Aká veľká je ceruzka, ktorou práve píšem?

06.07.2013 07:08

 

Teraz si možno myslíte: čo je to za blbosť položiť takúto otázku? Veď to predsa každý z nás vie, že aká je veľká. Taká ceruzka má približne 15 centimetrov. Nič zaujímavé na tom nie je.

 

Je tomu ovšem naozaj tak?

 

Predstavme si, že následkom nejakého zázraku sa rozmery našej ceruzky zvýšia na 10-násobok, čiže následkom toho naša ceruzka bude 10-krát väčšia, ako predtým. Aké by to malo následky? V prvom rade by to malo za následok to, že už by sme ju nevedeli tak pekne chytiť do ruky ako predtým, aby sme s ním niečo napísali. Boli by sme nútení uvedomiť si, že naša ceruzka je teraz 10-krát väčšou, čiže podstatne väčšou, akou bola predtým.

 

Zázrak ale pokračuje ďalej a o minútu sme už aj my 10-krát väčšími, ako predtým. Tú obrovskú ceruzku by sme už vedeli chytiť do ruky tak isto, ako predtým tú malú, a žiaden rozdiel by sme už neboli pritom všimli. Samozrejme, to by sme vedeli, že teraz obaja sme už 10-krát väčšími.

 

Náš zázrak sa však nezastaví, šíri sa ďalej a zrazu sa aj v našom okolí všetko zväčší na 10-násobok. Teraz už si ani nevšimneme, že všetko má 10-krát väčšie rozmery, toto budeme len podľa toho vedieť, že si na ten náš zázrak budeme  pamätať.

 

A teraz príde prekvapenie: náš zázrak si všetko rozmyslí a zrazu všetko sa uvedie na pôvodnú mieru, ale tentoraz nie tak, že postupne jedno za druhým, ale všetko naraz sa stane 10-krát menším.

 

Všimneme si, že sa niečo udialo? Ak áno, tak na základe čoho? Teraz nechoďme do takých detailov, že zmeny rozmerov síce nebudeme vedieť vykázať nejakými bezprostrednými meraniami rozmerov, ale nejakými inými metódami už áno. Podstatou otázky je to, že keď sa všetky fyzikálne konštanty menia primerane, tak, že to pomocou meraní nevieme vykázať, lebo aj naše meradlá sa tiež menia primerane, a tým pádom zmeny sa pomocou nich nedajú postrehnúť, tak potom v skutočnosti ani šajnu nemáme o tom, že čo aké je veľké, ako rýchlo plynie čas a podobne.

 

Že toto všetko nie je len nejakou filozofickou otázkou, ktorá je vhodná akurát na to, aby sme sa s ňou zahrali, je na to dobrým príkladom teória relativity. Podľa teórie relativity rýchlosť plynutia času závisí od rýchlosti pohybu. Ak sa jedna kozmická loď pohybuje rýchlosťou blízkej rýchlosti svetla, tak čas pre kozmonautov plynie podstatne pomalšie ako nám tu na Zemi, pričom posádka tej kozmickej lode si z toho vôbec nič nevšimne. Nech si robia hoc čo vo vnútri lode, nie sú schopný zistiť, že plynutie času sa zmenilo, teraz im čas plynie pomalšie. Samozrejme, ak sa pozrú von oknom, tak podľa spektrálneho posuvu svetiel hviezd sa vedia dovtípiť, ak im je ovšem známa teória relativity a vedia si na základe toho ten posuv správne vysvetliť. Ale v prípade, že takúto možnosť nemajú, resp. nemáme, čiže nie je možné získať informácie zvonka, tak potom sa len môžu/môžeme domnievať, že ako sa veci majú, ale v skutočnosti nevieme nič.

 

Albert Einstein - otec teórie relativity

 

---------------

Autor: Rudolf Th