Blanícky rytieri sú pravdepodobne schovávaný v epicentre dopadu veľkého asteroidu v ktorom sa nachádza aj brána do inej reality.
Dlhoročným intenzívnym, nie len amatérsko vedeckým výskumom paranormálnych javov sa zistila taká všeobecne známa vec, že na miestach, kde sa v minulosti odohrali nejaké významné a nie len zlé udalosti, rôzne nešťastia, havárie, dopravné nehody, havárie lietadiel, vrtuľníkov, potopenia lodí, hromadné úmrtia, vraždy, samovraždy, vojny, boje, pády, zrútenia, popravy, demonštrácie, výbuchy, explózie, teroristické útoky, prírodné, priemyselné a iné katastrofy, povodne, tornáda, živelné pohromy, ... a tak podobne, sa častejšie dejú paranormálne javy ako na iných, bežných miestach ma ktorých sa nedialo nič výnimočné.
Na tých miestach významných udalostí, je pravdepodobne membrána, ktorá oddeľuje náš svet od iných paralelných svetov následkami tých zlých ale aj dobrých udalostí tenšia, slabšia, deravejšia, menej stabilnejšia, poruchovejšia, ľahšie prekročiteľnejšia a môžu sa tam vyskytovať aj vstupné aj výstupné brány, konce takzvaných červých dier, ktoré vedú do iných realít a vytvárajú tak prechodný most do iných svetov. Na tých miestach sú kontakty s nepozemskými bytosťami z astrálnych a vyšších duchovných paralelných svetov a iných dimenzii viac prístupnejšie ako inde.
Ako príklad môžem uviesť okolie krátera Chicxulub v Mexickom zálive pri Yucatáne v Mexiku.
Pred asi 65,0 až 65,4 ± 0,2 (inde sa udáva vek 64.98 ± 0.05) miliónmi rokov sa na tomto mieste odohrala obrovská prírodná katastrofa. Z vesmíru tam spadol meteorit s priemerom asi päť kilometrov. Takmer celý Mexický záliv je vlastne obrovský, čiastočne vodou zaliaty impaktný kráter s priemerom 170 až 180 kilometrov, ktorý tam tento veľký kus kameňa z vesmíru po sebe zanechal.
Tesne po dopade mal kráter priemer asi "len" desať kilometrov ale po tých desiatkach miliónoch rokov sa postupne zväčšil a roztiahol sa na súčasnú veľkosť. Táto veľká katastrofa mala vplyv na celý svet, bola to globálna, celosvetová katastrofa, ktorá spôsobila aj vyhynutie dinosaurov, čo spôsobilo koniec jednej éry a začiatok ďalšej v evolučnom vývoji našej planéty. Na konci kriedy sa skončili druhohory a začala sa treťohorná éra. Taký obrovský následok to malo. Sila explózie po zrážke meteoritu so Zemou bola niekoľkonásobne väčšia ako keby naraz na jednom mieste vybuchli všetky terajšie jadrové zbrane na svete. V súčasnosti by takáto silná explózia mohla zapríčiniť vyhynutie väčšiny ľudstva. Jedine iba ľudia na opačnej strane zemegule, čo najďalej od miesta, kde by to vybuchlo, by mali akú takú šancu na prežitie. V súčasnom stave premnoženia ľudstva by to bol naozaj veľký problém, nasáčkovať všetkých tých ľudí na jedno relatívne bezpečné miesto. Ako to dokladujú aj tieto obrázky, tak epicentrum krátera Chicxulub sa v súčasnosti nachádza buď pod vodou, tesne pri pobreží alebo na pobreží pri mestách Progreso a Chicxulub na Yucatánskom polostrove v Mexiku.
V okolí krátera Chicxulub sa často dejú paranormálne javy. Častejšie ako inde, kde sa nič také výnimočné nestalo. Potvrdzujú to aj samotné štatistické údaje. V blízkosti tohto veľkého krátera sa nachádza aj preslávená oblasť Bermudského trojuholníka, kde záhadne miznú lietadlá, lode a ľudia. Štát Mexiko a hlavne polostrov Yucatán je známy častým výskytom paranormálnych javov a aj pozorovania UFO sú tam veľmi časté. Deliaca membrána medzi našou skutočnosťou a inými, vyspelejšími paralelnými svetmi je v okolí toho krátera očividne priepustnejšia. V meste Guadalupe sa na konci roka 1531 zjavovala svätá Panna Mária. Sú tam časté pozorovania mimozemských interdimenzionálnych bytostí a iných záhadných javov. V obci Metepec sa v roku 2007 do pasce chytila záhadná malá bytosť ako keby z iného paralelného sveta, lebo vraj nemá ani gény, čo len potvrdzuje jej interdimenzionálny pôvod. A aj nad mestom Mérida na Yucatáne, ktoré sa nachádza iba neďaleko od epicentra dopadu asteroidu, sa často pozorujú neidentifikované lietajúce objekty a dňa 20. marca 2005 sa tam aj takto nafilmovala ďalšia nepozemská bytosť z inej dimenzie:
Tento kráter Chicxulub v Mexickom zálive a na Yucatáne v súvislosti s častejším výskytom paranormálnych javov na miestach, kde sa stalo niečo významné, som ako príklad naschvál uviedol z toho dôvodu, že vo štvrtok, dňa 23. mája 2013 som si na internete, konkrétne na Českej Wikipédii na webovej stránke https://cs.wikipedia.org/wiki/Blan%C3%ADk iba tak, zo zvedavosti čítal informácie o Českom legendárnom vrchu s názvom "Blaník" a vďaka tým informáciám som na niečo prišiel a má to s tým istú súvislosť.
