola aj kruhová pyramída v Guachimontones (La Iguana) orientovaná. Stavba má štyri schodiská orientované na svetové strany. Na plošinách umiestnených po stranách sa zobrazujú klenuté konštrukcie podobné domom.

Na rozdiel od iných pyramíd, ktoré boli zakončené "chrámami" alebo štruktúrami pripomínajúcimi miestnosti, v presnom strede najvyššieho bodu tejto pyramídy sa nachádza otvor, do ktorého sa vkladal stĺp, alebo tyč. Kňazi používali tento stĺp na simuláciu letu vtáka počas rituálov. Predpokladá sa, že by mohlo ísť o obrad  "Danza de los Voladores" alebo Tanec letcov ktorý sa v Mexiku praktizuje dodnes.

Kým stĺp mohol byť odrezaný ako platforma pre Voladores, iná teória, ktorú navrhol J. Ch. Kelley, hovorí o tom, že Guachimonton mohol byť nahrážkou umelého kopca alebo hory. Vysvetľovalo by to mezoamerické kozmologické presvedčenie. Podobne ako u mnohých iných kultúr na celom svete boli hory miestami, kde sa verilo, že sídlia bohovia, a odkiaľ sa viedli vchody do tunelov a jaskýň vedúcich do podsvetia. Či to tak skutočne je – nevieme.

V Guachimontones nájdeme niekoľko kruhových pyramíd, z ktorých najzachovalejší je kruh číslo dva, nazývaný aj La Iguana. Jeho základňa vrátane bočných plošín má priemer približne 115 metrov. Oltár v strede má priemer 38,5 metra a výšku 10 metrov, ktorý je tvorený základňou s 13 schodmi v sústredných kruhoch a horným oltárom so 4 schodmi, na ktorom bol vztýčený stĺp "letca".

La Iguana nie je najväčšou pyramídou na mieste. Táto pocta patrí kruhu číslo jeden, známemu aj ako "El Gran Guachi". Ide o najväčšiu stavbu tohto typu, ktorá sa nachádza v celej západnej oblasti. Napriek tomu, že je najväčšia, je aj najviac poškodená rozsiahlym rabovaním. El Gran Guachi meria v priemere približne 125 metrov a má 12 platforiem, z ktorých bolo vykopaných iba päť. Centrálny oltár má priemer niečo vyše 50 metrov.

Pyramídu La Iguana obklopuje 10 platforiem postavených v rovnakých vzdialenostiach, z ktorých tri sú zoskupené na spoločnej základni.

 

Los Guachimontones

Od roku 1970 Weigandovci skúmali a registrovali viac ako 2000 archeologických lokalít, čo im umožnilo formulovať prvé hypotézy, že západné Mexiko bolo domovom neznámej civilizácie, kultúry Teuchitlán. Intenzívne vykopávky a obnova Los Guachimontones sa začali v roku 1999.

Zaujímavé je, že neboli prvými západnými archeológmi, ktorým sa tento objav podaril. V roku 1895 prišla do regiónu Guadalajara britská archeologička Adela Breton. Jej pozorovania a kresby ilustrujú hlinené sochy, významné pohrebiská a existenciu monumentálnych rituálnych kruhov v blízkosti Teuchitlánu. Jej poznámky a články však boli donedávna zabudnuté a považované za nedôležité, pretože vedci už "poznali" prehistóriu západného Mexika.

Hlavná pyramída je stará viac ako 2 000 rokov.

Okolo pyramídy je množstvo kamenných platforiem. 

Obradné centrum je na neďalekom kopci nad jazerom. 

Mezoamerický poľnohospodársky kalendár

Hlavná pyramída je postavená v dvoch častiach, pričom spodných 12 úrovní predstavuje 12 mesiacov a lunárny cyklus, a vrchné štyri úrovne predstavujú štyri svetové strany, ich súvisiace farby a božstvá so štyrmi rokmi mezoamerických kalendárov. Jeden rok predstavuje jedného zo štyroch bohov, podľa ktorých je každý rok pomenovaný. O týchto kalendároch vieme prostredníctvom niekoľkých mezoamerických kódexov (kníh), ktoré boli obnovené a aspoň čiastočne preložené, ako aj z rôznych kalendárov, ktoré boli nájdené.

