Čítanie myšlienok
Pri tomto jave hrá percipient aktívnu úlohu.Chce uhádnuť myšlienky druhého človeka.Podľa Moserovej pojem čítanie myšlienok ,z myšlienok alebo v myšlienkach, nie je celkom výstižný, lebo može ísť aj o čítanie v citoch, pocitoch, spomienkach atď. Je to pravda, ale základom je predsa obyčajná myšlienka.
Telepatia sa prejavuje prenosom myšlienok medzi dvoma alebo viac osobami. Spôsob prenosu nie je známy. Vysvetlenia pomocou elektromagnetických, alebo magnetických polí sú síce pre mnohých príťažlivé, pretože ponúkajú rýchle uspokojenie zvedavej mysle informáciou, ktorá sa dá naviazať na niečo známe, avšak pokusy s osobami v elektromagneticky oddelených miestnostiach ukazujú, že na prenose informácie sa podieľa iný proces. Okrem toho, nie je problém spočítať si nutný výkon takého vysielača (v našom prípade mozgu), ktorý by bol schopný vyslať čitateľný impulz na vzdialenosť 4 000 km - čo je nepravdepodobné.
Pri čítaní myšlienok sa prejavujú spontánne ESP prejavy, alebo cielené prenosy myšlienok. Hoci princíp prenosu nie je známy, vyvolanie prenosu je vo všetkých literatúrach opisované zhodne: koncentrovaná predstava (prípadne sústredená na nejakú konkrétnu osobu) na jednej strane - vysielač - a uvoľnená myseľ (čím vyprázdnenejšia a pokojnejšia, tým lepšie vie spracovať informáciu) na strane prijímača. Pojem spracovať informáciu som použil zámerne, pretože je silný predpoklad, že informácia bola prijatá, avšak vďaka rušeniu čulých myšlienok vyvolala iba podprahový podnet, ktorý ostal vedomím nepovšimnutý.
Pri čítaní myšlienok možno uhádnuť slová, ale aj celé vety.Istému mužovi predložili šesť listov. Jeden bol písaný po nemecky a obsahoval vetu : Proti hlúposti aj bohovia márne bojujú..Iný bol napésaný po hebrejský, ale latinskými písmenami. Muž uhádol obsah všetkych listov, napriek tomu, že sa dotkol iba jedného z nich.Dokázal povedať aj čo to o autoroch týchto listov. Priliste, ktorý bol písaný hebrejsky povedal, že obsahu nerozumie, ale celkom presne udával písmena, ako nasledovali za sebou. Z toho jasne vylýva, že metagon /človek, ktorý číta z myšlienok/ nezachytí v danom momente obsah,ale zmyslovú podstatu, akoby obraz, či formu. Obsah nasleduje až po tomto prvom zachytený predstavy, či myšlienky. Pri spoznávaní obsahu metagon tápe.Istá pani Thompsonová mala prečítať : Merrifield a namiesto toho čítala Merrimam, Merry thougth, Happy field. Zdalo by sa, že zle videla, ale pravdepodobne išlo o nejaké krátke pretrhnutie duševného spojenia.
Druhý príklad: Istý muž čítal list, zabalený v hrubom papieri, ktorý uzavreli ešte navyše do olovennej rúrky hrubej 2,5cm. Čítal ho takto: ,,Ide silného človeka.Je jedným z najvačších v tomto storočí.Nerozumiem.Vidím dve veci: Je tam text , ktorý písala žena a kresba. Kresba znázorňuje muža s fúzmi a hustým obočím. Je v rovnošate. Vyzerá ako Pilsudski. Text je písaný po francúzsky.Cet homme il n"a peur de rien- tento človek sa ničoho nebojí- ani politiky ani iných vecí, comme un chevalier- ako rytier..A naozaj bola zachytná podobizeň Pilsudského v rovnošate. Pod portrétom boli napísané slová: Le chevalier sans peur et sans reproche.Aj tento príklad je veľmi poučný. Metagon nevie celkom presne prečítať text. Asi preto ,lebo ho vidí ako obraz a v ňom niektoré písmená nie sú jasné a sú akoby v diaľke. Často sa stáva tiež ,že metagnom slová alebo číslice vidí obrátené. A to tiež z toho istého dovodu.
Čítanie myšlienok može prebiehať i priamo medzi dvoma ľuďmi : jeden na niečo myslí a druhý to uhádne,akoby stočil predstavu z hlavy toho druhého.To je vlastne pravé čítanie myšlienok. Aj pri tomto sposobe je výsledok istejší,ak je predmet,ktorý má metagnom uhádnuť jednoduchší a menej komplikovaný. Na prenášanie resp. stočenie sa nehodia abstraktné pojmy,čéslice,cudzie mená a pod. Aj na tomto poli sa vyskytuje dosť nejasností.Niekedy sa stáva ,že sa neprenesie myslená vec,ale na veľké prekvapenie vec ktorá s ňou súvisí.Dr Héricourt raz myslel na starý fotografický rám.Miesto neho však aby uhádol ,že ide o rám ,presne popísal fotografiu ,ktorá v ňom bola niekedy zarámovaná.Na túto fotografiu však Dr. Héricourt v danej chvíli nemyslel.