Potom neskôr v tomto článku bude vysvetlené, že prečo a akú to má súvislosť s nejakými impaktnými krátermi. Teraz ale na chvíľu odbočím na trocha inú tému.
Pod podnázvom "Pověst" ma na tej vyššie spomenutej, webovej stránke na Českej Wikipédii, zaujal celkom dobre zdokumentovaný a dôveryhodne znejúci paranormálny zážitok pána Václava Podbrdského z roku 1868, ako sa pádom z veľkej výšky na vrchu Blaník najprv zabil ale jeho telo sa záhadne nenašlo, po páde prežil také niečo ako mimotelový zážitok na prahu smrti, zmizol do inej dimenzie na 18 rokov a potom sa v roku 1886 živý a zdravý opäť záhadne objavil a vrátil sa späť do života. Tvrdil, že podľa jeho vnímania času tam bol prítomný asi iba 18 hodín a neskôr bol aj on sám veľmi prekvapený, že bol preč až osemnásť rokov a ani on sám to nevedel vysvetliť, že ako je to možné. Preňho uplynul asi iba jeden deň ale všetci a aj všetko okolo neho na tomto svete zostárlo o osemnásť rokov. Dokonca aj stromy, ktoré krátko pred jeho zmiznutím zasadil, už poriadne povyrástli. Okrem iného, aj táto časová dilatácia potvrdzuje, že pán Podbrdský sa skutočne ocitol v inom, vyššom a dokonalejšom paralelnom duchovnom svete, kde čas plynie omnoho pomalšie v takom pomere, že jedna hodina tam v tej inej dimenzii u nás predstavuje jeden rok.
Zaujímavejšie informácie aj so svedeckou výpoveďou pána Podbrdského som našiel na webovej stránke
https://www.volny.cz/harmonia-bohemia/03-blanik-povest.htm
Je to skutočne zaujímavý paranormálny prípad zmiznutia v inom paralelnom vesmíre s prvkami zázraku zmŕtvychvstania po 18 rokoch. A takýchto podobných prípadov nie len na Blaníku, že niekto zmizol do iného paralelného sveta, v ktorom sa ocitol iba na istý čas a po vrátení sa do našej reality uplynulo omnoho viac času ako tam, je viac. Nestalo sa to len pánovi Václavovi Podbrdskému na českom vrchu Blaník. Nebol prvý a ani posledný, komu sa stalo niečo podobné.
Ako príklad uvádzam tento jeden starý Japonský príbeh o kontakte jedného pozemšťana s mimozemskou civilizáciou z iného, (stonásobne) dokonalejšieho paralelného sveta, ktorý som našiel v knihe s názvom "Dôkazy" od pána Ericha von Dänikena:
"Príbeh o Ostrovanovi a časovej dilatácii.
...Príbeh o Ostrovanovi je teda v pradávnom podaní Tango-Fudoki zaznamenaný takto:
V dištrikte Yosa je oblasť Heki a v nej dedina Tsutsukaha (https://goo.gl/maps/YRk1X).
Medzi obyvateľmi tejto dediny bol muž, ktorý sa volal Ostrovan. Tento muž mal peknú postavu a krásou sa mu nikto nevyrovnal. Za cisára, ktorý vládol ríši z paláca Asakura, vyplával Ostrovan sám na more, aby lovil ryby. Pretože nič nechytil, v člne zaspal. V tom sa pri ňom zjavila dievčina nevídanej krásy. Ostrovan sa jej spýtal: „ľudské obydlia sú odtiaľto veľmi ďaleko a ani na šírom mori nikoho niet. Kto si a prečo si tak nečakane prišla za mnou?“
Dievčina s úsmevom odpovedala: „Prišla som zo vzdušných krajín.“ Ostrovan sa znovu opýtal: „Z akých vzdušných krajín si prišla?“
Dievča odpovedalo: „Prišla som z neba. Prosím ťa, zanechaj pochybnosti a buď na mňa láskavý. Chcem žiť s tebou večne, ako je večné nebo i zem. Ak chceš poslúchnuť moje slová, zatvor na chvíľku oči.“
Čoskoro sa doplavili k ostrovu, ktorý bol posiaty perlami. Oči Ostrovana ešte nikdy nevideli taký lesk. Z ligotajúceho paláca vyšlo sedem chlapcov, ktorí sa volali Plejády a za nimi vyšli ďalší ôsmi, ktorí sa volali Hyády. Ostrovan sa zoznámil s otcom a matkou krásneho dievčaťa a oni mu vysvetlili rozdiel medzi svetom ľudí a nebeským sídlom. Ostrovan sa oženil s dievčinou z neba a veselie bolo desaťtisíckrát väčšie ako na zemi u ľudí.
