Úvodná stránka > Satelity na oblohe

Satelity na oblohe

05.05.2013 07:30

Videli ste už prelet Medzinárodnej vesmírnej stanice? Ešte nie? Tak teraz dostanete návod, ako na to.

Otvoríme si túto stránku:

Je to síce v anglickom jazyku, ale poradíme si. Najprv musíme zadať našu polohu – Configuration. To môžeme urobiť troma spôsobmi, a to:

vyberieme si miesto podľa mapy – select from map
miesto si určíme pomocou databázy – select from database
svoju polohu zadáme zemepisnými súradnicami – edit manually

V prvom prípade na mape jednoducho klepneme na miesto, kde sa nachádzame a tá červená značka potom automaticky nám tam skočí. Ak nám neskočilo presne tam, kde sme to chceli, tak si mapu priblížime (otáčame koliečkom na myši, alebo pusunieme ten posuvník, čo je naľavo smerom nahor). Mapu posúvame tak, že ju „chytíme“ ľavým tlačítkom myši.

Latitude, Longitude – zemepisná šírka a dĺžka.
Altitude: tu uvedieme nadmorskú výšku nášho miesta v metroch (nemusí to byť presne).
Name: tu napíšeme názov miesta, kde sa práve nachádzame.
Time zone – časové pásmo republiky. Pre Slovensko je to: GMT+1 (Austria, Belgium, ...).
Submit – potvrdenie zadaných údajov.

V druhom prípade na stránke Select location from database si vyberieme krajinu – Coutry, čiže v našom prípade Slovensko. Do okienka Search string – hľadaný reťazec napíšeme názov obce (bez diakritiky!). Klepneme na Search – vyhľadať. Môže sa stať, že nám otvorí tabuľku so zadaným názvom obce s rôznymi zemepisnými polohami. Ak si nevieme vybrať tú správnu, tak klikneme na show map – zobrazenie mapy a pozrieme sa či to je tá, ktorú hľadáme. Ak už máme správnu, tak klikneme na jeho názov v stĺpci Place – miesto.

V treťom prípade si otvoríme stránku s názvom: Edit Your location manually – upravte (zadajte) polohu ručne.

Do okienka Latitude zapíšeme zemepisnú šírku, do okienka Longitude zemepisnú dĺžku. Pri zadávaní udávame stupne vo forme desatinných miest, čiže napr. takto: 48.441990 (pozor! nepoužívame desatinnú čiarku, ale bodku!).
V okienku Elevation above sea level uvádzame nadmorskú výšku v metroch (stačí približne).
Location Name: napíšeme názov miesta, kde sa práve nachádzame.

Teraz je tu zadaný Hlohovec, presnejšie miesto, kde bude uskutočnený Záhadologický Hlohovec 2013 (Penzión u Janásov, Stará Hora 4, GPS: 48.441990° N, 17.820440° E, nadmorská výška: 193 metrov):

https://www.heavens-above.com/?lat=48.44199&lng=17.82144&alt=193&loc=Hlohovec+-+Penzi%f3n+u+Jan%e1sov&tz=EET

V ďalšom si z ponuky vyberieme satelit, ktorý by sme chceli vidieť, alebo Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS).

Začnime s Medzinárodnou vesmírnou stanicou. Na hlavnej stránke – Home v skupine Satellites 10 day prediction for: – umelé družice predpoveď na 10 dní pre: si vyberieme ISS.

ISS obletí Zem zhruba za 92 minút, čiže behom jedného dňa 15 až 16 krát. V tabuľke sú vyznačené prelety počas nasledujúcich 10 dní. Ak si chceme pozrieť iný interval (periódu), tak si to vyberieme pomocou šipiek nad tabuľkou.

Passes to include visible only – obsahuje iba tie prelety, ktoré sú viditeľné. Totiž tá stanica prelietava aj cez deň, ale vtedy ju nevidieť. V noci tiež nie je vždy vidieť, ale len vtedy, ak ho Slnko osvieti počas preletu nad nami. Môže sa stať, že tabuľka bude úplne prázdna. To nastane vtedy, ak nebudú žiadne viditeľné prelety v nasledujúcom období. Vtedy na to aj upozorní: No visible passes found within the search period – žiadne viditeľné prechody nenájdené v rámci prehľadávaného obdobia. V prípade, že by nás zaujímali všetky prelety bez ohľadu na viditeľnosť, tak zadáme all – všetko.

Čo nám ukazuje tabuľka?

