Telepatia
Telepatia sa vyskytuje veľmi často. Agent, ten čo telepatiu sposobuje, sa može nachádzať v nebezpečenstve. Myslí na to , ako by sa zachránil. Percipient, ten čo správu o nebezpečenstve zachytí, može ju dostať vo sne alebo i v bdelom stave, formou halucinaácie.
Je to prenos informácií z jednej osoby k druhej osobe na väčšiu vzdialenosť bez účasti zmyslových orgánov; oznamovanie stavov mysle, myšlienok a citov do diaľky. Tento jav doteraz nie je objasnený.
Istý učiteľ z južných Čiech (N. Bystřice) mal veĺmi rád svoju starú matku. Istého dňa,keď starenka hovorila o svojej smrti, ubezpečila svojho vnuka, že ho navštívi aj potom, ak to bude možné. Dňa 28. októbra 1906 sa spomenutý učiteľ v noci zobudil. Mesiac osvetľoval časť koberca pred posteľou. Učiteľovi sa zdalo, že koberec začal horieť. Dym bol čoraz hustejší a v tom momente uvidel pred posteľou svoju starú matku. Keď sa dotkol jej ruky , bola studená ako ľad. Od strachu vykríkol a vidina zmizla. Triasol sa na celom tele. Zasvietil lampu a porel na hodiny. Bolo práve pol druhej. V tom istom čase zomrela jeho babička. No , učiteľ o tom ešte samozrejme nevedel. Z uvedeného prípadu vidieť, že smrť sa iba naznačuje-studeou rukou. Často sa oznamuje iba symbolicky. Ale aj symboly tu ,majú svoje pravidlá. "Spokenkiekeri" vo Westfálsku vídajú truhlu , v severnom Sauerlande kríž na bielizni alebo svetielkovanie šiat a rúk , v Eichsfelde veľkú vodu. V Írsku počujú vzlykanie , ktoré sa nazýva "banshee". Truhlári počujú trikrát zaklopať na truhlu, kostolníci a hrobári počujú trikrát zazvoniť umieráčik. Chorý vidí pricházať do domu kostolníka, horárova žena vidí vracať sa psa bez pána. Sú to halucinácie , ktoré predstavujú čiastku z udalosti,alebo jej symbol. V týchto a podobných vdinách sa často vyskytuje požiar. Ďalšie z neštastí človeka , hneď po smrti. Radostné udalosti sa v halucináciach vyskytujú zriedkavejšie. Zrejme sa natoľko nedotýkajú duše človeka,ako smutné udalosti. Feldmann tvrdí , že niekedy sa v halucinácach vyskytujú aj celkom bezvýznamné udalosti. Zrejme je pravda, že tu hrá doležitú úlohu podvedomie, alebo práve v ňom sú ukryté menej doležité významné veci.
Sposob správ sa vzťahuje nielen na udalosti patriace do minulosti, ale aj na udalosti , ktoré sa ešte len odohrajú. Istej panej , ktorá bola veľkou milovníčkou psov sa raz snívalo , že svoj majetok predala za 750 000 pudlíkov. O niekoľko dní prišiel k nej agent, ktorý chcel kúpiť jej majetok za 750 000 mariek. Možno, že tu ide len o zaujímavú náhodu. Ak však ide o parapsychologický jav, je možné, že táto pani vo sne myslela na funt (nem. Pfund , angl. pound) a keďže mala rada pudlíkov ako funty , jedno s druhým si nevdojak zamenila. A ešte je tu jedna možnosť . Pani mohla agentovi vsugerovať svoj sen, a v tom prípade nejde o predtuchu.
Spontánna telepatia, ako telepatia v širšom ponímaní , je skutočnosť,krotú uznáva aj klasická psyhológia. Tých čo odmietajú telepatiu možeme slovami Schopenhauera nazvať nie neveriacími , ale nevidiacími. Dokonca aj Freud, ktorý neveril okútnym javom musel "aspoň v dvoch prípadoch uznať pravdepodobnosť, že jestvuje prenos myšlienok aj inou cestou než fyzickou" /3/.
Kým si však telepatia vybojovala svoje uznanie musela prejsť zložitými úskaliami.Prečo to bolo tak ? Na túto otázku veľmi príznačne odpovedal Bergson : "Celé tisícročia žili milióny ľudí bez toho , aby poznali, čo je elektrina. Nemali o nej najmenjšie tušenie. Podobne to može byť aj s telepatiou" /4/. Ľudské poznanie sa neprestajne vyvíja. Pravda v poznaní sa najskor popiera, potom sa o nej pochybuje, až sa konečne uznáva.