Po troch rokoch sa zrazu Ostrovana zmocnila túžba po domove. Cnelo sa mu po rodičoch. Neprestajne ho sužoval zármutok a žiaľ.
Vtedy sa ho dievčina spýtala: „Od istého času pozorujem tvoju tvár a vidím, že je iná ako inokedy. Prosím ťa, povedz mi, po čom túžiš.“
Ostrovan odpovedal: „Moja maličkosť opustila vlasť svojich blízkych a priateľov a prišla do ďalekej krajiny bohov. Premáha ma túžba po nich. Ak smiem vysloviť želanie, chcel by som ísť na chvíľku domov a uvidieť svojich rodičov.“
Keď sa rozlúčili, nasadol na loď. Povedala mu, aby zatvoril oči. Vtom sa zrazu ocitol vo svojej vlasti v dedine Tsutsukaha.
Keď si prezrel miesto, zbadal, že dedinčania aj všetko ostatné je iné. Nenašiel tam nič, podľa čoho by mohol spoznať svoj dom. A tak sa spýtal jedného dedinčana: „Kde teraz býva Ostrovanova rodina?“
Dedinčan odpovedal: „Odkiaľže si, keď sa spytuješ na takého starého človeka? Ako som počul z rozprávania starých ľudí, kedysi dávno tu býval muž menom Ostrovan. Ale ten vyplával na šíre more a nikdy sa nevrátil. Odvtedy uplynulo už vyše 300 rokov. Prečo sa naňho zrazu spytuješ?“
Ostrovan sa s plačom obrátil a odišiel."
(Z nemeckého originálu Erich von Däniken: Beweise, vydaného vydavateľstvom Wilhelm Heyne Verlag GmbH & Co. KG, München, 1993)
Tá podobnosť týchto dvoch príbehov je zarážajúca a do očí bijúca, však ?
V tomto prípade bola ale tá časová dilatácia z Japonska úplne iná ako na Českom Veľkom Blaníku. Ostrovan sa na rozdiel od pána Podbrdského ocitol v takom inom, ako keby menej dokonalejšom alebo menej vyspelejšom paralelnom svete v ktorom bol čas menej hustejší, menej spomalenejší, menej zamrznutejší, rýchlejšie plynúci. Ten čas tam plynul rýchlejšie a to v pomere 1 : 100, lebo jeden rok tam, u nás trval sto rokov, čiže tam mali stonásobne pomalší čas ako plynie tuto u nás v tejto našej realite. Bol tam tri roky, ale na Zemi počas tej doby uplynulo až tristo rokov, čiže stonásobne viac. Je to jednoduchá matematika, dá sa to ľahko vypočítať. Ten iný, paralelný svet, v ktorom sa ocitol Ostrovan, bol na nižšiej úrovni od iného duchovného sveta na Blaníku, ale za to to bol zase viac vyspelejší svet od toho nášho. Bol to stonásobne vyspelejší svet ako tento náš, ak to posudzujeme iba podľa iného, stonásobne pomalšieho plynutia času.
A tá iná, vyspelejšia dimenzia, v ktorej sa ocitol pán Podbrdský bola zase vyspelejšia od paralelného sveta, v ktorom sa ocitol Ostrovan, lebo tam, kde sa ocitol on, bol tok plynutia času ešte omnoho pomalší, kde jedna hodina tam u nich pre nás znamená jeden rok. Ocitol sa tam na osemnásť hodín ale počas tých osemnástich hodín, ktoré tam prežil, na Zemi medzi tým uplynulo až osemnásť rokov, čo vôbec nie je malý rozdiel. Skúsme si vypočítať pomer, že koľkonásobne pomalšie tam plynul čas, od rýchlosti plynutia toho nášho času. Takže si to vyjadrime takto matematicky, že 1 hodina = 1 rok. Toto už bude trocha zložitejšie vypočítať, lebo budeme musieť najprv prepočítať hodiny na roky aby sa to vyrovnalo. Takže otázka znie, že koľko hodín má jeden rok ? Odpoveď je presne 8 766, lebo jeden rok má 365,25 dní a keď to vynásobíme počtom hodín, ktorý má jeden deň, čiže 24, tak nám vyjde číslo (365,25 x 24 =) 8 766. Takže to znamená, že čas tam plynul o fantastických 8 766-krát pomalšie v pomere 1 : 8 766. Je to omnoho väčší, vyše 87 násobný rozdiel ako pomer 1:100. Takže to znamená to, že ten iný, dokonalejší, duchovný paralelný svet, v ktorom sa ocitol pán Podbrdský bol až 8 766-krát vyspelejší ako naša skutočnosť v ktorej žijeme my. A od tej inej dimenzie, v ktorej bol Ostrovan, to bola zase (8 766 : 100 =) 87,66-krát vyspelejšia dimenzia, lebo toľko krát pomalšie tam plynul čas.