V prvom stĺpci je vyznačený dátum preletu. V druhom stĺpci s názvom Brightness [Mag] – jas [magnitúda – hviezdna veľkosť] je vlastne udaný stupeň viditeľnosti. Čím je táto hodnota nižšia, tým je sledovaný objekt výraznejší – viditeľnejší. Pre porovnanie: hodnota jasu Slnka je -26,7 (je to zhruba to isté, ako keby na oblohe naraz svietilo 400 000 Mesiacov v splne), jas Mesiaca v splne je -12,7 a Venuše -4,4 keď je práve najjasnejšia (stupnica nie je lineárna, ale logaritmická).
V treťom stĺpci Start Time udáva čas, kedy sa nám ISS objaví na obzore a môžeme ho začať pozorovať. Start Alt. znamená uhol pod ktorým ho zazrieme. Az. – azimut označuje svetovú stranu (E – east – východ, S – south – juh, W – west – západ, N – north – sever) od ktorej sa bude k nám približovať. Napr.: WSW – západo-juhozápad, NNE – severo-severovýchod.
Highest point – najvyšší bod znamená jeho najbližšiu polohu. Time – čas (okamih), kedy to dosiahne a Alt. uhol, pod ktorým ho budeme vtedy vidieť (ak je Alt. = 90° vtedy je nám práve nad hlavou). V tomto momente bude jeho viditeľnosť najlepšia a bude od nás smerom, ktorý je udaný v okienku s názvom Az. – azimut.
End – koniec oznamuje zmiznutie ISS z dohľadu. Az. svetovú stranu ktorou sa bude pritom uberať.
Pass type – typ preletu, čiže sú tu možnosti Visible – viditeľný a Day – denný.

Ak by sme chceli detailnejšie vedieť, že aká bude jeho dráha na oblohe, tak klikneme na príslušný dátum a zobrazí sa nám obloha s hviezdami kde je medzi nimi vyznačená dráha ISS.

Treba si uvedomiť, že prelety vidíme len vtedy, ak vidíme aj hviezdy. Za zlého, zamračeného počasia ani ISS nebudeme vidieť. V tabuľke už toto nie je uvedené, tam sa počíta s tým, že obloha bude vždy jasná.

Heigth of the ISS (výška ISS)

https://www.heavens-above.com/IssHeight.aspx?lat=0&lng=0&loc=Unspecified&alt=0&tz=UCT

Čo to znamená? Je to „nadmorská“ výška, v ktorej sa ISS práve nachádza. Ako vidieť na tom grafu, nie je vždy rovnaká. Prečo? ISS sa nachádza vo výške asi 400 km nad zemským povrchom. V tejto výške je ešte prítomná zemská atmosféra. Je už síce veľmi, veľmi riedka, ale predsa tam z neho ešte niečo je. A tá riedka atmosféra tú vesmírnu stanicu brzdí. Následkom toho pomaly klesá a je potrebné ho občas posunúť nahor, aby nám nespadol. Ako vidieť, je potrebné ho posunúť vyššie aspoň raz za mesiac. Mohlo by vás teraz napadnúť, že prečo nie je umiestnená vyššie, kde by ho už vôbec nič nebrzdilo. V tomto prípade potom jednak doprava na stanicu by bola nákladnejšou, na druhej strane by sa zas už neprejavil ochranný účinok magnetického poľa Zeme pred nabitými časticami kozmického žiarenia, alebo len v podstatne menšej miere a posádka vesmírnej stanice by nebola pred nimi chránená.

Iridium Flares

Iridium je skupinový názov pre telekomunikačné satelity. V kompletnej zostave ich bude celkom 66 kusov. Nachádzajú sa vo výške asi 780 km nad zemským povrchom. Majú veľké, vysokoreflexné antény, ktoré odrážajú slnečné lúče k pozorovateľovi na zemi, ak je v správnej polohe. Zo zeme vidíme pritom silný záblesk. Tento jav dostal názov Iridium Flares, čiže iridiová svetlica. V ideálnom prípade svetelná intenzita záblesku v jeho strednej časti – Brightness at flare centre môže mať magnitúdo až –8,4. Nižšie je odkaz na obrázky zachycujúce záblesk.

Na hlavnej stránke klikneme na Satellites – Iridium Flares. Otvorí sa nám podobná tabuľka, ako v prípade ISS. Altitude tu znamená uhol nad obzorom, pod ktorým ho budeme vidieť. Azimuth je uhol počítaný smerom od severu v smere pohybu hodinových ručičiek, takže uhol azimutu 0° znamená sever, 90° východ, 180° juh a 270° západ. Udáva nám, že ktorým smerom sa máme pozerať, aby sme videli záblesk.