Podobný základný kalendár bol používaný v Mezoamerike rôznymi kultúrami počas obdobia najmenej 2000 rokov. To hovorí, že pravdepodobne existoval nejaký súbor spoločných presvedčení, zdieľaných mnohými rôznymi kultúrami a myšlienkami. Okrem samotného kalendára je ďalšou spoločnou vecou ročný cyklus začínajúcich festivalov založených na tomto kalendári. Primárny obradný čas bol pravdepodobne v dobe Zimného slnovratu. Potom sa začal nový rok, po ktorom nasledovalo 12 30-dňových mesiacov a päťdňový festival končiaci rok. Dni pre každého zo štyroch rokov plus deň nového roka tvorili päť dní navyše potrebných na naplnenie 365-dňového ročného solárneho (a poľnohospodárskeho) kalendára.

Štyry ročníky predstavujú štyri najvyššie úrovne hlavnej pyramídy. Stĺpec navrchu tvoril piatu úroveň, pričom päť predstavuje počet dní potrebných na vyplnenie 365-dňového kalendára.

Mezoamerický rituálny kalendár

Kalendárový systém je však komplikovanejší. Okrem 365-dňového poľnohospodárskeho kalendára existuje aj 260-dňový rituálny kalendár. Každý deň má svojho boha. Hovorí o šťastných a nešťastných dňoch. 

Kolo kalendára

Tieto dva systémy sa spájajú a vytvárajú to, čo sa nazýva "kolo kalendára". Toto je 52-ročný cyklus. Každých 52 rokov sa tieto dva kalendáre spoja a dosiahnu spoločný koniec roka a spoločný začiatok nového roka. To by bol čas najväčšieho festivalu. 

 

V kopcoch za hlavným náleziskom sa nachádzajú ďalšie mohyly, kde sa rozprestiera celý komplex.

Táto pyramída má iba štyri úrovne. 

Na vrchole pyramíd boli tyče, ktorú používal vtáči muž. Nižšie je hlinené znázornenie Ehecatla "Vtáčieho muža". Tieto hlinené modely sú jedným z primárnych zdrojov informácií o tejto kultúre. Nezanechali žiadne písomné záznamy a zmizli okolo roku 900 nášho letopočtu.

Na maľbe ako aj v hlinenom modely je zobrazeý iba jeden letec. Dnes pri slávnostiach Danza de los Voladores uvidíme štyroch letcov.

 

 

Neobnovená pyramída. Dnes je väčšina kopcov v centrálnej oblasti vyčistená od džungľového porastu.

Pohľad z kopca.

Mapa lokality.

Tri pyramídy a okolité plošiny. 

Fotografia z času objavenia. 

Výskum ukázal, že kultúra Teuchitlan bola priekopníkom v budovaní civilizovaného životného štýlu v západnej Mezoamerike. Pravdepodobne sa vyvinul okolo roku 1000 pred Kristom a dosiahol vynikajúci stupeň sociálnej organizácie.

Pred 50 rokmi bola táto kultúra neznáma. Čo sa dozvieme v nasledujúcich 50 rokoch o prehistórii západného Mexika? Prekvapilo ma, že západ má akosi inú minulosť ako zvyšok Mexika. Možno práve táto minulosť je dôvodom, prečo sú miestni Mexičania v okolí jazera Chapala takí priateľskí. Ich história nie je históriou dobývania, na rozdiel od zvyšku Mexika, ale skôr mierovým vývojom a spolunažívaním.

 

 

 

autor: Vanda K.

zdroj: wikipedia.org, guachimontones.org, magicalmexico.net, Richard Clark, mexicoarcheology.com, pixabay.com