Z takýchto časových dilatácii, že v iných paralelných svetoch je tok plynutia času pomalší ako v našej realite, nám vyplýva taký záver, že tá existenčná rovina, v ktorej pomalšie plynie čas, je dokonalejšia od tej, v ktorej ten čas plynie rýchlejšie. Čím pomalšie plynie čas, tak tým lepšie, lebo tým je ten paralelný svet dokonalejší a vyspelejší, lebo je bližšie k nekonečnej večnosti a k blaženosti. Tam vo večnosti už čas neplynie vôbec, čas tam stojí ako keby ani vôbec neexistoval. Pojem "čas" v takom dokonalom svete nemá už ani žiadnu hodnotu a ani význam. Do takého dokonalého paralelného sveta sa treba snažiť dostať, lebo to je pravdepodobne aj cieľom duchovnej evolúcie každého jedinca. Cieľom duchovného vývoja by podľa mňa mal byť dostať sa a navždy zostať žiť a existovať v takom dokonalom a večnom svete, lebo možno práve to je to "nebo" alebo "raj", kde je nekonečná Božia ako keby prítomnosť, blaženosť a večnosť. Presne tam je ten večný život, kde stojí alebo možno ani neexistuje čas, lebo plynutie času a samotný čas ako prekážka, znemožňuje večný život. To je ten náš domov v ktorom nás čaká aj svätá Panna Mária, Ježiš, Budha, Krišna, Šiva, a všetky ostatné vyspelé, čisté, nepoškvrnené a sväté duchovné bytosti, svätci, rôzny kozmický duchovný majstri, kozmický duchovia, anjeli a iný Boží služobníci. A keď naopak, čas plynie zase rýchlejšie, že je ako keby taký menej hustejší, tak tá dimenzia, v ktorej čas plynie rýchlejšie, je zároveň aj menej dokonalejšia a menej vyspelejšia, lebo je viac vzdialenejšia od tej cieľovej večnosti, v ktorej čas stojí alebo vôbec ani neexistuje. Čím rýchlejšie plynie čas, tak tým rýchlejšie príde zánik a smrť. A podľa toho, že akou rýchlosťou v tej ktorej realite plynie čas, sa dá aj ľahko posúdiť aj stupeň vyspelosti toho sveta.
Takže čo sa týka evolučnej úrovne a stupni vývoja našich troch paralelných svetov, tak na prvom mieste je dimenzia na Českom vrchu Blaník, do ktorej sa dostal pán Podbrdský, potom na druhom mieste je iný, od naše reality vyšší svet, v ktorom sa v Japonsku ocitol Ostrovan a na poslednom mieste je (ako takmer vždy) náš svet. Netreba ale zúfať, lebo je pravdepodobné, že niekde vo vesmíre exituje ešte menej vyspelejší a primitívnejší paralelný svet ako je ten náš, v ktorom čas plynie ešte rýchlejšie ako ten náš čas, o ktorom som mimochodom niekde čítal, že sa zrýchľuje, čo pre nás neveští nič dobré. Tento náš svet dozaista nie je ten najprimitívnejší, ale mám obavy, že tých ešte horších svetov je biedne málo a nie sme od toho evolučného pyramidálneho kozmického spodku moc ďaleko (sme asi takmer na dne) a skutočne by nebolo zlé dostať sa na lepšie miesto, čo aj mnohý istotne tak aj cítia.
V tomto našom prípade sa dá dokonca aj matematicky vyjadriť, že o koľkokrát sú tie iné paralelné svety od seba viac, či menej dokonalejšie. Takže ešte raz, v inej, vyspelejšej dimenzii na Blaníku, 8 766-krát pomalšie plynie čas ako ten náš a o toľkokrát je od nášho sveta pravdepodobne aj vyspelejší. A stonásobne pomalšie od nášho plynutia času zase plynie čas v tej inej, vyspelejšej realite, v ktorej sa ocitol Ostrovan a preto je asi od nášho sveta aj stonásobne vyspelejší. A svet, v ktorom bol Ostrovan, zase 87,66-krát rýchlejšie plynie čas ako v inej dimenzii na Blaníku. Takže tá iná skutočnosť na Blaníku je možno aj skoro 88-krát (zaokrúhlene) vyspelejšia ako realita, v ktorej sa ocitol Ostrovan. O toľkokrát sú tie paralelné svety medzi sebou viac alebo menej vyspelejšie. Podľa pomerov časových dilatácii to nebolo ťažké určiť. Je ale možné, že nie len podľa rozličných rýchlostí toku plynutia času sa to posudzuje a možno sú v tom aj iné faktory o ktorých ešte zatiaľ nevieme.
Ako pikošku spomeniem, že aj v Biblii je spomínaná podobná časová dilatácia, lebo je tam napísané, že jeden deň u Boha je na Zemi ako keby tisíc rokov. Preto po vyhnaní z rajskej záhrady Eden povedal Hospodin človeku, že sa nedožije dňa, čím bol samozrejme, že myslený ten jeho, Boží deň a z toho dôvodu sa žiadny pozemský smrteľník doteraz nedožil ani tisíc pozemských rokov. Rekord v dožívaní má náš praotec Matuzalem, ktorý sa dožil až 969 rokov. Do tisícky mu chýbalo už iba 31 rokov. Ten bol k tisícke najbližšie, no ale jeho otec Henoch (Enoch), to je už iné číslo, ten vraj nezomrel vôbec, lebo bol podobne ako Eliáš, ešte počas života vzatý do neba. Tí dvaja sú iba akési výnimky.
Takže ten jeden Boží deň, ktorý pre nás znamená tisíc rokov, je v pomere 1 : 365 250, lebo jeden rok má 365,25 dní a po vynásobení tisíckou sa desatinná čiarka posúva o tri miesta doprava. Takže to znamená to, že ten Boží svet je od toho nášho sveta až 365 250-krát dokonalejší. Od sveta, v ktorom bol Ostrovan, je táto Božia dimenzia (365 250 : 100) 3 652,5-krát vyspelejšia a od iného sveta na Blaníku je ten Boží svet (365 250 : 8 766) približne 41,7-krát dokonalejší.
Vďaka týmto informáciám a aj vďaka týmto zaujímavým matematickým výpočtom časových dilatácii, si teraz môžeme ľahko predstaviť, že asi ako náš svet môžu vnímať bytosti z vyspelejších paralelných vesmírov a ako môžeme my vnímať ich. Oni, keď sa z toho ich dokonalejšieho sveta, v ktorom čas plynie pomalšie, ako ten náš čas a pozerajú sa na nás, tak kvôli týmto rozdielom v rýchlostiach tokov plynutia času, my sa v ich vnímaní pohybujeme moc rýchlo ako nejaký zrýchlený film.
Skúste si spraviť taký experiment, že nejaký dlší videozáznam alebo film zrýchlite sto násobnou rýchlosťou ako je bežná, klasická, "1 x" rýchlosť prehrávania videa a tak pozerajte ten stonásobne zrýchlený film. Na videoportáli Youtube som našiel nejaké stokrát zrýchlené filmy a asi takto zrýchlene by náš svet mali vidieť alebo možno aj vnímať mimozemský obyvatelia z vyspelejšieho paralelného vesmíru, v ktorom sa ocitol Ostrovan, lebo tu u nás čas plynie stonásobne rýchlejšie ako tam u nich:
www.youtube.com/watch?v=8_AKr9bsC5U
A naopak, keby sme zase my mali tú možnosť interdimenzionálne vidieť ich, tak oni by sa pre nás pohybovali moc pomaly, ako nejaký spomalený film. Oni by v našom vnímaní ako keby nehybne stáli a podobne ako rastliny, alebo kozmické objekty, by sa pohybovali len veľmi, veľmi pomaly, že by bol pre nás problém iba tak, od oka postrehnúť ten nepatrný pohyb.
Skúste to experimentálne video alebo film, naopak, stonásobne spomaliť na rýchlosť - 100 x. Tak spomalene by sme zase my vnímali svet, v ktorom bol Ostrovan.
Tak podobne by sme mohli aj tými ostatnými (365 250, 8 766, 3 652,5, 87,66 a 41,7) rýchlosťami zrýchľovať a spomaľovať filmy aby sme si mohli urobiť akú takú predstavu, že ako by sa obyvatelia tých iných dimenzii navzájom zrýchlene alebo spomalene pozorovali. Obyvatelia vyspelejších svetov by tie menej vyspelejšie svety mali vnímať zrýchleným spôsobom a naopak, obyvatelia menej dokonalých paralelných svetov by vyspelejšie dimenzie mali vnímať spomalene.
V jednom článku, ktorý má názov "FAKTY X: Posvätná hora – nikdy na nej nikto nebol" a ktorý sa nachádza na webovej stránke https://magazin.atlas.sk/spektrum/fakty-x-posvatna-hora-nikdy-v-nej-nikto-nebol/813659.html sú okrem iného napísané aj nasledovné zaujímavé informácie, týkajúce sa tejto témy:
"Profesor Muldašev navštívil Tibet niekoľkokrát, a bol aj pri hore Kailas, kde zistil, že v blízkosti nej beží ľudský vek omnoho rýchlejšie. Zistil zaujímavú vec – za dvanásť hodín, ktoré človek pri hore Kailas strávi, zostarne asi o 2 týždne! Dôkazom toho je rýchlejší rast nechtov a vlasov. Miestni mnísi aj Muldaševovi povedali, že sa jedná o slabé vyžarovanie prvej podzemnej brány do Šambaly. Ten, kto sa dostane k prvej bráne, by údajne každou minútou zostarol asi o rok."
V takýchto podobných prípadoch sa pravdepodobne jedná o čiastočné prekrývanie iných, vyspelejších realít s našou skutočnosťou a to spôsobujú tie zrýchlenia toku plynutia času v našom časopriestore. Človek sa už čiastočne ocitá v inej dimenzii, v ktorej čas plynie pomalšie a následkom toho jeho fyzické telo, ktoré zostáva v našej skutočnosti, rýchlejšie starne. Tí mnísi asi mali pravdu.
Niekedy to ale má aj opačné účinky, že človek sa spomalí.
V jednej indiánskej dedine asi v dedine Mount Keshka v niektorom Americkom národnom parku bol zaznamenaný a skúmaný taký paranormálny jav, pri ktorom sa obyvatelia tej dediny, ako keby v hypnotickom tranze, následkom akejsi epidémie, sa ako keby presunuli do inej dimenzie, do iného, vyspelejšieho paralelného sveta, v ktorom pomalšie plynul čas a kvôli tomu všetci ako keby iba nehybne stáli. Zrazu, z ničoho nič, iba tak, pri akejkoľvek činnosti, nečakane zamrzli a zostali tak stáť ako sochy. Zostali stáť podobne ako herci, ktorý hrajú sochy. Počas prezeraní fotografií a videozáznamov tých ako keby nehybne stojacich ľudí, si jeden z výskumníkov všimol, že sa predsa len pomaly pohybujú, ako spomalený film. O tomto výnimočnom paranormálnom jave hovorili v mysterióznom seriáli Faktor Psí: kronika paranormálnych javov, ktorý bol asi v roku 1997 natočený podľa ešte skutočnejších udalostí ako bol natáčaný seriál Akty X, lebo tento seriál bol vraj menej upravovaný a menej dramatizovaný. V druhej sérii, v piatej časti s názvom "Zmrazený v čase" (celkovo v poradí 27. diel) o tom bola reč. V tej časti seriálu sa jednalo o prípad číslo 417-205. Takže ak máte tú možnosť (na serveri Ulož.to som našiel tú časť), tak vám odporúčam pozrieť si túto časť seriálu, lebo sa tam jedná presne o toto isté, o čom tu teraz píšem.
A ešte niečo. Takto podobne sú spomalený aj ľudia v hypnotickom tranze. Alebo napríklad aj vizionári, ktorým sa zjavuje Panna Mária alebo Ježiš, sú počas tých zjavení ako keby spomalený. Na videozáznamoch z Medžugoria som si na vizionároch v tranze, počas zjavení, všimol aj to, ako sa tak čudne, ako keby spomalene modlia a aj tak celkovo všetko robia tak ako keby spomalene. Keby sme tie filmy zrýchlili určitou rýchlosťou, tak vizionári by sa už modlili a pohybovali normálnou, prirodzenou rýchlosťou, no ale ľudia v ich okolí by boli zase naopak, nejaký zrýchlený. Alebo aj ľudia pod vplyvom psychotropných a halucinogénnych chemických látok, keď sú tak akože "mimo" túto realitu, tak aj oni sú ako keby spomalený, ako keby skutočne boli niekde inde. Spomalený sú aj opitý alebo unavený ľudia. Spomalený je ktokoľvek, kto má akýmkoľvek spôsobom zmenený stav vedomia. Tak isto spomalený sú aj tí, ktorý meditujú. A tak podobne. Aj toto sú podľa môjho názoru dôkazy toho, že sa aj títo ľudia skutočne mohli ocitnúť v inej dimenzii, v ktorej čas plynie pomalšie ako tuto u nás. Tie časové dilatácie určite nebudú náhodné.
Na túto tému som už niekde čítal o takej teórií, že napríklad stromy, rastliny, leňoch a iné také pre nás spomalené formy biologického života na Zemi ale aj čokoľvek iné v našom okolí, alebo trebárs aj javy vo vesmíre a čokoľvek, čo je pre nás ako keby pomalé alebo spomalené, môže ako keby pochádzať z iných, vyspelejších vesmírov, v ktorých čas plynie pomalšie ale my tie procesy a javy iba vnímame ako spomalené. V skutočnosti vôbec nemusia byť také pomalé ako ich my vnímame a môže sa jednať iba o ilúziu. Rastlinný svet a čokoľvek pre nás ako keby spomalené, nás zase môže vnímať naopak ako my ich, čiže zrýchlene. Možno táto teória nemusí byť až tak málo pravdepodobná ako sa na prvý pohľad zdá.
Toľko odbočenie od témy.
Vráťme sa teraz k tým starým impaktným kráterom.
Keď som si na elektronickej mape sveta od spoločnosti Google pozeral polohu vrchu Blaník, tak som bol prekvapený, že čo som zistil. A týmto zistením som zároveň začal chápať aj to, že prečo tam je tá brána do inej dimenzie. A toto moje zistenie navyše aj podporuje a aspoň nepriamo dokazuje to, že to v žiadnom prípade nie sú vymyslené rozprávky a že sa jedná o niečo veľmi skutočné.
Zistil som totiž to, že ten vrch Blaník sa nachádza nie len v strede Čiech ale aj v epicentre dopadu veľkého meteoritu, ktorý kedysi v dávnej minulosti na to miesto dopadol a zanechal po sebe obrovský kráter, ktorý má teraz priemer približne asi dvesto až tristo kilometrov ! To, že celé územie Českej republiky sa nachádza v obrovskom impaktnom kráteri, som vedel už dávno. Okrem iného to potvrdzujú aj tieto informácie, ktoré sa nachádzajú na webovej stránke
https://www.radio.cz/cz/rubrika/kaleidoskop/skryva-cesky-masiv-kosmicke-tajemstvi
Americký astronóm, pán Michael D. Papagiannis z Bostonskej univerzity to ešte pred rokom 1989 zistil po analýze fotografií z geostacionárnej družice Meteosat, ktoré boli fotené z výšky 36 tisíc kilometrov.
Pán Papagiannis (na fotografií) tvrdil, že tento kráter vytvoril meteorit s priemerom 70 km, čo podľa môjho názoru prehnal a reálnejší priemer odhadujem na 7 km, čiže desaťkrát menej. Aj jeden český geológ z oddelenia prírodných vied v Juhočeskom múzeu v Českých Budějoviciach, pán RNDr. Petr Rajlich, CSc. (jeho e-mail: rajlich@muzeumcb.cz) vie o tomto dopadovom kráteri a zvykne o ňom aj prednášať a doslova bojuje o jeho vedecké uznanie, v čom mu držím palce.
Podľa neho je tento kráter starý asi dve miliardy rokov, čo asi celkom správne odhadol. V roku 2006 bol týmto pánom natočený osemnásť minútový DVD film s názvom "Český kráter" a potom o rok na to v roku 2007 pán doktor Rajlich o tom napísal aj knihu s tým istým názvom.
Pán Petr Rajlich disponuje dostatočným množstvom dôveryhodných dôkazov, indícii a argumentov a nedokážem pochopiť, že mu to jeho vedecký kolegovia z oblasti geológie nechcú uznať. Raz sa to ale uzná, o tom som hlboko presvedčený, lebo to už bolo vložené aj do morfickej rezonancie (do spoločenského vedomia a bude sa to stupňovať), čím prispel aj tento môj článok.
Na tejto reliéfnej mape sa dá tiež pekne vidieť, že celý Český masív je kráter spôsobený pádom meteoritu:
O tomto kráteri už dávno, pred stáročiami vedel aj slávny Galileo Galilei (1564-1642) a na tejto historickej mape z roku 1652 ho nakreslil aj Johannes Janssonius (1588-1664).
Kliknutím do mapy sa vám táto mapa zväčší do celkom dobrého grafického rozlíšenia. Kráter je na mape nakreslený v hornej časti, je to pekne guľaté a viditeľné. Na ľavo hore od krátera je napísané "MANIA" a vo vnútri krátera je napísané, že "BOEMIA" (Česko), pod tým je napísané, že "Taintz" a na pravo od toho je napísané, že "Praga", čo je samozrejme mesto Praha. Ako vidieť, tak tí historický vedci vedeli viac ako tí súčasný, okrem tých zopár výnimiek o ktorých som už písal.
Moje zistenie, že vrch Blaník sa nachádza v strede tohto krátera, čiže v epicentre dopadu, som zistil až vo štvrtok, dňa 23. 5. 2013 a doslova mi to vyrazilo dych, lebo od tohto okamžiku som začal chápať, že do akej miery je skutočná tá Blanícka brána do iného paralelného sveta. A kvôli tomuto môjmu zisteniu som napísal aj tento článok, ktorý mal byť pôvodne kratší, ale počas jeho písania ma napadli tie iné veci o rozdielnych plynutiach času v paralelných svetoch.
Na tomto obrázku sa dá na digitálnej mape od Google pekne a jasne vidieť ten impaktný kráter, že aký je veľký a že vrch Blaník sa nachádza v jeho strede.
Kliknutím do obrázka sa vám tento istý obrázok zobrazí v kvalitnejšom a čitateľnejšom Full HD rozlíšení v pomere strán 16:10 (1920 x 1200).
Okrem iného, aj tento obrázok z roku 1979 od pána Beránka jasne dokazuje, že sa jedná o dopadový kráter:
Na tomto obrázku je zobrazená mapa hĺbok rozhrania medzi zemskou kôrou a zemským plášťom (Mohorovičićova diskontinuita = Moho) s vyznačenými rozmiestnení spodnokôrových a plášťových hornín. Tie čísla sú hodnoty v kilometroch.
Teraz je už asi každému jasné, že prečo som v úvode tohto článku ako názorný príklad súvislosti katastrofických a iných významných udalostí s častejším výskytom paranormálnych javov spomenul práve kráter Chicxulub v Mexickom zálive. Tento veľký kráter, ktorý obkolesuje celé územie Českej republiky, je omnoho starší, ako kráter Chicxulub pri Mexiku, je starý asi dve miliardy rokov. Má aj väčší, či skôr najväčší priemer, lebo väčší dopadový kráter sa na Zemi ešte neobjavil. Meteorit, ktorý ho vytvoril ale nemusel byť omnoho väčší len kvôli väčšiemu priemeru krátera, lebo rozhoduje aj vek. Tie staré krátery sa totiž po tých miliónoch alebo dokonca aj miliardách rokoch pomaly rozpínajú. Pomaličky sa zväčšujú, podobne ako keby sa zväčšovali vlny na vode po dopade kameňa. Aj Chicxulub má teraz priemer približne 180 km, no ale keď bol "čerstvý", čiže nový, krátko po dopade, tak mal priemer "iba" 10 km. Natoľko sa jeho priemer zväčšil po vyše 65 miliónoch rokov.
Tento môj objav, že sa vrch Blaník nachádza v epicentre dopadu veľkého asteroidu, pravdepodobne aspoň nepriamo potvrdzuje aj samotnú existenciu veľmi starého a obrovského dopadového krátera na území Českej republiky. Už len to, že sa tam dejú také silné, či extrémne - neviem ako to správne nazvať: významné ? šokujúce ? zarážajúce ? ťažko uveriteľné ? - paranormálne javy, nepriamo potvrdzuje to, že sa tam v dávnej minulosti muselo stať niečo veľmi významné.
Keďže sa kráter Chicxulub pomenoval podľa pobrežného mestečka s rovnakým názvom, ktoré sa nachádza v blízkosti epicentra dopadu, tak aj tento Český impaktný kráter tak pracovne pomenujem ako kráter s názvom "Blaník". Takže vítaj Blaník v rodine medzi Vredefortom, Chicxulubom, Sudburyom, Popigajom, Acramanom a ostatnými najväčšími krátermi na Zemi. A ako tak pozerám v internetovej databáze pozemských impaktných kráterov na webovej stránke https://www.passc.net/EarthImpactDatabase/Diametersort.html, tak keby sa Blaník aj vedecky uznal, tak by bol asi najstarším a hlavne určite najväčším impaktným kráterom na svete ! A to s obrovským, takmer dvojnásobným rozdielom, lebo v súčasnosti uznávaný najväčší kráter na Zemi s názvom Vredefort má priemer "len" 160 km. Keď ho porovnáme s Blaníkom, tak je to len obyčajný "prcek".
Kde inde ako v Čechách, v krátere Blaník, niekde na Morave, sa ešte v minulom storočí, od roku 1972 do roku asi 1993, súkromne zjavovala svätá Panna Mária istej vizionárke s menom Anežka. Píše sa o tom v českej knihe s názvom "Hlas večnosti. Odchodom Ježiša z tejto Zeme nič nekončí, nebesá sú stále v činnosti" (GEMMA89, Praha, 1993, ISBN 80-85206-16-1) od autorky menom Maria Králová.
Nebeská Kráľovná Anežke prezradila veľa zaujímavých a šokujúcich informácii. Okrem iného jej tvrdila aj to, že terajšie územie Českej republiky bolo kedysi veľmi dávno, v ďalekej minulosti našej planéty, pred miliardami rokmi, postihnuté akousi katastrofou. Tá katastrofa tam po sebe zanechala nejaký obrovský tvar srdca, ktorý bol zaliaty vodou. Celé terajšie Čechy bolo vtedy veľmi dávno, ako keby tak pekne symbolicky akési jedno obrovské srdce, ktoré sa hlavne z veľkej výšky ale aj z vesmíru dalo veľmi pekne vidieť a tá vodná plocha spôsobovala to, že sa to srdce v Slnečnom svetle tak ako keby strieborne lesklo. Už vtedy bolo vraj Bohom - Stvoriteľom rozhodnuté, že na tom mieste bude v budúcnosti žiť veľkolepý a významný národ...
Teraz už viem, že to české strieborné srdce je vyše dvesto kilometrový kráter, ktorý svojim dopadom vytvoril veľký asteroid. A ten kráter doteraz svojim tvarom pripomína srdce, čo sa dá pekne a jasne vidieť aj na nasledujúcom obrázku:
Kliknutím do obrázka sa vám tento istý obrázok zväčší. Naschvál som to obkreslil hrubou červenou čiarou, aby sa dalo jasne vidieť, že ten kráter má doteraz ako keby tvar srdca. Pôvodne to malo asi pekne kruhový tvar, keď bol kráter ešte "čerstvý", čiže nový (mladý) ale po tých stovkách miliónoch rokov sa ten tvar geologickotektonickými pohybmi a inými vplyvmy zdeformoval do súčasnej podoby. V dávnej minulosti bol podľa informácii od našej duchovnej mamy, svätej Panny Márie, tento kráter Blaník zaliaty vodou a z vesmíru vyzeral ako strieborne sa lesknúce srdce. Ten červený bod na obrázku hore, ktorý má tvar naopak obrátenej kvapky, v ktorom je veľké čierne tlačené písmeno "A" označuje miesto epicentra dopadu, čím je vrch Veľký Blaník, na ktorom je vytvorené akési duchovné centrum z mimozemského paralelného sveta, ktorý je 8 766-krát vyspelejší ako ten náš svet a je tam aj takzvaná "brána" do toho iného sveta a dejú sa tam záhadné, ťažko vysvetliteľné javy. Všetky tieto moje objavy a zistenia podporujú to, že Česká kotlina, alebo Český masív je skutočne impaktný kráter, že v jeho strede sa na Blaníku skutočne dejú čudné a reálne veci a že aj Anežkine (aj ostatné) zjavenia a informácie od svätej Panny Márie sú pravdivé, lebo ako sami môžete hore vyššie aj na obrázkoch pekne a jasne vidieť, sa tie veci dajú aspoň takto nepriamo dokázať.
Autor tohto článku, pán Pavel Mat, nezávisle odo mňa a podľa tých dátumov ešte skôr ako ja, prišiel na niečo podobné:
https://myty.info/rservice.php?akce=tisk&cisloclanku=2013020003
Ako vidím, tak to morfogenetické pole ako spoločenské vedomie, funguje naozaj dobre. Dokonca aj tie jeho obrázky sú nápadne podobné tým mojim.
Kybernaut.